Príbeh legendárnej kapely Death

Iba naozajstní fanúšikovia poznajú ich príbeh

Korene Death treba hľadať v triu Mantas z Orlanda, ktoré tvorili Charles „Evil Chuck“ Schuldiner (spev/gitary), Rick Rozz (gitary) a Kam Lee (bicie).

Spomínaný Chuck sa narodil 13. mája 1967 v New Yorku. Jeho otec Mal Schuldiner bol Žid a syn rakúskych prisťahovalcov, jeho matka Jane Schuldiner pochádzala z amerického juhu a konvertovala na judaizmus.

Gitaru si zamiloval v deviatich rokoch. Jeho najväčšími hudobnými láskami boli Black Sabbath, Judas Priest, Iron Maiden a Kiss. Okrem toho miloval aj Slayer, Celtic Frost, Possessed, Mercyful Fate/King Diamond a Metallicu.

Počas života odmietal tvrdé drogy. Podľa vlastných slov mal rád iba alkohol a trávu. Ako povedala jeho matka, mal rád všetku muziku, okrem country a rapu.

Vráťme sa ale k Mantas. Ich štýl bol mix speed/thrash/death metalu. Veľkou hudobnou inšpiráciou boli Nasty Savage.

Spolu natočili niekoľko demosnímok.

Death

V roku 1984 Chuck rozpustil Mantas a založil novú kapelu – Death.

Podľa článku Tima Aymara (december – 2010) názov Death vznikol preto, aby Chuck  premenil svoju skúsenosť so smrťou brata Franka na “niečo pozitívne.” Zostava sa často striedala, no základný kameň v podobe Chucka ostával.

V roku 1985 mali veľké personálne problémy. Chuck sa presťahoval do San Francisco Bay Area a pribral k sebe bubeníka Erica Brechta (Dirty Rotten Imbeciles). No nebol spokojný, preto sa po nahratí dema Back from the Dead opäť presťahoval na Floridu.

V roku 1986 dostal Schuldiner pozvanie od  kanadskej thrashmetalovej skupiny Slaughter, aby hral na ich albume. Ponuku prijal a presťahoval sa do Kanady. Trvalo to však len dva týždne a vrátil sa do Štátov.

Krátko žil na Floride a potom sa opäť presťahoval do San Francisco Bay Area, kde sa spojil so 17-ročným bubeníkom Chrisom Reifertom. Schuldiner a Reifert nahrali v apríli 1986 demo Mutilation, ktoré viedlo k zmluve s Combat Records.

V lete toho istého roku začali nahrávať svoj prvý album.  Nahrávanie sa predčasne ukončilo ako omyl po tom, ako Combat nebol spokojný s nahrávkou, čo Reifert vyčítal štúdiovým inžinierom. V novembri 1986 bola kapela vyslaná do Los Angeles, aby album znovu nahrala v štúdiu The Music Grinder s Randym Burnsom, ktorého táto formácia vnímala optimisticky vďaka jeho práci na albume Seven Churches od Possessed.

Základné skladby boli nahrané za pár dní, zatiaľ čo basovú gitaru, sólové gitary a vokály nahral Schuldiner v Rock Steady Studios, nachádzajúcom sa tiež v L. A.

Scream Bloody Gore

Debutový album Scream Bloody Gore vyšiel v roku 1987 a všeobecne sa považuje za žánrovú klasiku. Kapela mala krátko druhého gitaristu, Johna Handa, ale ten sa na albume neobjavil (hoci jeho fotografia áno).

V tom čase sa Schuldiner presťahoval späť na Floridu a rozišiel sa s Reifertom, ktorý sa rozhodol zostať v Kalifornii, kde založil formáciu Autopsy. Pred odchodom na Floridu však Schuldiner a Reifert naverbovali Steva Di Giorgia zo skupiny Sadus a skúšali na koncerty, ktoré sa však nikdy neuskutočnili.

Po návrate na Floridu sa Chuck spojil s bývalým spoluhráčom Rickom Rozzom a dvoma členmi Rozzovej kapely Massacre, Terrym Butlerom a Billom Andrewsom.

V roku 1988 táto zostava nahrala album Leprosy. Po mnohých koncertoch na podporu tohto albumu, vrátane rýchleho a zle naplánovaného turné po Európe, bol Rick Rozz v roku 1989 vyhodený.

Po mexickej šnúre, na ktorej sa zúčastnil gitarista Paul Masvidal (neskôr sa opäť objavil v zostave Death), sa našla náhrada v osobe Jamesa Murphyho. V lete 1989 v s ním v Tampe nahrali tretiu platňu Spiritual Healing. No Murphy kapelu pomerne rýchlo opustil. Chuck sa odvrátil od gore tém, začal písať sociálno-kritické texty. Skladby postupne začali byť melodickejšie.

V roku 1990, v predvečer európskeho turné, sa Schuldiner rozhodol necestovať, pričom na poslednú chvíľu vyhlásil, že podľa neho turné nie je dostatočne zorganizované. Odvolával sa na predchádzajúce neorganizované európske turné skupiny v roku 1988, ako aj na osobné problémy.

