Metallica, Pantera, Avatar; 11.06.2026; Puskás Aréna – Budapešť

Metallica ovládla Budapešť

Metallica, asi najväčšia a najúspešnejšia metalová formácia, sa znova objavila u niektorého z našich susedov – samozrejme, u nás zase nič. Tentokrát ich hostila maďarská metropola počas druhého júnového víkendu a dočkali sme sa rovno dvoch koncertov v rámci konceptu No Repeat Weekend.

To znamená dva rôzne setlisty, dve rôzne sady predskokanov a celkovo dva, mierne odlišné, showky. Unikátny zážitok sľubovalo aj kruhové pódium uprostred štadióna, keď je kapela doslova medzi divákmi.

Predkapely – švédsky cirkus a obnovená legenda

Počas štvrtkového večera sa snažili publikum nažhaviť Švédi Avatar a legendárna Pantera. Priznám sa, že Avatar mi vôbec nie sú po chuti, a tak som im ani nevenoval plnú pozornosť. Ale tých svojich 35 minút odohrali slušne. Ľudia sa síce len zbierali a hlavne miesta na sedenie ešte zívali prázdnotou, ale dole na ploche sa niektorí fanúšikovia začínali chytať.

S Panterou to už bolo inak. Groovemetalová legenda, ktorá sa pred pár rokmi vrátila, mala vyhradenú cca hodinu. Počas nej sa venovali hlavne albumom Vulgar Display of Power a Far Beyond Driven, z nahrávky Cowboys From Hell zaznela iba titulná vec a nesmrteľný breakdown z pesničky Domination.

Niežeby sme počuli menej hitov alebo skvelých gitár, veď Pantera zahrala také pecky ako A New Level, 5 Minutes Alone, Becoming. Jasné, že chýbať nemohla Walk s ikonickým motívom, a ktorej refrén skandoval skoro celý štadión.

Píšem skoro celý, pretože kvôli mainstreamovému postaveniu Metallicy sa na ich koncerte našlo nemálo ľudí, ktorí nemali šajnu, kto je Pantera. To adresoval aj spevák Phil Anselmo medzi pesničkami, kedy spomínal, že snáď už tá ďalšia bude tou, ktorú budú všetci poznať.

Možno by to aj bola pravda, ale Pantere hodilo veľké poleno pod nohy veľmi zlé nazvučenie. Tie skvelé riffy sa niekedy nedali vôbec rozoznať a väčšinou to bola jedna obrovská zmes hluku. Čo je škoda, pretože štvorica sa naozaj snažila.

Zakk Wylde miesto nebohého Dimebaga tie spomínané riffy strúhal fakt dobre, aspoň podľa obrazu, ak nie zvuku. A deň predtým odohral v Budapešti v klube Barba Negra koncert aj so svojou kapelou Black Label Society.

Basáka Rexa Browna na začiatku trochu potrápili technické problémy, no potom sa to zlepšilo. Jeho nástroj bolo počuť asi najlepšie. Charlie Bennante, ktorý Panteru stíha popri turné s Anthraxom, to na mieste Dimebagovho brata Vinnieho Paula odbubnoval ako sa patrí.

Využil aj dve bicie súpravy, ktoré vystriedal v polovici setu. Ostatní páni tiež dobre využili stage a pravidelne striedali miesta.

Tak ako na každom novodobom koncerte Pantery, zosnulým bratom bola venovaná spomienka vo forme fotokoláže. Niektorí túto súčasnú zostavu nazývajú revivalom, avšak páni Phil a Rex sa rozhodli pokračovať a každý sa musí rozhodnúť, či to akceptuje, alebo nie.

Naozaj škoda toho otrasného zvuku, set Pantery by inak vyznel o triedu lepšie.

Koncert č. 1 – hitovky a malá oslava Master of Puppets

Metallica zvyčajne necháva ľudí v napätí ešte takých 10 – 15 minút po plánovanom začiatku. V Puskás Aréne tomu nebolo inak, a tak až okolo 20:15 sa spustili prvé tóny It’s a Long Way to the Top (If You Wanna Rock ‚n‘ Roll), skladby od AC/DC, ktorá predznamenáva, že o pár minút Metallica konečne odštartuje.

Pred prvou piesňou ale ešte nesmie chýbať intro v podobe The Ecstasy of Gold od Ennia Morriconeho so zábermi z filmu Dobrý, zlý a škaredý. Efektívne kombo, ktoré našponuje očakávania a natešenie prítomných na maximum.

A potom bum, zaznie prvých pár tónov Creeping Death a nahromadená energia exploduje. Asi neexistuje lepší otvárak v prípade Metallicy alebo dokonca všeobecne v rámci metalu. Kapela je teda už konečne na pódiu a Lars Ulrich za prvými bicími večera. Má ich totiž 4, každé v inej časti stageu.

Každý večer sa tak dá rozdeliť do štyroch minisetov, počas ktorých Metallica obíde postupne kompletný obvod kruhového pódia.

Každý návštevník tak dostane šancu vidieť ich na tej svojej strane. To však aj znamená, že zvyšok koncertu až taký záživný nebude, lebo gitaristi sa väčšinou zdržiavajú pri Larsovi a len občas sa prebehnú ďalej. Najlepšie to majú tí v takzvanom snakepite, presne v strede pódia.

