Rozhovor: Peter Múčka (Curiosa)

peter mucka gitarsta 2026 Viedeň, 2010. Robb Flynn vytiahne na koncerte Machine Head z publika chalana s nápisom „Nechajte ma zahrať si s vami Aesthetics of Hate“. Zahral. Dnes drží basu v Curiose — inštrumentálnej štvorici z Novej Dubnice, kde sedia aj dvaja členovia Morny, víťazov Wacken Metal Battle. V máji vydali debut inter bruo: osem skladieb, päť jazykov v názvoch, nula percent spevu. O tom, ako album vznikal, prečo sa rozhodli pre inštrumentálnu hudbu a čo všetko sa skrýva za Curiosou porozprával gitarista Peter Múčka.

Čauko, Peter. Kapela Curiosa v máji vypustila do sveta debutový album inter bruo. Skús na úvod povedať krátko o vás. Odkiaľ ste, ako dlho existujete a podobne.

Peter: Ahoj, Tomáš. Áno, je to tak. V máji tohto roku sme emitovali našu prvotinu a osobne ma veľmi teší, že sa ti album páči. Super. Mám z toho úprimnú radosť.

No, a teda, kto sme? Veľmi v skratke na úvod: sme partia štyroch, to jest bicie, basa a dve gitary. Mňa prezývajú Vlasáč a som zodpovedný za jednu z tých gitár.

Všetci pochádzame z Novej Dubnice. To je také pomerne nenápadné bývalé mafiánske mestečko, medzičasom dosť prestarnuté, aj keď pred nejakými 70 rokmi vlastne ešte ani neexistovalo. Polovica kapely sa v 80. a druhá polovica v 90. rokoch. A pokiaľ to správne počítam, tak ako kapela fungujeme od zhruba druhej polovice roku 2022.

Medzi spoluhráčmi máš aj Róberta Rumana a Jakuba Filipa zo zoskupenia Morna. Kontaktoval si ty ich alebo oni teba?

Peter: Správne si ich identifikoval. Áno, v Curiose možno nájsť týchto dvoch celebritných metalistov z Morny. Už si nespomínam, ako sa to presne zbehlo, ale tuším, že to boli práve Robo s Kubom, ktorí prišli s myšlienkou dať dohromady niečo takéto.

To ti bolo vtedy také zvláštne obdobie po doznievajúcej pandémii, ktorá predsa len poznačila nielen ľudí, ale aj okolitú scénu.

Kapely a hranie nám kvôli obmedzeniam, lockdownom a karanténam stagnovali, obnova nejakých klubových akcií prichádzala skôr pomaly, ľudia si zvykli sedieť doma pri pive, pálenke a Netflixe a aj ja osobne som mal také veľmi čudné pracovno-životné obdobie.

Čiže veľmi dobre padlo, keď chalani prišli s nápadom z času na čas sa stretnúť u nich na garáži a skúsiť nájsť radosť z tvorenia niečoho iného. Bol to taký ten nevyslovený prísľub dobrodružstva, kedy nebolo vôbec isté, čo sa všetko môže stať.

K tvojej otázke ohľadom prvého kontaktu je však treba povedať, že všetci štyria sa poznáme vlastne už veľmi dlho, a to aj muzikantsky. Chalani z Morny chodievali na koncerty mojich starých kapiel a samozrejme, že sme sa v nejakom bode dali do reči a potom aj my sme chodili na ich koncerty.

Navyše, všetci štyria máme medzi muzikantmi v okolí vlastne rovnakých známych.

V roku 2015 som bol dokonca poctený hosťovaním na albume Nuisance, čím sa dodnes hrdím, ako si môžeš všimnúť. Hehe. Okrem toho nás s Robom zviedla dohromady aj spoločná záľuba vo fuzzoch, drajvoch, a vôbec krabičkách, gitarách a aparátoch, ktorá sa v čase vzniku Curiosy u nás dosť závažne rozvinula.

V skutočnosti sme sa roky potkýnali jeden o druhého na pive alebo koncertoch, takže aj Kuba a zvyšok Morny vlastne poznám už dosť dlhý čas.

S Kešinom, naším basákom, som roky predtým fungoval v zopár kapelách a poznáme sa od ZUŠky. On je zároveň jediný študovaný profi muzikant-konzervatorista medzi nami, a aj najlepší gitarista medzi nami. Paradoxne. A mimochodom, aj on je celebritou, hlavne internetu.