One man band?

Andrews a Butler pokračovali v turné po Európe ako Death, aby splnili zmluvné záväzky skupiny, a naverbovali roadies Waltera Trachslera (gitara) a Louieho Carrisaleza (spev), aby nahradili Schuldinera. Chucka to šokovalo a znechutilo. Preto začal fungovať so session hudobníkmi.

Oficiálnym členom sa stal Paul Masvidal. Chuck najal Steva Di Giorgia a angažoval Seana Reinerta z undergroundovej floridskej bandy Cynic.

V roku 1991 Death vydali album Human. Dodnes je považovaný za technickejší a progresívnejší ako ich predchádzajúca tvorba. Obsahuje zložité rytmy, riffy a štruktúry piesní. Human bol zatiaľ najpredávanejším albumom Death, ktorý získal mnoho ocenení. Vznikol k nemu aj videoklip Lack of Comprehension, režírovaný Davidom Bellinom.

Kvôli povinnostiam so svojou primárnou kapelou Sadus bol Di Giorgio nútený po nahrávaní Human odísť a nový basgitarista Scott Carino absolvoval rozsiahle svetové turné Death, od októbra 1991 do marca 1992, okrem toho sa objavil vo videoklipe k skladbe Lack of Comprehension.

Schuldiner po Spiritual Healing vyhodil svojho manažéra Erica Greifa, ale pred nahrávaním albumu Human sa s ním dohodol a znovu ho zamestnal. Medzi sebou mali dva súdne spory, no Chuck bol vo vyjadreniach voči nemu mierny.

V roku 1993 Reinert a Masvidal opustili kapelu, aby pokračovali s Cynic, keďže v tom čase pracovali na plnohodnotnom albume. Schuldiner, ktorý ich nedokázal presvedčiť o opaku, namiesto nich zobral bubeníka Gena Hoglana z nedávno rozpustenej thrashmetalovej kapely Dark Angel a známeho gitaristu Andyho LaRocquea z King Diamond.

V tejto zostave natočili dielo Individual Thought Patterns (1993).

Keďže LaRocque bol zaviazaný svojej kapele, Chuck najal ako koncertného gitaristu vtedy ešte neznámeho Ralpha Santollu.

Death boli pravdepodobne na vrchole svojho komerčného úspechu a videoklip k songu The Philosopher sa dokonca dostal do epizódy seriálu Beavis & Butt-head v roku 1994.

V roku 1994 sa Death vzdali osemročného vzťahu s Relativity a podpísali zmluvu s Roadrunner Records, ich európskym distribútorom.

Death Out, Control Denied In

Na albume Symbolic z roku 1995 boli Santolla a Di Giorgio vymenení za undergroundových hudobníkov z Floridy Kellyho Conlona a Bobbyho Koelblea. Na turné k albumu Symbolic sa na basgitaru posadil Brian Benson. Conlon pred turné kapelu opustil.

Po tomto počine a ťahaniciach s Roadrunner Records Chuck Death odložil na druhú koľaj. Sústredil sa hlavne na Control Denied.

Na siedmom albume Death s názvom The Sound of Perseverance sa podieľali floridskí hudobníci Richard Christy, Shannon Hamm a Scott Clendenin. Nahrávka bola dokončená v Morrisound Recording v Tampe a vydaná pod Nuclear Blast v roku 1998.

Hoci zostava a štýl písania boli z veľkej časti rovnaké, Schuldiner vytvoril Control Denied z veľkej časti preto, že nebol spokojný s drsnejšími vokálmi Death. Rozhodol sa vytvoriť novú kapelu, aby sa vyhol zrade toho, čo Death pre fanúšikov znamenal a ako znel.

O rozdieloch medzi Control Denied a Death povedal: ,,Najväčší rozdiel je v speve. Hudobne je to vlastne predlžená ruka Death, ale vokál som radikálne zmenil.“

Smutný koniec

Keď Schuldiner dokončil debutový album Control Denied – The Fragile Art of Existence, diagnostikovali mu rakovinu mozgu (písal sa rok 1999), čo kapelu prinútilo zrušiť plány na turné po USA a Kanade.

1. ,,Som šokovaný, pretože človek si tak nejak myslí, že sa mu to nemôže stať.“ – vyjadril sa pre magazín Metal Rules, tesne po tom, ako zistil svoj zdravotný stav.

Počas práce na druhom albume sa stav Chucka Schuldinera stav zlepšil, ale nádor ho zanechal v oslabenom, zraniteľnom stave.

Dostal zápal pľúc a bol hospitalizovaný. Z nemocnice ho 13. decembra 2001 prepustili, o hodinu neskôr sa vrátil domov, kde zomrel.

Foto:

Kapela Death: A Sniper, CC BY-SA 3.0, Wikimedia
Chuck Schulinder: Griffyguy, CC BY-SA 3.0, Wikimedia

Citáty:
1.: Spark 12, 2014