Grécka blackmetalová kapela Rotting Christ existuje od roku 1987. Z hlbokého gréckeho undergroundu sa prepracovala medzi najznámejšie metalové formácie na svete. Okrem iného ovplyvnila aj množstvo iných interpretov.
Prvé roky
Vznikli priamo v Aténach a zakladajúcimi členmi boli bratia Sakis Tolis (spevák, gitarista) a Themis Tolis (bubeník). Ďalej sa na založení podieľal Dimitris Patsouris (basák). Pôvodnou muzikou ich zoskupenia bol grindcore. Zo začiatku vydali viacero demo nahrávok a splitiek s miestnymi bandami. Dva roky pred R. Ch. používali názov Black Church.
Zaujímavosťou je, že rodina Tolisovcov spočiatku ani nevedela, že sa obaja venujú muzike
V rozhovore pre webzine Rise z roku 2023 o svojej rodine Sakis povedal:
- ,,Rodina nebola naklonená hudbe a my sme vždy klamali. Povedali sme otcovi, že ideme do severného Grécka, ale v skutočnosti sme boli v Amsterdame. Boli sme veľmi mladí 🙂 Nemyslím si, že by som svojim deťom dovolil niečo také. Ale áno, chcel som vidieť, aký je svet, učiť sa, spoznávať ľudí. Vzal som teda svoj život do vlastných rúk a žil som takpovediac sen.“
Chlapcom ale nakoniec učarovali Celtic Frost a Venom, preto sa rozhodli zmeniť štýl. Dôkazom je aj demo Satanas Tedeum z roku 1989. Tam už bolo cítiť viac spomínaného black metalu. K oficiálnej prvotine sa dopracovali v roku 1991. Bolo ňou EP Passage to Arcturo. Ako sa na správnych blackošov patrí, všetci mali aj „pekelné mená“. Sakis Tolis bol Necromayhem, Dimitris Patsouris sa identifikoval ako Mutilator. Od ich používania upustili až v roku 1997.
Ďalej sa v zostave objavil aj klávesák George Zacharopoulos (pekelné meno Morbid) a bicman Themis si hovoril Necrosavron.
O dva roky išli na turné s pekným názvom Fuck Christ Tour. Zahrali si s legendami ako Immortal a Blasphemy. Koncerty však boli kontroverzné. Niektorí diváci sa počas nich sebapoškodzovali.
Prvý plnohodnotný album Thy Mighty Contract vypustili do sveta presne 11. novembra 1993. Pod krídla si ich zobrali Osmose Productions. No nastala menšia zmena. Themis Tolis na ňom nehral.
Keďže im nechýbala tvorivosť a hlavne mladícka energia, rozhodli sa kuť železo, kým je horúce. Nástupca T.M.C. – Non Serviam prišiel na svet 10. októbra 1994. No tentokrát to bolo pod iným labelom. Vydanie zastrešili Unisound Records.
Century Media Records
Krátko pred rokom 1996 podpísali zmluvu s gigantom Century Media Records. To im vydalo tretiu platňu Triarchy of the Lost Lovers. Rozhodli sa aj trochu obmeniť muziku. Do svojho blacku pridali aj prvky z gothic metlu. Po jeho vydaní však došlo k zmene zostavy. Odišiel Mutilator.
Preto sa rozhodli prísť so špeciálnym riešením, ktoré funguje dodnes. Podľa Metal-Archives sú „kmeňovými členmi“ Rotting Christ iba Sakis a Themis. Ostatní spolupracujú s kapelou rôzne. Na nejakých platniach a koncertoch hrajú, na niektorých nie. No stále sú uvádzaní ako súčasť kapely.
Podobným štýlom bol nahratý aj A Dead Poem. Svetlo sveta uzrel 7. októbra 1997. Basu tam obsluhoval sám Sakis. No špecialitou boli hviezdni hostia. Na klávesy im prišiel zahrať sám Alexandre Locher – bubeník inej legendy, Samael. Navyše použil špeciálny pseudonym Xy. A nejaké tie vokály si zasievala ďalšia celebrita, sám Fernando Ribeiro (Moonspell).
Jeho nasledovník Sleep of the Angels pokračoval v smere predošlej dosky. Avšak hostia sa obmenili. Aj tam bol Xy. No v piesni Der perfekte Traum si zaspieval Eddy Kante a tentoraz mali aj hosťujúceho gitaristu – bol ním Waldemar Sorychta z Poľska, člen nemeckej thrash/speed metalovej formácie Despair.
Ďalší zásek Khronos (vyšiel 28. augusta 2000) nahrával iba Sakis a nový člen klávesák Giorgos Tolias. Themis medzi ľuďmi, ktorí hrali na Khornos uvedení nie je. Bicie party mal na starosti hosť Jan Roger Halvorsen – bubeník nórskych bánd 54 a Forgery.
