Poznáte príbeh legendárnej kapely Carcass?

Britská kapela Carcass nepochýbne patria medzi legendy death metalu/grind coru. Poznáte jej príbeh? Ktorý známy muzikant tam hral? Koľko nahrávok vydali do dnešného dňa?

Začiatky (1985–1988)

Carcass vznikli ako školská kapela v roku 1985. Zakladajúcimi členmi boli Bill Steer a Ken Owen. Táto prvotná zostava sa však čoskoro rozpadla. Steer potom zakotvil vo formácii Disattack. Tam odišili aj bubeník Middie, basák Paul a vokalista Peko. V roku 1986 vydali demo nahrávku A Bomb Drops…, po ktorej odišiel Paul. Nahradil ho Jeff Walker, dovtedy gitarista a vokalista punkových Electro Hippies. Spevákovi Andrewovi Pekovi sa po ceste do Indie zapáčilo meno Sanjiv.

Keď Disattack začali meniť hudobný štýl, zmenili si aj názov. Z Disattack sa stal Carcass. Z pôvodnej zostavy odišiel bubeník a nahradil ho Ken Owen. V apríli 1987 natočili demo nahrávku Flesh Ripping Sonic Torment, ktorá je jediným záznamom s vokalistom Sanjivom, ktorý krátko nato odišiel.

Reek of Putrefaction

Na debutovom albume Reek of Putrefaction (1988) sa o vokálne party podelili Walker, Steer a Owen.

Napriek primitívnej kvalite zvuku, s ktorou boli muzikanti veľmi nespokojní, si tento počin získal priazeň DJ-a Johna Peela z rozhlasu BBC Radio 1. Vďaka jeho podpore ich pozvali na prvú Peel Session v roku 1989, kde predstavili materiál pre druhý album.

Táto session bola neskôr vydaná aj na EP, pričom členovia kapely si na nej dali pseudonymy K. Grumegargler, J. Offalmangler a W. G. Thorax Embalmer. V tom istom roku sa Steer a Walker objavili ako členovia fiktívnej ,,svorky“ Smeg and the Heads v epizóde seriálu Red Dwarf.

Symphonies of Sickness (1989)

Druhá platňa Symphonies of Sickness (1989), s výrazne lepšou produkciou pod taktovkou Colina Richardsona, priniesla viac death metalových prvkov, dlhšie skladby a pomalšie pasáže.

Počas turné na jeho podporu sa k nim pridal gitarista Michael Amott, známy z bandy Carnage. Amott sa stal stálym členom, podieľal sa aj na druhej Peel Session a prispel
skladbami k príprave tretieho albumu. V roku 1989 Carcass absolvovali európske turné „Grindcrusher“ spolu s Napalm Death, Bolt Thrower a Morbid Angel.

Necroticism – Descanting the Insalubrious (1991)

Tretí album Necroticism – Descanting the Insalubrious (1991) ukázal ešte komplexnejšiu kompozíciu, vylepšenú produkciu a gitarové sóla. Chlapci následne ťažili z rozsiahleho turné, pričom sa pridali k Earache Gods of Grind turné spolu s Cathedral, Entombed a Confessor v Európe aj Spojených štátoch. V roku 1992 vydali EP Tools of the Trade, v čase tejto šnúry.

V tom istom roku Carcass podnikli ďalšie americké turné s Napalm Death, Cathedral a Brutal Truth pod názvom „Campaign for Musical Destruction“.

Heartwork (1993)

Štvrtý album Heartwork vyšiel vo Veľkej Británii v októbri 1993. Do Spojených štátov sa dostal až o tri mesiace neskôr. Fanúšikovia ho vnímali ako radikálnu zmenu – zbavili sa hlbšieho growlingu Billa Steera aj klinicky detailných gore textov.

Aj na tejto nahrávke sa Steer postaral o všetky rytmické gitarové party, pretože Amott prišiel o pas v Izraeli a nestihol sa vrátiť do Anglicka na nahrávanie. Štruktúra songov ostala hudobne náročná, no niektoré piesne sa opierali o tradičnejší verš-refrén-verš formát.

Po vydaní Heartwork podpísali Carcass celosvetovú zmluvu s Columbia Records, ktorá si kládla za cieľ dosiahnuť komerčný úspech – vraj navrhli Jeffovi Walkerovi, aby sa naučil spievať. Po dokončení nahrávania albumu Michael Amott odišiel, na jeho miesto nastúpil Mike Hickey a neskôr ho vystriedal Karl Regadas.