Dostať sa tam však vyžaduje veľkú dávku šťastia pri žrebovaní vo fanklube alebo si to jednoducho kúpite za fakt ťažké prachy 🙂 Nehovoriac aj o kope iných VIP balíčkov. Nuž, aj to prináša v dnešnej dobe absolútny mainstream.

Ale naspäť k hudbe. Prvý miniset pokračoval chronologicky v rámci tvorby. Pokračovalo sa s Harvester of Sorrow, z Čierneho albumu sme si mohli vypočuť neobohranú Of Wolf And Man a prvý blok uzavrela The Memory Remains z 90. rokov.

Keďže toto turné je ešte stále k tri roky starému albumu 72 Seasons, muselo zaznieť niečo aj z neho. Druhá etapa tak odštartovala titulnou vecou a s If Darkness Had a Son, ktorá naživo funguje výborne. Pokrik „Temptation!“ v Budapešti skandovalo vyše 70 tisíc hrdiel.

Rob Trujillo a Kirk Hammett si v každom meste zajamujú nejakú lokálnu pesničku, na prvom budapeštianskom koncerte to bol Totális Metál od skupiny Pokolgép. Domácich to potešilo, ale na koncerte sa objavilo veľmi veľa iných národností – Slováci, Rakúšania, Chorváti, Srbi, Poliaci… Maďarské hlavné mesto bolo počas víkendu ešte viac multi-kulti ako zvyčajne, ale všetci mali spoločnú lásku k metalu.

Druhý blok songov uzavreli dve veci z Death Magnetic, singel The Day That Never Comes a Cyanide. Druhú menovanú si veľmi užil Lars, ktorý je posledné roky v naozaj výbornej forme. Neodmysliteľnou súčasťou jeho hry sú aj rôzne grimasy a doberanie sa s fanúšikmi medzi pesničkami.

Opäť čas na zmenu bicích, počas nej sa vždy premieta nejaké intro na 8 vežiach, ktoré sú umiestnené dookola scény a slúžia ako technické zázemie. Visia na nich svetlá a repráky, sú tam kameramani a samozrejme aj nejakí VIP hostia 😀

Na najbližšej veži pri mne bol napríklad Eicca Toppinen z Apocalypticy. Ako inak, premietali detaily muzikantov. Takto vedeli monštruóznu produkciu priblížiť aj tým najvzdialenejším sedadlám na štadióne.

Tretí part otvorila inštrumentálka ako spomienka na Cliffa Burtona. Prvý deň to bola Orion z albumu Master of Puppets, ktorý tento rok oslávil 40. výročie. Fajnšmekri museli byť vo vytržení, pretože Metallica dala Orion excelentne a ešte to podtrhol aj skoro dokonalý sound. Jasne sme počuli každé jedno hrabnutie do strún, každý úder do bicích od Larsa a pod tým všetkým krásne dunela Robova basa.

Po inštrumentálke je čas na baladu. Áno, Nothing Else Matters sa nedá uniknúť, ale keď ju spieva plný štadión, je to predsa len iný zážitok ako ju počuť po x-tý raz z rádia. Hneď po nej sme sa ale vrátili k „heavy“ veciam, tretí blok zakončila Sad But True.

Že vám to nevychádza a v treťom sú len tri pesničky miesto štyroch? Je to pravda, ešte pred pár rokmi Metallica hrávala na každom koncerte 16 skladieb, ale po Mníchove 2024 sa ten počet znížil na 15. Bohužiaľ, čas neoklame nikto a páni, dnes už šesťdesiatnici, sa rozhodli takto.

Zub času si pomaličky začína vyberať daň aj pri Jamesovi Hetfieldovi, ktorý niektoré riffy z ranej tvorby už nedáva úplne stopercentne. Ale nie je to nič hrozné, veď sa stále bavíme o svetovej extratriede v rámci rytmickej gitary. Pokiaľ sa spustí intro k Battery, ako to v Puskás Aréne, drvivá väčšina ľudí také niečo počas piesne ani nebude riešiť, nie aby to vôbec postrehla.

Posledný miniset bol tým pádom zahájený a nepoľavilo sa až do úplného konca. Trojica Fuel, Seek and Destroy s obrovskými nafúkovacími loptami a záverečná hymna Master of Puppets publikum úplne dorazila. Boli to 2 hodiny prvotriednej šou s vyváženým setlistom, ale bez prekvapení.

Pre Metallicu ostávalo len sa poriadne a dlho rozlúčiť a porozhadzovať húfy trsátok ako zrno sliepkam 🙂

Záver

Prvý koncert dopadol na jednotku, až na zaváhanie so zvukom u Pantery. Metallica potvrdila, že ešte nepatrí do starého železa. Aj keď by sa dalo povedať, že koncertne sa už posunuli úplne do mainstreamu. Skalní fans sa prekvapení v setliste v súčasnosti už prakticky nedočkajú. Fanúšikov v Maďarsku čakal voľný program počas piatku a v sobotu si to mohli zopakovať s iným setlistom a s inými hosťami.