Helloween – Giants & Monsters (dvojrecenzia)

helloween giants cover

helloween giants coverHelloween, títo nemeckí priekopníci power metalu fungujú takmer celý môj život (čo je fakt dlho). Comeback hviezdnej zostavy – teda M. Kiskeho, A. Derisa, K. Hansena, M. Weikatha, S. Gerstnera, M. Grosskopfa a D. Löbleho – v podobe rovnomenného albumu z roku 2021 dopadol skutočne na výbornú.

A celkovo ich platne bývajú pre poslucháča lahôdkou.

Obri a monštrá

Nie je tomu inak ani teraz. Dlhoočakávaný nástupca spomínanej nahrávky vyšiel 27. augusta 2025 a dostal názov Giants and Monsters. Je to neuveriteľný počin.

Z môjho uhla pohľadu ho kľudne môžem označiť za jeden z ich najlepších albumov, ak nie vôbec najlepší. Po vypočutí som sa veľmi musela krotiť, aby som nepísala dokola “bože, to je tak dobré”.

Je to klasický Helloween a pritom stále svieži a zábavný, od výborných hudobných nápadov cez zaujímavé aranžmány, až po posledný gitarový riff. Môžete sa tešiť na desať kvalitných skladieb (resp. ak si zakúpite limitovanú edíciu, dostanete štyri songy naviac  😉 ). Jasne z nich cítiť,  že pánov muzika neprestala baviť a že ju ešte vždy vedia robiť.

Či už spomeniem zábavnú a energickú A Little Is A Little Too Much (kde ma bavil aj videoklip), úžasnú speedovú vecičku Universe (Gravity for Hearts), ktorá odsýpa aj napriek väčšej dĺžke (8 minút a 10 sekúnd). Účinkujú v nej všetci traja vokalisti.

Spomenúť treba aj Kiskeho úžasný výkon v Under the Moonlight a nádhernú baladu Into the Sun – dôkaz, že metalové kapely majú najkrajšie slaďáky a Helloween sú v tejto oblasti topka (dovolím si spomenúť Forever and One, čo je stále čistá dokonalosť).

Konečný verdikt

Muzika na novinke je parádna, Michael Kiske je dobrý ako vždy a Kai Hansen s Andim Derisom mu skvele sekundujú. Samozrejme, aj ostatní spravili skvelú prácu. Tento album vás skrátka bude baviť. Helloween nestratili nič zo svojich nápadov. Stále vedia, ako fanúšika dostať.

Lineup:

  • Michael Kiske – spev
  • Andi Deris – spev
  • Kai Hansen – spev, gitary
  • Michael Weikath – gitary
  • Sascha Gerstner – gitary
  • Markus Grosskopf – basa
  • Dani Löble – bicie

Hostia:

  • Matthias Ulmer — klávesy
  • William „Billy“ King — zbory
  • Dennis Ward — zbory
  • Maria Valiskova — zbory
  • Andrew Skrabutenas — programovanie (skladba 5), orchestrácie (skladba 5)
  • Oliver Hartmann — akustická gitara (skladba 5)

Tracklist:

  1. Giants On The Run
  2. Savior Of The World
  3. A Little Is A Little Too Much
  4. We Can Be Gods
  5. Into The Sun
  6. This Is Tokyo
  7. Universe (Gravity For Hearts)
  8. Hand Of God
  9. Under The Moonlight
  10. Majestic

Bonusy:

  • Out Of Control
  • Into The Sun (Deris version)
  • Into The Sun (Kiske version)
  • Into The Sun (Duet Acoustic version)

Rok vydania: 2025

Vydavateľstvo: Reigning Phoenix

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.helloween.org/
https://www.facebook.com/helloweenofficial/
https://www.instagram.com/helloweenofficial/
https://helloween.bandcamp.com/

Hodnotenie: 6/6

Autor Libor Bajza

Legendárna nemecká formácia Helloween patrí medzi najväčšie melodické metalové zoskupenia planéty. Keď som si robil pred pár rokmi taký prieskum o predajoch, tak pred nimi boli snáď len Iron Maiden a Queensrÿche.