Swansong (1996) a rozpad (1996–2006)

Na jeseň 1994 usilovne pracovali na nových skladbách a počas decembrového turné vo Veľkej Británii predstavili piesne Edge of Darkness a Firmhand, ktoré už naznačovali jednoduchší prístup k songwritingu. Začiatkom roku 1995 sa pustili do nahrávania albumu Swansong v Rockfield štúdiách v Monmouthe (Wales).

Columbia Records im dali zálohu 200 000 dolárov. Nahrávanie trvalo šesť týždňov a vedenie vydavateľstva začalo strácať dôveru v kapelu – tvrdili, že ešte nie sú pripravení a mali by napísať viac piesní, prípadne zapojiť Terryho Datea do remixu.

Carcass však pokračovali po svojom; podľa Billa Steera to mal byť v porovnaní s predchádzajúcimi albumami viac „klasický rock“ so zvukom bicích, basy a dvoch gitar „à la Thin Lizzy“, keďže Steer už strácal záujem o viacvrstvové metalové gitarové aranžmány.

Počas nahrávania Swansong ich oslovila Björk, aby zremixovali jej skladbu Isobel. V skutočnosti išlo skôr o prerábku – zachovali si Björkine vokály a znovu nahrali hudobnú zložku. Táto verzia sa objavila v marci 1996 na singli Hyperballad.

Kvôli problémom s vedením Columbia/Sony sa vydanie Swansong posunulo z leta 1995 na jún 1996. Medzitým sa Carcass vrátili k Earache Records a ešte pred vydaním albumu kapela oznámila, že končí – bez rozlúčkového turné. Prvýkrát v histórii boli platení dvakrát za tú istú nahrávku (od Columbia aj Earache), čo Jeff Walker nazval „druhým veľkým rock’n’rollovým švindlom“.

Na Swansong sa dostalo dvanásť zo sedemnástich skladieb nahratých počas sessions, hoci Walker v rozhovoroch tvrdil, že všetkých sedemnásť piesní by sa malo objaviť na dvojdiscovej verzii, pretože niektoré vynechané skladby boli podľa neho silnejšie než tie verejne vydané. Regadas na tomto albume prevzal všetky gitarové party, pretože sa predpokladalo, že Bill Steer kapelu k začiatku roku 1996 opustil.

V období vydania Swansong vyšiel aj kompilačný album Wake Up and Smell the… Carcass (október 1996), zhromažďujúci raritný materiál, skladby dostupné len na EP a kompiláciách, ako aj živé nahrávky.

Na jeho podporu vzniklo aj video (neskôr vydané na DVD), ktoré obsahovalo päť oficiálnych hudobných klipov a záznamy z koncertov z turné Grindcrusher (1989) a Gods of Grind (1992). Zvuk z týchto živých vystúpení je však veľmi nekvalitný, najmä z druhej šnúry, ktorú Walker označil za „nenamixovanú“.

Po rozpade Carcass sa Owen, Walker a Regadas pustili do projektu Blackstar (neskôr Blackstar Rising), kde s nimi spolupracoval bývalý basgitarista Cathedral Mark Griffiths. Projekty financovali z druhej zálohy na Swansong.

Blackstar fungoval len do momentu, kým Owena nepostihla v roku 1999 ťažká mozgová príhoda. Michael Amott založil hard rockovú kapelu Spiritual Beggars a neskôr aj úspešnú švédsku melodic death metalovú formáciu Arch Enemy.

Reunion a nové roky (2007–2012)

V júni 2006 v jednom rozhovore Jeff Walker naznačoval, že návrat Carcass je nepravdepodobný, pretože Ken Owen už nemohol hrať bicie tak ako predtým. V septembri 2007 Michael Amott potvrdil, že spolu so Steerom, Walkerom a novým bubeníkom Danielom Erlandssonom (z kapely In Flames), ticho skúšajú staré skladby na možné reunion tour.

Plánovali vystúpiť počas leta na niekoľkých festivaloch, no nestihli termíny. V októbri 2007 bolo oficiálne oznámené, že Carcass vystúpia na nemeckom Wacken Open Air a fínskej Tuska Open Air Metal Festival v roku 2008.