Možno si spomenieš na koncert Machine Head vo Viedni začiatkom roka 2010, kedy Robb Flynn vytiahol spomedzi fanúšikov na pódium típka, čo prišiel s nápisom „Nechajte ma zahrať si s vami Aesthetics of Hate“. No a zahral. 😉

Tak to je náš basák, onen Peter on the guitar. V tom čase sme spolu hrali v kapele Vlasy na Vajci. Kešu s Robom dokonca spolu kedysi varili vlastné pivo, resp. pivá. A vôbec nie od veci. Priam naopak. Takže v skutočnosti sme všetci boli už celé roky v pomerne pravidelnom kontakte, než sme sa zorganizovali do telesa menom Curiosa.

Prečítaj si

Morna – ,,Naša hudba nie je cielene robená pre masy a ich okamžitý záujem“

Čítajte viac →

Od začiatku ste mali ambíciu hrať inštrumentálnu muziku?

Peter: Áno. Od samotného začiatku sme mali jasno v tom, že spev a texty v tejto kapele nechceme vôbec riešiť. Verím, že sa to nezmení.

Album obsahuje 8 skladieb. Vieš mi opísať, ako vznikali?

Peter: Viem. S úplne prvým nápadom na skladbu prišiel Robo. Aspoň tak to mám v pamäti. Zaujímavé je, že práve tú skladbu sme nakoniec nedokončili a na albume inter bruo sa nenachádza. Ale už ona určila jeden z podstatných tematických okruhov, ktorý na albume rozvíjame.

Karoshi nasledovala hneď po nej práve v rovnakom duchu. Aj tá sa zrodila v Robovej hlave a pamätám si, že po prvej skúške, na ktorej sme na Karoshi pracovali. Som si bol veľmi istý, že Curiosa ma určite bude baviť.

Myslím, že onedlho prišiel Kešu s Don’t truss the rod. No a to už bolo jasné. Veľmi rýchlo sme zistili, že v tejto zostave si môžeme naozaj pustiť fantáziu na špacír, a tak postupne pribúdali Ideologická poradňa, Speedbrush, Služobná cesta, Bonanza, Mengengerüstabgleich.

Aj keď už si nie som celkom istý, či presne v tomto poradí.

No a vznikali vlastne vždy akoby v dvoch etapách, čo sa mi na tejto kapele mimoriadne páči. A síce, že niekto prišiel s nápadom, rozpracoval ho viac-menej do hotovej podoby, nahral ho, rozposlal a ostatní prišli na skúšku už naučení a pripravení.

Na skúške sa následne vydiskutovali nejaké nejasnosti, komentovali a rozvíjali pasáže, vytvárala sa akási dramaturgia skladieb. Takže aj keď sme sa niekedy nestretli dlhší čas, následná skúška zvykla dopadnúť ku všeobecnej spokojnosti a v podstate som mal vždy pocit, že zo skúšok odchádzame namotivovaní.

Ak vzniklo niečo spontánne, tak sme si to zaznamenali, následne sa to doma učili, diskutovali o tom online a potom skladby doťahovali takpovediac na hotovo.

K písaniu samozrejme každý pristupujeme svojsky. Tým, že nás nelimituje spev a texty, môžeme naozaj zvoliť rozmanité prístupy k tomu, ako formujeme skladby.

Celkovo sú zaujímavo koncipované. Nájdeme tam prvky metalu, ale aj bluesu, funky a podobne… Je to výsledkom rozličných hudobných preferencií?

Peter: Je to tak. Rôzne hudobné preferencie tu určite hrajú svoju rolu. Zároveň však ani jeden nás nemá vyslovene vyhranený hudobný vkus, a teda rôzne preferencie u nás nezvádzajú konkurenčný boj. Skôr by som povedal, že každý z nás je zbierkou rôznych hudobných preferencií a sú v nich prieniky.

Napríklad Robo miluje nielen monumentálny post metal, ktorý otvára vo vedľajšej galaxii singularitu, ale rovnako aj kvalitné funky.

Kubo je muzikológ, ktorý má ohromný záber, a hlava mu furt šrotuje, čo má za následok, že sa s ním viem napr. dohádať o tom, či Frank Zappa bol alebo nebol punkáč, a Kešu okrem metalu a klasického rocku má rád aj vážnu hudbu. Ja sám som schopný si v priebehu jedného doobedia pustiť Beethovena, za ním Methenyho, potom Buty, následne Hiromi a na záver Emperor.

Myslím, že táto schopnosť či ochota oceniť kvalitu bez ohľadu na žánrové hranice je niečo, čo máme my štyria v Curiose spoločné.

Služobná cesta, Ideologická poradňa, Karoshi… to znie ako satira na korporátny svet. Ide o vlastné zážitky z práce?

