Veľký piatok v znamení temnoty a zmaru
Na začiatok Veľkej noci si agentúra Obscure prichystala dva koncerty švédskej deathmetalovej kapely Lik v Brne a v Prahe. Na oboch predskakovala moravská formácia Macocha. Tak poďme sa pozrieť, ako to vyzeralo na Veľký piatok v brnenskom Kabinete MÚZ.
Macocha z Moravy
Odštartovalo sa načas. Večer zahájila Macocha z moravského Blanska. Zmes hardcore a black/death metalu znamenala, že šou začala hneď s poriadnou vervou. Toto zoskupenie je pomenované podľa priepasti v Moravskom krase. Vzniklo relatívne nedávno, na jar 2022, a na konte má zatiaľ jeden album z roku 2024.
Hneď po prvej pesničke zápasila Macocha s technickými problémami, avšak tie sa podarilo celkom rýchlo vyriešiť. Ale na úvod takýto zádrhel nikdy nepoteší.
K ich tvorbe som sa pred akciou nedostal a mal som pocit, že väčšina prítomných takisto. Aj keď na predkapelu už bolo v sále hojne ľudí, skôr zvedavo pozerali a počúvali, ako by sa bavili.
Prvé songy setu boli aj také, nazval by som to, menej prístupné. Neskoršie pesničky už boli priamočiarejšie. Malo to lepší groove a celkovo to bol už väčší „nářez“.
To už sa chytalo aj obecenstvo a objavil sa aj prvý menší moshpit večera. No v najlepšom sa to uťalo a prestalo, keďže Macocha namiesto avizovaných 40 minút zahrala len polhodinový set. Čo je celkom škoda.
Macocha nám to však vynahradila skvelým nasadením. Hlavne bubeník pútal veľa pozornosti. Ostatní sa nedali zahanbiť a taktiež prispeli k energickému koncertu.

Hnilobný závan zo Švédska
Takže po trošku dlhšej pauze bez zbytočných fanfár nastúpili Švédi Lik a spustili deathmetalovú krasojazdu. Kapela zo Štokholmu ide v šľapajách svojich krajanov, ako sú Dismember, Bloodbath alebo Entombed, a pokračuje vo švédskej tradícii old school death metalu.
Masívny zvuk gitár, ktoré režú ako motorové píly, spolu s neúnavným atakom bicej súpravy poslucháča doslova odpáli. A to platí ako o štúdiových nahrávkach, tak aj o živých vystúpeniach. Zvuk bol naozaj zdrvujúci. Samozrejme, v tom najlepšom zmysle.
Poriadny zvuk je jedna vec, no bez dobrých muzikantských výkonov by to bol proste len hluk. No tuto nie je absolútne čo vytknúť. Gitaristi Niklas Sandin a Tomas Åkvik majú svoje nástroje v malíčku. Sledovať tú ich riffovú jazdu preloženú sólami (občas aj harmonizovanými) bolo strhujúce.
Tomas obstaráva aj hlavný vokál a jeho hlas a prejav nie sú nejako výnimočné. Avšak do tejto hudby sa hodí. Basák Joakim Antman pôsobí na pódiu možno trochu nenápadne, no svoje party odohral skvele.
Prekvapením bol zaskakujúci bubeník Emil Wiksten (toho času v Tsjuder), ktorý zastúpil dlhoročného člena Lik Chrisa Barkensjö. Ako spomenul Tomas, na naučenie celého setlistu mal necelé dva týždne, ale zvládol to bravúrne. Pôsobili, akoby s Emilom stáli na jednom pódiu už celé roky.
Lik majú na konte zatiaľ 4 albumy, pričom ten posledný, Necro, vyšiel takto v apríli minulý rok. Samozrejme, pesničky z neho boli hojne zastúpené v setliste. Taktiež aj predošlé nahrávky boli naživo reprezentované v nemalej miere. Skladby ako Ghoul, Dr. Duschanka alebo Decay už v setliste Lik nemôžu chýbať.
V rámci možností slušne zaplnený Kabinet MÚZ sa bavil od začiatku do konca. Aspoň počas toho, čo hrala hudba. Počas pár príhovorov Tomasa medzi pesničkami to vyzeralo, ako keby ľudia nevedeli úplne vyjadriť svoju spokojnosť. Zase na druhej strane, Tomas nie je extra dobrý v práci s publikom, a tak to v tomto smere trochu drhlo.
Death metal nepotrebuje žiadne kudrlinky ani srdcervúce prejavy frontmana. Stačí poriadny náklad tvrdej, premakanej hudby, čoho sa nám v Brne dostalo v maximálnej možnej miere. Dôkazom toho je aj neutíchajúci moshpit od prvej skladby po poslednú a všadeprítomný headbanging. Publikum vyjadrilo spokojnosť skôr takto neverbálne.

Záver
Ako lepšie osláviť sviatok spojený so smrťou a zmŕtvychvstaním, ako poriadnym death metalom? Lik predviedli v Brne skvelý koncert, ktorý musel potešiť každého fanúšika tvrdej hudby.