V lete 2008 začali Carcass reunion turné: 6. júna vystúpili na Sweden Rock Festival v Norje (Švédsko), následne na Hellfest Summer Open Air, Metalcamp a ďalších podujatiach.

V roku 2008 kapela koncertovala aj v Austrálii, na Novom Zélande a v Severnej Amerike (september–október), po čom nasledovalo prvé vystúpenie v Južnej Amerike (Kolumbia, Čile, Argentína, Brazília).

Pätnastého novembra 2008 Carcass headlinovali Danish Metal Awards v Amager Bio v Kodani, kde Bill Steer odovzdával cenu za najlepší dánsky debut kapely SCAMP (album Mirror Faced Mentality).

Na prekvapenie publika Carcass privítali na pódiu aj Kena Owena, ktorý predviedol krátke bicie sólo, aby ukázal, ako sa zotavuje. V roku 2008 odohrali aj exkluzívny britský koncert na Damnation Festival v Leeds – prvý raz v Anglicku po 14 rokoch.

V tomto období znovu vydali všetky staršie albumy s bonusovým materiálom prostredníctvom Earache Records.

Na otázku, či plánujú nový album, Steer odpovedal:

„Bol by som veľmi prekvapený, keby sa to skutočne stalo. Ale nikdy nehovor nikdy, ja som posledný, čo sa dá presvedčiť. Michael a Jeff sú oveľa zaneprázdnenejší v takýchto záležitostiach než ja. Tiež sa veľmi nezapájam do plánovania festivalov, ani neviem, v ktorých krajinách budeme hrať.“

Carcass pokračovali v koncertovaní aj v roku 2009, vrátane severoamerického turné (marec 2009). V auguste 2009 vystúpili ako headlineri Bloodstock Open Air v Derbyshire (Anglicko).

O rok nato zahrali aj na Vagos Open Air v Portugalsku a Jalometalli Metal Music Festival vo fínskom Oulu. Na Hellfest 2010 odohrali celý album Necroticism od začiatku do konca. V roku 2012 Michael Amott a Daniel Erlandsson opustili formáciu, aby sa mohli venovať Arch Enemy.

Steer a Walker začali uvažovať o nahrávaní nového materiálu po skončení reunion tour.

Napísali niekoľko skladieb, aby sa presvedčili, či to „znie ako Carcass“, a ak nie, sú ochotní to zavrhnúť. V roku 2012 v štúdiu s bubeníkom Danielom Wildingom (z deathgrindovej kapely Trigger the Bloodshed) nahrali nový album Surgical Steel. Pôvodný bubeník Ken Owen sa pripojil ako hosť, keď nahrával doplnkové vokály.

V marci 2013 sa k nim pridal aj gitarista Ben Ash (Pig Iron, Desolation, Liquefied Skeleton). 26. marca 2013 Carcass odohrali prvé koncerty s novou zostavou v londýnskom klube Camden Underworld počas trojdňovej akcie. V apríli 2013 vystúpili na čilskom festivale Metalfest, v máji 2013 na Maryland Deathfest XI. V máji 2013 podpísali zmluvu s Nuclear Blast; pre japonský trh ich zastupovala Trooper Entertainment.

Album Surgical Steel vyšiel 13. septembra 2013 v Európe, 16. septembra vo Veľkej Británii a 17. septembra v Severnej Amerike. Kritici album pozitívne prijali a Surgical Steel sa dostal do Top 50 rebríčka Billboard 200.

Po vydaní headlinovali festival Damnation v Leeds a potom odštartovali Defenders of the Faith turné s Amon Amarth a Hell, ktoré prebiehalo v novembri a decembri 2013 v Európe a Veľkej Británii. V januári 2014 vystúpili na 70000 Tons of Metal a 23. augusta 2014 headlinovali Agglutination Festival.

V rozhovore z júna 2014 pre Metal Underground Jeff Walker prezradil, že ,,ak sa budú cítiť inšpirovaní a budú mať smer, ktorým chce Carcass ísť, nevylučujú tvorbu nového materiálu – osobne by totiž rád nahral album, ktorý by považoval za klasiku Carcass.“

V novembri 2014 kapela vydala EP Surgical Remission/Surplus Steel, obsahujúce nevydané skladby z nahrávacích sessions Surgical Steel (vrátane hosťovania Trevora Strnada v jednej piesni).