Peter: Až na Ideologickú poradňu si to trafil pomerne presne. Aj keď, priznám sa, že aj vo mne vedela Ideologická poradňa evokovať stavy ako z porád s generálnym riaditeľom. Takže to máme podobne. Doplním ešte Mengengerüstabgleich.

Áno, korporát je práve tým tematickým okruhom, o ktorom som hovoril už predtým. V tomto prípade je to tematický okruh dobre známy až trom z nás práve skrz výkon našich povolaní. Takže áno, vlastné zážitky a skúsenosti, ktoré sme tu zhudobnili. A dokonca pomerne konkrétne. Tak napríklad Služobná cesta je zhudobnením špecificky služobnej cesty do Holandska.

A čo znamená vlastne celkový názov – inter bruo?

Peter: Inter bruo je slovné spojenie v esperante, teda v umelom jazyku z konca 19. storočia. Je to vlastne mix románskych, germánskych a trošku aj slovanských jazykových elementov. A zrejme aj ty si si všimol, že skladby na albume inter bruo sú pomenované v piatich rôznych jazykoch.

Takže, zastrešiť to celé názvom práve v umelom jazyku, ktorý sám o sebe je zmesou jazykov, nám dáva zmysel. No, a inter bruo sa dá preložiť ako v hluku alebo uprostred ruchu. Doslova znamená medzi hlukom.

Zatiaľ je album len digitálne. Plánujete aj CD alebo vinyl?

Peter: Zatiaľ neplánujeme. Ale rozumiem ti. Tiež som jedným z tých, čo rád v ruke drží či k sviatku podaruje niečo hmatateľné, hlavne ak máš taký parádny artwork ako my. Hehe. Ak sa ukáže, že je naozaj nemalý dopyt vyslovene po fyzických nosičoch, tak sme tomu samozrejme otvorení.

Zatiaľ však nechceme vyrábať stovky nosičov, ktoré nám možno roky niekde budú strašiť v krabiciach. Tiež si myslím, že naša muzika sa dobre počúva napríklad pri šoférovaní a dnes už si veru v mnohých autách to CD ani nepustíš.

Ale vravím… Ak si tento rozhovor prečíta povedzme nejaký klub audiofilov, čo bude chcieť 300 kusov platní… tak sa pokojne ozvite, niečo vymyslíme.

Nejak vás nevidím na FB. Nebude potom problém propagovať koncerty Curiosy? Alebo nemáte ambície hrať aj naživo?

Peter: Naživo hráme tuším od roku 2024. Najprv sme to predsa potrebovali otestovať na živom publiku. Chápeš. Ale, máš pravdu. FB stránku Curiosa by si dlho hľadal. A na tých sociálnych sieťach sa to zatiaľ nejak dalo spropagovať.

Ale, ako vravíš, nejaký ten FB profil by možno nebolo od veci dať dohromady. Píšem si. Dám o tom hlasovať v kapele. Ale, teda ako som spomínal, naživo hráme a veľmi radi. Koniec koncov, pred pár týždňami sme v rámci akcie Mornafest 2026 náš album inter bruo pokrstili počas živého vystúpenia.

Skús povedať svoj hudobný príbeh. Album znie ako od skúsených muzikantov. Ako si začal s muzikou, aké boli tvoje prvé kapely?

Peter: Najprv skúsim povedať niečo k tomu, ako album znie, pretože sa tešíme z toho, ako znie. A hlavnú zásluhu na tom má Robo, ktorý je vášnivým zvukovým výskumníkom, technikom a kritikom.

Je skvelým príkladom toho, že ak sa niečomu venuješ s vášňou a svedomito, naučíš sa to robiť fakt dobre. A dôkazom je inter bruo. Keď sa o sound a produkciu stará Robo, nepotrebuješ štúdiá ani nič podobné. Len, samozrejme, zahrať to musíš na tom nástroji sám, to je fakt.

Čo sa tých skúsených muzikantov týka, tak áno, skúsenosti tu nepochybne nejaké sú. Veď, ako sme už spomínali, Kešu je profi muzikant s titulom za menom a Robo s Kubom si už v progresívnom metale odkrútili nejaké tie roky. Pracovať s týmito tromi na muzike je naozaj radosť.

No, a čo sa mňa týka… Ja som ako decko začiatkom 90. rokov chcel byť pôvodne bubeníkom. Vždy som chcel hrať v kapele. Ale zohnať v nejakom deväťdesiatom prvom roku sadu bolo mimo možnosti trhu a peňaženiek mojich rodičov.