Sú najvplyvnejšia EÚ powermetalová kapela všetkých čias a po Scorpions, Accept, a Running Wild aj najúspešnejšia nemecká metalová kapela. No máloktorá banda dokáže tak rozdeľovať svojich fanúšikov ako Hells.

Poznáme fans, ktorí sú ,,ortodox Hansen, ďalší zas ,,ortodox Kiske“, a tí, čo spoznali Helloween až s Derisom sa zas bijú za neho, a priznajme si na plné pľúca, on túto kapelu naozaj zachránil. Ďalšia skupina ľudí miluje len tie tvrdé, iná rýchle, alebo experimentálne veci. Keďže som vyrastal v dobe, keď sa kapelám odpúšťali zmeny a experimenty, mám rád všetky obdobia.

Niektoré menej, ale priznám sa, že od EP Helloween až po Dark Ride je to u mňa za plný počet bodov. Reunionom Pumpkins United sa začala zlatá éra pre každého. Turné bolo obrovským zážitkom. Horšie to bolo už s predchádzajúcim albumom.

Celkovo od Rabbit Don’t Come Easy ma príliš nechytajú (s výnimkou počinu 7 Sinners). Vždy sa tam nájdu skvostné hity, no väčšina je pre mňa už nekreatívna vata, čo, žiaľ, ide na ruku fanúšikom a dáva im čo chcú počuť a nie čo potrebujú.

To sú totiž dve rôzne veci. Uznávam, že byť v tak obrovskej kapele je zodpovednosť skoro neúnosná. V mainstreame akéhokoľvek žánru je platňa zodpovedná za živobytie mnohých ľudí a nechcú preto experimentovať, aby sa niečo nezvrhlo. Vieme, ako to dopadlo v minulosti u Helloween.

Giants and Monsters

A na predposlednej nahrávke ma teda bavili najviac tie ,,derisovské“ popiny. Aktuálna ide ešte viac na istotu. Kratšie songy, modernejší zvuk, viac vyžehlený sound a mnoho, mnoho autotune na hlasoch všetkých troch spevákov. Podľa môjho názoru to vôbec nebolo potrebné.

Na úvod tu máme skvelú Giants On The Run a je výborné, že nezačína na prvú, ale sa rozvíja, kým nepríde na rad rýchlosť a agresivita. Krásne spája Derisov a Hansenov svet. Aj si tam spolu zaspievali.

Vec s názvom Savior Of The World od už roky autorsky vystrieľaného Weikatha ma naozaj ukrutne nudila a až po pár počutiach som ju vzal na vedomie, ale tie ,,akože citácie samého seba“, keď to nechceš nazvať sebakrádež, ma už v jeho skladbách roky rozčuľujú. Nasleduje skvelá popina A Little Is a Little Too Much a Hansenovská paľba We Can Be Gods (veľmi pripomína Gammu Ray z obdobia Land Of The Free).

Derisov hit This Is Tokyo doslova svieti a po nej tu budeme mať Universe, no toho autotune je tam až príliš. Kiske už by nemal spievať polohy, ako keď mal dvadsať. Je to strašne bolestivé. Nie je Geoff Tate. Toto je ďalší dôvod, prečo si to naozaj nebudem často púšťať. Pritom by to vôbec nemusela byť taká tragédia, keby sa priznalo, že starnú.

Je to normálne. Pozrime sa do Británie. Velikáni ako Dickinson, Halford, Gillan, Byford sa za vyšší vek „nehanbia“. Prečo to nemôže spraviť aj nemecký Boh Kiske nepochopím? Perfektná Hand Of God a ,,priestovská“ Under The Moonlight patria medzi najlepšie veci a na záver tu máme epickú paľbu Majestic. Skvelá bodka za výborným albumom.

Konečný verdikt

Bál som sa, že to bude preceňovaná nuda ako sa to týmto veľkým kapelám posledné roky stáva, ale dopadlo to oveľa lepšie ako som myslel.

Hodnotenie:4,5/6

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *