Začiatkom júna tohto roku (6.6.2025) vyšiel nový album Nightmares as Extensions of the Waking State švédskej kultovej doom/death metalovej kapely Katatonia. To je dobrý dôvod na to, aby sme sa spoločne pozreli na ich príbeh.
Keď sa v roku 1991 v chladných uliciach Štokholmu stretli Jonas Renkse a Anders Nyström (predtým mali kapelu Melancholium), netušili, že práve zakladajú jedno z najosobitejších metalových zoskupení posledných dekád. Spočiatku to bolo len štúdiové hobby dvoch priateľov fascinovaných temnotou a death metalom. Z tejto vášne sa čoskoro zrodila jedna z najvplyvnejších metalových formácií.
Ich prvé diela – demo Jhva Elohim Meth… The Revival a debutový album Dance of December Souls (1993) – niesli silný rukopis doom/death metalu. Škandinávska melanchólia, ťažoba a temné emócie boli všadeprítomné. Renkse vtedy ešte zvládal aj extrémne vokály, no zdravotné problémy s hlasivkami ho prinútili spievať čisto.
Dokonca sa hovorí, že keď natáčali spomínaný demáč Jhva Elohim Meth… The Revival, Jonas a bubeník nemali svoj deň, a producent Dan Swanö ich donútil všetko spomaliť. A to je jeden z dôvodov, prečo Katatonia nehrá tak zbesilo.
Jonas Renkse to v staršom rozhovore pre Spark potvrdil. Povedal:
- ,,Naozaj je to pravda. Je to jedna z tých situácií, keď zasiahne osud. Ak by som nemal zlý deň a Dan Swanö nepovedal ,,čo keby ste to radšej skúsili takto“, kto vie, kde by sme dnes boli a čo by sme hrali.“
Samozrejme, Katatonia nestratila nič zo svojej temnoty –– naopak, jeho čistý spev dodal piesňam novú dávku zraniteľnosti a emocionálnej hĺbky. No krátko po vydaní Dance of December Souls odišiel pôvodný basgitarista Guillaume Le Huche, ktorý v ich zostave pôsobil medzi rokmi 1992 a 1995. Jeho miesto sa v nasledujúcich rokoch striedavo pokúšali zaplniť viacerí hudobníci.
Rok 1996 priniesol Brave Murder Day – zásadnu nahrávku, kde sa so svojím growlingom objavil aj Mikael Åkerfeldt (Opeth). V tomto období sa v zostave krátko mihol aj basgitarista Mikael Oretoft (1997–1998), ale jeho pôsobenie nemalo dlhé trvanie.
Koncom 90. rokov kapela definitívne prešla na melodický vokál. Počiny Discouraged Ones (1998) a Tonight’s Decision (1999) ukázali novú tvár Katatonie – menej hnev, viac introspekcia. A čo je dôležité – zostava sa konečne ustálila.
V rovnakom rozhovore (Spark) Jonas Discouraged Ones okomentoval nasledovne:
- ,,Stali sme sa oveľa viac nároční voči sebe a voči tomu, čo robíme. Potrebovali sme nejaké nové výzvy, aby sme naplnili svoje ambície. Náš pôvodný štýl nám už príliš nevyhovoval. Podobne ako deti sme vyrástli zo starých topánok. Vyvinul sa náš vkus, stali sme sa hudobne otvorenejšími a okrem iného mal som problémy s hlasivkami a spievaním drsných vokálov. Toto všetko dohromady viedlo k tomu, že sme sa vydali na cestu za novou hudobnou identitou a vyústilo to na albume Discouraged Ones. Práve to značí náš štýlový obrat.“
S Last Fair Deal Gone Down (2001) sa zrodil stabilný kvintet, ktorý definoval celú dekádu. Počas rokov vydali skvosty ako Viva Emptiness (2003), The Great Cold Distance (2006) či Night Is the New Day (2009), kde už Katatonia balansovala na hranici medzi tvrdosťou a progresívnou melanchóliou. Hudobne vyzreli – hutné riffy a temné nálady nahradili vrstvené harmónie, ambientné pasáže a hlavne úprimnosť.
Spomínaný The Great Cold Distance upevnil ich pozíciu na globálnej metalovej scéne. Bol to materiál, ktorý dokázal osloviť rovnako fanúšikov metalu ako aj priaznivcov alternatívnej, náladovej hudby. Táto silná zostava však začala mať trhliny. V roku 2009 ,,tresli dverami“ obaja bratia Norrmanovci – Fredrik aj Mattias –, čím sa uzavrela jedna hudobne veľmi plodná kapitola v histórii tejto bandy.
Roky 2010–2017 znamenali hľadanie nových foriem. S albumami Dead End Kings (2012) a The Fall of Hearts (2016) si upevnili pozíciu jedinečného fenoménu – kapely, ktorá hrá metal, no nesnaží sa byť metalová. Temné, no moderné aranžmány, precízne vokály, introspektívne texty. Počas tohto obdobia prešli viacerými personálnymi zmenami, no jadro (Renkse a Nyström ) zostávalo.
Významným členom tejto éry bol bubeník Daniel Liljekvist (1999-2014). V rovnaký rok ako Daniel odišiel aj gitarista Per Eriksson. Nahradil ho gitarový mág Roger Öjersson, známy z pôsobenia v Tiamat, a jeho technická precíznosť obohatila Katatoniu o nový zvukový rozmer.
Na poste bubeníka sa udomácnil Daniel Moilanen. Jeho štýl je presný, dynamický a výborne sedí do nového, atmosférického zvuku Katatonie.
Rok 2018 však priniesol prestávku. Chlapci boli vyčerpaní a nevedeli kam nasmerovať svoju tvorbu. Navyše, Roger Öjersson koncom roka 2017 utrpel zranenie chrbta. Preto museli prerušiť činnosť.
Návrat
Vrátili sa až s nahrávkou City Burials (2020). Tá vyšla uprostred pandémie a ďalší album Sky Void of Stars (2023) bol nemenej silný. Niektorí fans ho síce vnímali ako menej výrazný, no je dôkazom, že Katatonia nezabúda na svoje korene, no zároveň sa nebojí experimentovať s elektronikou, moderným mixom a ešte väčšou mierou introspekcie.
Rok 2025 bol však prelomový. Opäť odišiel Anders Nyström a pridal sa k nemu aj Roger Öjersson. Zdalo sa, že jeden zo základných pilierov padol. No kapela existuje ďalej. Jonas Renkse, verný svojej výzii, oznámil 13. štúdiový album Nightmares as Extensions of the Waking State.
,,S hrdosťou a nadšením oznamujeme vydanie nášho nového albumu Nightmares as Extensions of the Waking State, ktorý vychádza 6. júna pod hlavičkou Napalm Records. Ako vždy, aj tentokrát sú tieto skladby príbehmi, ktoré sa rodia na okraji zorného poľa – skryté vo svetle, no čakajúce, kedy ožijú v šere našej morbídnej existencie.“ – Jonasove slová v oficiálnych materiáloch.
Nic Elgstrand a Sebastian Svalland na palube
Nightmares as Extensions of the Waking State vyšiel 6. júna 2025 a je to aj debut pre gitaristov Nica Elgstranda a Sebastiana Svallanda.
Svoj príchod do kapely obaja okomentovali nasledovne:
Nico Elgstrand na otázku ako prišiel do Katatonie povedal:
- ,,Na koncerte v Austrálii som rýchlo zaskakoval, predtým sme sa stretli na festivale a napadlo ma: „Je to šesť dní cestovania a potom jeden koncert.“ A ja som si povedal: „To je šialené, ale prečo nie?“ Tak sme to spolu vyriešili. O rok neskôr bolo turné, ktoré Anders nemohol absolvovať, a celkom sme si rozumeli, takže nakoniec padla otázka, či sa nechcem pridať ku Katatonii na plný úväzok…“ Ďalej dodal: ,,Milujem tú kapelu, sú to skvelí chalani. Milujem ich hudbu, je to naozaj náročné hrať..“
Sebastian Svalland o svojom príchode:
- ,,Samozrejme, je to trochu iné, keď do takto zabehnutej kapely príde niekto nový. Chalani v kapele boli ale skvelí, rovnako aj celý tím okolo. Začali sme budovať nový tím a teraz už len potrebujeme viac času spolu, aby sme mohli vytvoriť naozaj kvalitné veci.“
Diskografia
- Dance of December Souls (Full‑length) 1993
- For Funerals to Come… (EP) 1995
- Brave Murder Day (Full‑length) 1996
- Sounds of Decay (EP) 1997
- Saw You Drown (EP) 1998
- Discouraged Ones (Full‑length) 1998
- Tonight’s Decision (Full‑length) 1999
- Teargas (EP) 2001
- Last Fair Deal Gone Down (Full‑length) 2001
- Viva Emptiness (Full‑length) 2003
- The Great Cold Distance (Full‑length) 2006
- My Twin (EP) 2006
- Deliberation (EP) 2006
- July (EP) 2007
- Night Is the New Day (Full‑length) 2009
- The Longest Year (EP) 2010
- Dead End Kings (Full‑length) 2012
- Dethroned & Uncrowned (Full‑length) 2013
- The Fall of Hearts (Full‑length) 2016
- Proscenium (EP) 2017
- City Burials (Full‑length) 2020
- Sky Void of Stars (EP) 2023
- Sky Void of Stars (Full‑length) 2023
- A Sunset Choir for the Daylight Harvest (EP) 2023
- Lilac (EP) 2025
- Nightmares as Extensions of the Waking State (Full‑length) 2025
Linky:
http://www.katatonia.com/
https://www.youtube.com/katatoniaband
https://www.instagram.com/katatoniaband
Citáty
1.2.: Spark 3 2007
3. https://lnk.sk/ktxm2
4. https://lnk.sk/uwcs0
Foto: Terhi Ylimäinen