Keď prišla puberta, povedal som si, že teda, kurnikšopa, aspoň tú gitaru! A tak som v tuším trinástich rokoch začal chodiť na klasickú gitaru. V šestnástich som si kúpil prvú elektrickú, no a keďže som od začiatku chcel kapelu, tak ešte pred maturitou som hral pre istotu v dvoch.

V kvázi punkovej kapele Morta Shuppoplex, ktorú som založil, a death metalovej kapele Eidos, ktorá nemala dlhú životnosť. Morta Shuppoplex bola moja ozajstná prvá kapela a dala mi veľa.

Onedlho na to prišla ďalšia podstatná etapa, kedy sa na mne silno podpísali roky na univerzite v Prešove. Napriek tomu, že som tam študoval na germanistike prekladateľstvo, 90 % času som strávil s chlapcami a dievčatami z katedry hudby.

V tom čase, pred 20+ rokmi, sa v Prešove dialo veľmi veľa muziky a vôbec kultúra. Rock, jazz, funky, blues, metal v každej druhej pivnici, či utorok, či piatok. Cigánska ľudovečka za rohom. Spoznal som a spriatelil sa s veľa skvelými muzikantmi, dokonca som bol vtedy nejaký čas členom univerzitného zmiešaného zboru. Druhý bas. Najlepšie roky môjho života. To mi dalo veľmi veľa, hlavne čo sa chápania hudby a šírky obzoru týka.

Vtedy a tam s Východniarmi som si napríklad zamiloval džez.

Neskôr, po výške, som si založil hardrockovú kapelu Still Bleeding, kde som písal muziku, texty, hral na gitare a spieval, vyskytol som sa v už spomínanej kapele Vlasy na Vajci, no a potom prišlo rodičovstvo, nejaké tie obdobia útlmu a trápenia sa, pokus zavesiť hudbu a nástroj na klinec a vytriezvenie z tohto šialeného nápadu.

Neskôr ma na pár rokov absorbovala trenčianska kapela Particles, ktorá ale bohužiaľ neprežila pandémiu. No a od roku 2022 sa vytešujem v inštrumentálnej kapele Curiosa.

Inštrumentálna muzika na Slovensku nie je až tak rozšírená, ale existujú spolky, čo tak robia. Koho považuješ za najväčšiu konkurenciu?

Peter: Možno ťa prekvapím, ale ja vlastne vôbec netuším, či a kto ešte robí inštrumentálnu muziku, ktorá by sa nejak žánrovo približovala k našej produkcii. Na druhej strane, ani my sami sa nevieme žánrovo zaradiť.

Osobne však nevnímam nejakú konkurenciu, či niečo podobné, a myslím, že takto som sa na tú scénu nikdy nepozeral.

Na Slovensku ale inštrumentálne kapely nie sú až takou anomáliou. A myslím, že vždy tu boli a budú. Nikdy mainstream, ale s tým sa asi v týchto končinách počíta.

Veľmi často sú to práve tie bluesové a džezové vody, funky, či vyslovene alternatíva a experimentálna hudba, ale aj nejaká tá inštrumentálna rocková produkcia tu existuje medzi nami. Takže inštrumentálne kapely a projekty tu majú tradične svoje miestečko, aj keď s rôznou životnosťou a dosahom.

Ale konkurencia? To nie. Nepozerám sa na to cez takúto optiku. Curiosa je tu pre radosť z tvorby. Nie je to podnikateľský zámer. Myslím, že na tom sa v kapele všetci zhodneme.

Ok, tak veľmi pekne ďakujem za rozhovor, a ako je u mňa zvykom, poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Peter: Čaute! Mám prosbu. Snažte sa nájsť si na hudbu čas. Sadnúť si k posluchu. Naordinujte si počúvanie hudby ako činnosť na hodinu. Nie ako šum v pozadí. Ale ako jedinú činnosť, na ktorú sa sústredíte. Aspoň raz do týždňa.

Práca sa raz skončí. Odovzdáte projekt, vyhodia vás alebo firma krachne. Deti vyrastú a odídu. Erektilné dysfunkcie zaklopú na dvere. Ale hudba tu vždy pre vás bude. Venujte jej čas a úctu. Robí vás šťastnými, žije váš príbeh, vracia spomienky. Buďte k nej pozorní.

Nepočúvajte hudbu z tých malých smiešnych repráčikov na mobile a laptopoch. Máte na viac! Strčte do toho aspoň nejaké slúchadlá, pustite si to aspoň v aute alebo potom na nejakej poriadnej súprave doma. Hudba si to zaslúži. Dajte jej lásku.

Youtube ukážka: