Sezóna tekvice
Nielen Slovensko, ale aj Maďarsko žilo posledný októbrový víkend power metalom. Po zvolenskom organizačnom fiasku sa Helloween predstavili v nedeľu 26.10. v budapeštianskej Papp László Aréne. Koncert v Budapešti bol našťastie zvládnutý štandardne, t.j. vstup na načas, hala vykúrená, sektor pod pódiom naozaj existoval, žiadne plexisklá vo výhľade a podobodne.
Nevydarený úvod
Tak ako na celom turné, pred Helloweenom vystúpili Beast In Black, ako špeciálni hostia. Šlo o hodinové vystúpenie. Kapela zahrala 12 prevažne novších pesničiek. Avšak narozdiel od koncertu na Havířovských slávnostiach, bol tento v Budapešti oveľa horší, aspoň pre mňa.
Hlavným problémom bol zvuk, minimálne v sektore pod pódiom, kde som bol ja. Gitaru okrem sólovania nebolo vôbec počuť; spev takisto zanikal a bicie sa zlievali dokopy. Najviac bolo počuť činely a elektronické sample. Ak by som nepoznal ich tvorbu, tak vôbec netuším, čo to vlastne hrajú. A nie, nebolo to halou – Helloween mali lepší zvuk. A tiež Iron Maiden, ktorí tu hrali v máji, mali priam krištáľovo čistý zvuk.
K zlému zvuku prispelo aj to, že len pár dní po začiatku turné Beast In Black po 10 rokoch opustil gitarista Kasperi Heikkinen. Samotná formácia ani Kasperi neudali zatiaľ žiadny dôvod odchodu. Chápem, že muzikanti majú právo na súkromie, ale stačila by len jedna krátka veta, že ide napríklad o rodinné dôvody. Takto fanúšikovia len zbytočne špekulujú.
Čiže po odchode hrali naživo len s jednou gitarou vrátane koncertu v Budapešti. V súčasnosti už majú náhradu do konca turné. Druhú gitaru obstaráva Daniel Freyberg (Crownshift, ex-Children of Bodom).
Čiže v skratke – aj keď si Beast In Black rád pustím doma, toto vystúpenie som si vôbec neužil. A to aj keď bolo trochu špeciálne, keďže basgitarista Máté Molnár (kedysi hral v maďarskej formácii Wisdom) pochádza práve z Budapešti. Jeho príhovor ku koncu setu zožal veľký potlesk.
Happy, Happy Helloween
Po skončení setu Beast In Black sa spustila pred pódiom plachta s logom Helloween a nastalo zhruba polhodinové čakanie na headlinera večera. Hala už bola naozaj slušne zaplnená. Koncert bol nakoniec aj vypredaný. Ale s menšou kapacitou a upravenou konfiguráciou haly. Pódium bolo na širšej strane plochy, takže ľudia na sedadlách mali stage priamo pred sebou.
Keďže začiatok turné bol len deväť dní pred týmto koncertom, nepozeral som si setlist, žiadne videá ani fotky – skrátka som sa nechal prekvapiť. A odporúčam to každému, kto pozná tvorbu nejakej kapely od A do Z. Zážitok z koncertu je potom podľa mňa o dosť lepší.
Takže sánka mi padla hneď pri otváraku – March of Time som v podaní Helloween aj s Kiskem a Hansenom ešte nepočul. Veľmi dobrá voľba na začiatok.
Prekvapení v rámci setlistu bolo ešte niekoľko, hlavne v prvej polovici setu. Epická, 13-minutová The King for a 1000 Years z albumu The Keeper of the Seven Keys: The Legacy, vypaľovačka We Burn s pyro efektmi či Twilight of the Gods z kultového Keepera I, ktorú nehrali 38 rokov.
Z novinky Giants & Monsters zazneli 4 veci. Okrem singlov napríklad aj Into the Sun. A zase naopak, na prvý album Walls of Jericho si Helloween s Kaiom Hansenom zaspomínali dvomi skladbami – Ride the Sky a Heavy Metal (Is The Law).
Pred druhou menovanou mal Kai menší príhovor o tom, ako nemá rád delenie na státie pod pódiom a obyčajné státie a že tí zozadu nech pokojne prídu dopredu, bez ohľadu na security. Že sme všetci za jedno a všetci sme „heavy metal“. Myšlienka jasná a pekná, no hovoril som si, že manažéri Helloween mu asi nepoďakujú 😀
Zhruba v strede koncertu došlo aj na akustickú vsuvku v podaní Andi Derisa a Michaela Kiskeho. Najprv si akustickú gitaru zobral Kiske a Deris odspieval In The Middle of a Heartbeat. Potom sa vymenili, Deris hral a Kiske spieval A Tale That Wasn’t Right.
No a, samozrejme, že nemohli chýbať hity hlavne z Kiskeho, ale aj Derisovej éry. Veď Helloween ich majú za 40 rokov na konte mnoho. Zazneli Eagle Fly Free, Power, Future World, I Want Out a ďalšie.
Jedinú kritiku k setlistu mám to, že ignorujú novšie Derisove albumy ako napríklad Gambling With The Devil alebo 7 Sinners. Nájdu sa aj tam super veci. A keď oslavujú 40 rokov na scéne, tak by som si prijal prierez celou tvorbou. Ale rozumiem, že Helloween majú bohatú históriu, a tak je ťažké zostaviť ideálny setlist.
Ako som už spomínal, zvuk bol o dosť lepší ako v prípade Beast In Black, ale stále to nebolo ono. Vpredu sa spev trochu strácal a celkovo mohol byť zvuk čistejší. Ale na tribúnach to vraj bolo lepšie.
Podobne ako pri predošlých turné mali Helloween v pozadí veľkú obrazovku, kde sa počas koncertu premietali rôzne vizuály. K tomu ešte menšie obrazovky na scéne, všelijaké LED pásy a svetlá. A pred veľkou obrazovkou impozantná súprava bicích Dani Löbleho. Scéna teda vyzerala super.
Kapela znela aj po dlhej dvojročnej pauze skvele. Bavilo ich to veľmi. Všetci muzikanti boli celý set vysmiati. Teda až na Michaela Weikatha. Ten si išiel svoje spolu s jeho typickými grimasami a gestami. Ale každý bol v dobrej nálade, dokonca si aj robili srandu z koncertu vo Zvolene, že tam bola zima a tu už nie 😀
Spev bol tiež dobrý – Kiske, Deris aj Hansen na to ešte stále majú. Hoci boli momenty, keď sa už prejavil vek a niečo im ušlo.
Záver
Na rozdiel od Zvolena bol koncert Helloween v Budapešti bez problémov. Verím, že slovenskí fanúšikovia, ktorí dali prednosť maďarskej metropole, museli byť viac ako spokojní. Až na nevydarený úvod, išlo o skvelý koncert Helloween hodný oslavy 40. výročia kapely.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