Genesis už nahrávali traja: Sakis, Themis, George. Tentokrát neboli žiadni hostia a celé to bolo vydané 6. augusta 2002. Ďalší počin Sanctus Diavolos (2004) nahrával basák Andreas Lagios. V R. Ch. pôsobil v období 1996 – 2012.
Season of Mist
S Andreasom natočili aj Theogonia (2007) a Aealo (2010). Theogonia je aj debut pod labelom Season of Mist.
Po spomínaných dvoch počinoch asi mali chuť opäť na špecialitu. Bola ňou nahrávka Κατά τον δαίμονα εαυτού (2013). Názov je v gréčtine, pričom piesne sú v rôznych jazykoch (latinčina, rumunčina, španielčina, kečúančina, ruština, avestčina). Je to jeden z ich najexperimentálnejších počinov. Metalové prvky sú tam miešané s tradičnou hudbou rôznych národov.
Mal pomerne veľký úspech. V rámci turné na jeho propagáciu zavítali aj do južnej Ázie (India, Srí Lanka).
Spoluprácu so Season of Mist Sakis vlani zhodnotil nasledovne:
- ,,Mal som ponuky ísť inam, ale zostal som v Season Of Mist , pretože je to o vzťahoch, ktoré s nimi mám. Poznám všetkých z tohto vydavateľstva. Mám pocit, že sú rodina. Aj keď stále dostávam lepšie ponuky, peniaze ma neovládajú. Áno, so Season Of Mist sa mi darí dobre. V dnešnej dobe sú to priatelia…“
Ohľadom iných kultúr a Grécka ako takého sa Sakis neskôr vyjadril:
- ,,Milujem Aristotela, no všeobecne mám rád staroveké kultúry. Pochádzam z Grécka a to je pre mňa veľký dar — môžem čerpať inšpiráciu zo svojej vlastnej kultúry. Ale ovplyvňujú ma aj iné kultúry. Nemôžem povedať, že som ako niekto iný, ale Aristotela milujem preto, že bol prvý, kto niečo povedal. Vždy obdivujem tých, ktorí boli prví — pretože urobiť krok od nuly k jednej je nesmierne náročné. To je samotný začiatok, genezis. A to je najťažšie, vieš? Preto ma to obdobie tak fascinuje. Samozrejme, páči sa mi aj obdobie starovekého Egypta, takisto Inkov a Mayov… Jednoducho, históriu milujem. Fascinujú ma korene, odkiaľ pochádzam. Rád spoznávam ľudí — a to je aj dôvod, prečo toľko cestujem: aby som spoznával ľudí a ich históriu.“
Rituals z roku 2016 patrí medzi významné diela tejto grupy. Kmeňoví členovia opäť boli Sakis a Themis, no tentokrát siahli po množstve hostí. V dvoch piesňach zazneli dokonca aj gajdy, o ktoré sa postaral Georgis Nikas. Celkovo bolo až 20 hostí. Využili služby najmä zboristov, ale aj perkusionistov, orchestrálne aranžmány a podobne.
Podobný model, čiže duo a hostia, bol použitý aj pri The Heretics (2019), Pro Xristou (2024).
Kontroverzie
Kapela sa stala známou nielen vďaka svojej hudbe, ale aj pre kontroverzie. V roku 1999 sa dostali do povedomia amerických médií, keď ich kresťanský politik Gary Bauer obvinil z „proticirkevných“ postojov. Neskôr, v roku 2005, Dave Mustaine z Megadeth odmietol hrať na jednom pódiu s Rotting Christ, čo vyvolalo ostré reakcie zo strany metalovej komunity.
V roku 2018 boli Sakis a Themis Tolis zatknutí v Gruzínsku kvôli podozreniu z terorizmu len na základe názvu kapely. Po 12 hodinách bez možnosti kontaktu s právnikmi boli napokon prepustení po intervencii aktivistov a novinárov.
Vydané albumy (Full albumy a EP)
- Passage to Arcturo – 1991 (EP)
- Thy Mighty Contract – 1993
- Non Serviam – 1994
- Triarchy of the Lost Lovers – 1996
- The Mystical Meeting – 1997 (EP)
- A Dead Poem – 1997
- Der perfekte Traum – 1998 (EP)
- Sleep of the Angels – 1999
- Khronos – 2000
- Genesis – 2002
- Sanctus Diavolos – 2004
- Theogonia – 2007
- Aealo – 2010
- Κατά τον δαίμονα εαυτού – 2013
- Rituals – 2016
- The Call – 2018 (EP)
- The Heretics – 2019
- Echoes of Apostasy (35 Years of Rotting Christ) – 2024 (EP)
- Pro Xristou – 2024
Citáty:
1.,3.: https://risemetal.com/2023/05/08/interview-sakis-tolis/
Linky:
www.rtn-touring.com
www.facebook.com/rtntouring
www.instagram.com/rtn_touring
