Vyvrcholenie metalového víkendu v Budapešti
Po dni oddychu bol čas vrátiť sa do budapeštianskej Puskás Arény na druhú časť akcie Metallica No Repeat Weekend. Druhý koncert sa teda odohral v sobotu za doprovodu Američanov Knocked Loose a francúzskej novodobej hviezdy Gojira.
Extra aktivity
Kým sa dostaneme k sobotňajšiemu koncertu, treba vypichnúť aj extra aktivity. Teda okrem rôznych krčiem, pohostinstiev a reštaurácií, ktoré boli zaplnené tričkami s logom Metallica.
Najväčšiu pozornosť pútalo posedenie s Kirkom Hammettom, kde rozprával o svojej knihe The Collection. Tá pojednáva o jeho impozantnej zbierke gitár a celkovo o jeho živote. Návštevníci sa tak mohli dozvedieť rôzne pikošky a detaily nielen o gitarách.
Ďalej sa konal menší filmový festival Metallicy, Metallica & Metal Disco v klube Akvárium a v klube Barba Negra patril piatok tribute kapelám. Postupne zahrali revivaly Gojiry, Pantery a Metallicy. Bohužiaľ, žiadny z týchto eventov som osobne nenavštívil, a tak neviem poskytnúť bližšie dojmy.
Nechýbal takisto pop-up shop, jeden z obchodov v jednom nákupnom centre sa premenil na zásobáreň merchu. V predaji boli CD-čka, platne, tričká aj špeciálne pre tento víkend, ďalšie oblečenie, rôzne plagáty a iné umenie… Skrátka, pre fanúšikov tam toho bolo ako od výmyslu sveta, o čom svedčili aj niekoľkohodinové rady pred obchodom.
Predkapely – mladá krv a francúzsky náklad
Takže poďme už na sobotný večer. Ten otvorila mladá americká hardcore punk formácia Knocked Loose. Celkom odvážna voľba pred Metallicou.
Ich hudba, plná breakdownov, tvrdých riffov a škriekajúceho vokálu, musela pôsobiť na mainstreamového fanúšika ako z iného vesmíru. Ale zase, rovnako ako pri Avatar, ľudia sa ešte len zbierali a ich set si pozrel iba zlomok kapacity štadióna. Knocked Loose si však toho boli vedomí. Ich úlohou bolo skôr sa zviditeľniť a šíriť osvetu aj o tvrdšej hudbe.
Nasledovala momentálne francúzska metalová jednotka Gojira. Kapela stúpa stále vyššie a vyššie, ale pred Metallicou je to iná pozícia. Mal som pocit, že mali dosť slabú odozvu. Čakal som, že ich bude poznať oveľa viac ľudí. No svoj set odohrali fantasticky, naplno, ako je u nich zvykom. S týmto naozaj problém nebol.
Zahrali všetky dôležité hity z albumov Magma a From Mars to Sirius. A pesničky z poslednej platne Fortitude medzi ne zapadli skvele. Nechýbala ani Mea Culpa!, ktorú odpremiérovali na otváracom ceremoniáli olympijských hier v Paríži v roku 2024.
Podobne ako pri Pantere mal bubeník Mario Duplantier dve sady bicích. Jeho brat, gitarista a spevák Joe, bol väčšinou oproti cez pódium a v polovici setu sa vymenili.
Za mňa výborný výkon, ktorý trošku pokazil príliš hlasný zvuk, avšak nebolo to nič hrozné. Škoda chladnejšej odozvy publika.
Koncert č. 2 – v znamení Ride the Lightning
Pred druhým koncertom nás Metallica nechala čakať „iba“ 10 minút. Bol som zvedavý, s čím začnú, no a bol to úvod ako hrom! Trojica Whiplash – For Whom The Bell Tolls – Ride The Lightning rozpumpovala všetkých a úžasná atmosféra bola hneď naspäť, ako keby po prvom koncerte nebola žiadna pauza.
Ako som spomínal pri prvom koncerte, celý set Metallicy sa dá rozdeliť do štyroch minisetov. Ten prvý uzavrela polobalada Until It Sleeps z počinu Load. Osobne ma potešila asi najviac zo všetkého, čo Metallica počas dvoch večerov zahrala, naživo funguje náramne dobre.
V prvom rade ma baví súčasný spev Jamesa Hetfielda. Mne oveľa viac sedí jeho terajší hrubší a starší hlas. Ten vynikne ešte viac pri tých thrashových veciach. Ďalším dôvodom bol opäť skvelý zvuk, tu sa pri oboch koncertoch niet na čo sťažovať.
Druhý blok pesničiek opäť patril 72 Seasons. Začalo to vypaľovačkou Lux Aeterna a pokračovalo so Screaming Suicide. Nechýbal ani jam Kirka a Roba, tentokrát si vybrali skladbu Hoppá od alternatívno-rockovej skupiny Quimby.
Obaja spomenutí páni sú ináč vo výbornej forme, určite by som netipoval, že už majú po šesťdesiatke. Hlavne Rob Trujillo pôsobí na pódiu o dosť mladšie. Miniset uzavreli Fade to Black a prvý zárez večera z Čierneho albumu, Wherever I May Roam.
Tretí blok, čas na inštrumentálku a baladu, a tu to bolo bez prekvapenia. Úžasná The Call of Ktulu, jeden z vrcholov, a The Unforgiven. A potom sme si na plné hrdlo zaspievali Whiskey in the Jar.
Čakali nás posledné 4 skladby. Po krátkom úvode s maďarskou vlajkou na obrazovkách sa odštartovalo intro z Ride The Lightning, na pódium vyšiel James a spustil brutálny riff z Fight Fire With Fire. Pri tejto pesničke skvele vynikol Jamesov hrubší hlas, kedy miestami až skoro growloval. Srdcia kovaných thrasherov vtedy museli zaplesať.
Tým pádom sme sa dostali na bilanciu 5 zahraných pesničiek z Ride The Lightning za jeden večer, pričom spolu s Creeping Death ich bolo za celú akciu šesť. Vôbec sa nesťažujem, ale prijal by som aj niečo viac z Master of Puppets, keď už teda oslávil 40. výročie 🙂
Nasledovala jediná skladba z Hardwired… To Self-Destruct, a to Moth Into The Flame s pôsobivými pyroefektami. Tie sme si mohli užiť aj počas nasledujúcej One. Finále patrilo obligátnej hitovke Enter Sandman s nafukovacími loptami. Tú zase spieval celý štadión, a tak záver nemohol byť lepší. Na úplnom konci znova dlhé lúčenie a prísľub, že Metallica sa ešte vráti.
Záver
Budapešť sa premenila na centrum tvrdej muziky a celý úžasný víkend s najväčšou metalovou kapelou bol nezabudnuteľný zážitok. Metallica má po európskom turné naplánovanú rezidenciu v Las Vegas v jedinečnej hale Sphere. Potom je jej ďalšia budúcnosť záhadou. Zostáva len veriť sľubu, že sa vráti, pretože koncerty v Budapešti boli dôkazom, že ešte nepatrí do starého železa.
Páčil sa ti článok? Ostaň v obraze.
Daj nám like a neunikne ti žiadna recenzia, rozhovor ani koncert. Pomôžeš tým nielen nám, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Pridáš sa k tisíckam fanúšikov slovenského a českého metalu.
