Metalové kapely mali vo svete rôzne osudy. Niektoré uspeli (Iron Maiden, Helloween, Stratovarius), niektorým sa to napriek kvalite nepodarilo (Heavens Gate) a niektoré ostali tak na pomedzí.
Do tretej skupiny patria aj švédsko-nemeckí Dionysus. Táto kapela vznikla v roku 1999. Zakladajúci člen bol bubeník Ronny Milianowicz (ex-člen Sinergy Alexiho Laiha). Ako to už býva, zostava sa menila, až sa napokon ustálila do podoby Nobby Noberg – basgitara, Kaspar Dahlqvist – klávesy, Johnny Öhlin – gitara, a hlavne Olaf Hayer – spev.
Olafa si potom všimol napr. aj Luca Turilli – naspieval mu viacero sólo platní. Ďalej účinkoval aj v českom zoskupení Symphonity, kapele Magic Kingdom a ďalších formáciách... Dionysus svojho času chválili aj ľudia ako Tobias Sammet a Joacim Cans.
V čase, keď sa formovali, na scéne dominovala tzv. ,,druhá vlna melodického power metalu“ – čiže zoskupenia ako Stratovarius, Helloween, Rhapsody.… Väčšina kapiel sa snažila zaradiť buď k ultra melodickým alebo k neoklasický virtuóznym. Dionysus však išli vlastnou cestou.
Asi tri roky po vzniku sa dopracovali k debutovému albumu Sign of Truth. Daný počin nedávno oslávil 23 výročie vydania.
Znamenie pravdy
Dionysus sa rozhodli staviť hlavne na zručných hudobníkov a pomerne originálneho speváka. Olafov hlas sa dá popísať ako powermetalový tenor so zastretým tónom. Nie je to Kiske, Rob Halford ani Bruce Dickinson. No dokáže sa šplhať aj do výšin (najlepší dôkaz desiatka Loaded Gun). Zároveň je to jeden z najcharizmatickejších frontmanov na scéne.
Gitary často pripomínajú vážnu hudbu, ale nie je to neoclassical metal v pravom slova zmysle. Olafa doprevádzajú svojím vokálom aj ostatní. Výsledkom je špecifický zvuk a atmosféra, ktorú nenájdete na žiadnej inej nahrávke (a na súčasných už vôbec nie).
Ronny využíva aj dvojkopákové tempa, ale robí to s mierou. Aj tie najrýchlejšie kusy nepôsobia ako adrenalínový beh. Teda žiadna Sonata Arctica ani piesne typu How Many Tears. Dôkazom je napríklad Holy War.
Okrem rýchlejších vecí tu nechýba ani balada Don’t Forget. Nie je zlá, ale neskôr ju prekonajú (Forever More na ďalšom počine).
Najsilnejší moment albumu však pramení z jeho celku. Sign of Truth nie je len zbierka skladieb, ale kompaktný materiál so svojou identitou. To je presne to, čo chýba mnohým súčasným zoskupeniam.
Konečný verdikt
Sign of Truth je taký zabudnutý klenot. Kto miluje rôzne ,,Avantasie, Helloweeny, Stratovariusy“, mal by mu dať šancu.
Lineup:
- Olaf Hayer – spev
- Johnny Öhlin – gitary
- JKaspar Dahlqvist – klávesy
- Magnus Noberg – basa
- Ronny Milianowicz – bicie
Tracklist:
- Time Will Tell
- Sign of Truth
- Bringer of Salvation
- Pouring Rain
- Anthem (for the Children)
- Holy War
- Don’t Forget
- Walk on Fire
- Never Wait
- Loaded Gun
Rok vydania: 2002
Vydavateľstvo: Painful Lust
Youtube ukážka:
Linky:
https://open.spotify.com/artist/39AhZ0oT49zA0WOAbfHVMM
Hodnotenie: 5,5/6