Walker o tom povedal: „Povedzme, že dobiehame chýbajúce diela. Mysleli sme, že všetky skladby z sessions k Surgical Steel by mali vyjsť na jednej platni – pre tých, čo nekúpili digipak, japonský import alebo flexi disk priložený k Decibel magazínu. Takže tu to máte: všetky skladby na jednom disku a ešte jedna úplne nová. Dokonca sa ukáže aj rameno Trevora Strnada! Užite si to.“

Carcass sa nezastavili a v júni 2015 hrali na Download Festival v Castle Donington.

Recenzent James Weaver napísal: „Carcass dokázali, že môžu hrať na akomkoľvek type rockového festivalu a zároveň zostávajú jednou z veľkých kapiel extrémneho metalu.“ V októbri až novembri 2015 headlinovali „Deathcrusher 2015“ turné spolu s Napalm Death, Obituary, Voivod a Herod.

Počas tohto turné sa Bill Steer opäť pripojil k Napalm Death, ab spoločne odohrali klasiku Deceiver. Spolu s Testament podporovali Slayer na ich Repentless turné vo februári a marci 2016.

Zmeny v zostave (2018)

Začiatkom marca 2018 Ben Ash ohlásil odchod. Na jeho miesto prišiel Tom Draper (Pounder, ex-Angel Witch), ktorý debutoval s Carcass 2. marca 2018 na Netherlands Deathfest a 1. apríla 2018 na Decibel Metal and Beer Fest v Pensylvánii. V októbri 2018 a júni 2019 ich za vybraných dátumov na finálnom svetovom turné Slayer podporovali aj na festivaloch ForceFest (Mexiko) a Hellfest (Francúzsko).

Torn Arteries (2019–doposiaľ)

13. decembra 2019 Carcass vydali prvú skladbu po šiestich rokoch – Under the Scalpel Blade. Táto pieseň bola dostupná aj pre odberateľov deluxe predplatného magazínu Decibel. 23. februára 2020 na svojom Facebooku kapela oznámila, že siedmy štúdiový album vyjde 7. augusta 2020. O týždeň neskôr Bill Steer prezradil, že sa bude volať Torn Arteries, podľa demo pásky, ktorú Ken Owen nahral ako tínedžer.

Avšak 2. apríla 2020 kapela ohlásila, že vydanie bude odložené kvôli pandémii COVID-19 – uzavreli sa CD a vinylové továrne a distribúcia vydavateľstva bola prerušená. Neskôr magazín Decibel informoval, že album vyjde až v roku 2021.

21. augusta 2020 Carcass avizovali štvorskladbové EP Despicable, ktoré malo vyjsť 30. októbra 2020 a zahŕňa už zverejnený digitálny singel „Under the Scalpel Blade“.

Jeff Walker k tomu uviedol: „Pandémia odsúva vydanie nového albumu, tak sme si povedali, že aspoň zahráme stop-gap verziu a ukážeme niektoré skladby, ktoré sa nedostali do albumu. Nehovorte, že nič nedávame. Užívajte si!“

18. júna 2021 vyšla skladba Kelly’s Meat Emporium ako lead single z Torn Arteries; zároveň oznámili, že album vyjde 17. septembra 2021, teda osem rokov po predchodcovi Surgical Steel.

Na podporu albumu Carcass absolvovali v jar 2022 prvé severoamerické turné po šiestich rokoch, tentokrát s podporou Immolation a Creeping Death. Na jeseň 2022
prešli Európu a Spojené kráľovstvo na turné s Arch Enemy a Behemoth, následne podporovali Amon Amarth na ich severoamerickom „Great Heathen Army“ turné.

V roku 2023 pokračovali v turné na podporu Torn Arteries, vrátane severoamerického turné s Sacred Reich, Municipal Waste a Creeping Death, ako aj turné po Japonsku a Austrálii (v Austrálii ich na niektorých koncertoch podporovala The Black Dahlia Murder) na prelome rokov 2023–2024.

Na jeseň 2024 im vyšlo pochodovať s Hatebreed na ich 30-ročnom výročnom turné.

V marci 2024 sa Bill Steer vyjadril, že zatiaľ sa nový materiál nerieši, pretože sú pozvaní na koncerty, festivaly a turné, ktoré ich zamestnajú až do konca roka. Ak a keď nastane správny moment, budú o tom rozprávať, no teraz to podľa neho nie je blízko.

Hudobný štýl, vplyvy a dedičstvo

Carcass sú považovaní za jedných z priekopníkov grindcore a melodic death metalu. Zároveň patria k prvým a najdôležitejším predstaviteľom novej generácie grindcore a death metalových formácií.

Ich skoré diela bývajú označované ako „splatter death metal“ alebo „hardgore“, kvôli morbídnym textom a brutálnym obalom albumov. Štvrtý album Heartwork (1993) sa považuje za míľnik v žánri melodic death metal.

Niekedy im hovoria aj „screaming birthers goregrindu“, pretože patria k zakladateľom tohto podžánru. Medzi ich vplyvy patrili death metalové a grindcore kapely ako Death, Repulsion, Master, Morbid Angel, Napalm Death či Macabre, ale aj ďalšie formácie ako Slayer, King Diamond, Cryptic Slaughter, Discharge, Siege, N.Y.C. Mayhem a Diamond Head.

Ich prvé nahrávky, často popisované ako „Gray’s Anatomy v hudobnej podobe“, sa vyznačovali rozšírenou terminológiou z medicínskeho slovníka. Bill Steer navyše veril, že
texty majú vždy obsahovať čierny humor. Keď hovoria o vplyve Carcass na vznik goregrindu,

Bill povedal:
„Niektorí ľudia zmeškali pointu, sexualizujú násilie alebo hrajú na nahotu len kvôli šoku. Čokoľvek sme robili, mala to byť skôr istá myšlienka. Ale je ľahké šokovať a hovoriť hrozné veci, nie? Ja by som povedal, že sme to robili s humorom.“

Frontman Jeff Walker sa preslávil svojím ostrým vokálnym štýlom označovaným ako „serrated“. Black metalová kapela Botanist, konkrétne jej člen Otrebor, uvádza Carcass ako precedent pre používanie špecializovanej slovnej zásoby—v ich prípade z botanických a entomologických zdrojov.

Zomrelý Trevor Strnad z The Black Dahlia Murder opakovane uvádzal, že sa od Carcass učil vokálnu techniku. Na Carcass sa odvolávajú aj deathcore a
metalcore kapely Bring Me the Horizon, Whitechapel, All Shall Perish, Killswitch Engage a All That Remains.

Dokonca pop punková formácia Sum 41 uviedla, že Carcass bola jednou z ich inšpirácií. Americká deathgrindová kapela Cattle Decapitation tiež pripisuje Carcass výrazný vplyv.

V populárnej kultúre

V epizóde seriálu Red Dwarf „Timeslides“ sa Steer a Walker objavili ako členovia Listerovej detskej kapely Smeg and the Heads. V jednom z dielov sitcomu Priatelia sa Megan a Phoebe zmieňujú o Carcass – Megan hovorí, že jej snúbenec by chcel túto kapelu na svadbe.

Diskografia

Flesh Ripping Sonic Torment (Demo) 1987
Reek of Putrefaction (Full-length) 1988
Symphonies of Sickness (Demo) 1988
The Peel Sessions (EP) 1989
Symphonies of Sickness (Full-length) 1989
St. George’s Hall, Bradford 15/11/89 (Live album) 1990
Necroticism – Descanting the Insalubrious (Full-length) 1991
Rock Hard Presents: Gods of Grind (Split) 1991
Gods of Grind (Split) 1992
Triumph of Death (Split) 1992
Tools of the Trade (EP) 1992
Heartwork (Full-length) 1993
The Heartwork E.P. (EP) 1994
Swansong (Full-length) 1996
Wake Up and Smell the… Carcass (Compilation) 1996
Best of Carcass (Compilation) 1997
Choice Cuts (Compilation) 2004
The Complete Pathologist’s Report (Boxed set) 2008
Dissecting Songs (Split) 2013
Party.San Metal Open Air – Hell Is Here-Sampler (Split) 2013
Surgical Steel (Full-length) 2013
Carcass / Cerebral Bore (Split) 2014
Surgical Remission / Surplus Steel (EP) 2014
Grind Madness at the BBC The Earache Peel Sessions (Split) 2014
The Best of Carcass (Compilation) 2016
Despicable (EP) 2020
Torn Arteries (Full-length) 2021

Linky:
https://www.facebook.com/OfficialCarcass/
https://www.instagram.com/carcassband
https://twitter.com/CarcassBand
https://www.youtube.com/user/Carcass

Foto: By Stefan Bollmann, Attribution, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=155316658