Namiesto nedeľnej omše Smoke on the Water: Deep Purple v Bratislave
Ako skvelo zakončiť týždeň? Nedeľnou chvíľou poézie? Návštevou kostola? Zaujímavým filmom? No 4. októbra sa veľká časť obyvateľov Slovenska rozhodla ináč. V Bratislave navštívila koncert rockových legiend Deep Purple. Akcia sa konala na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.
Napriek tomu, že počiatky tejto formácie siahajú do roku 1967 a dvaja členovia sú už osemdesiatnici, stále vydávajú albumy a koncertujú. Na Slovensko sa vrátili po 3 rokoch.
Miesto bolo zvolené na výbornú. Pár minút pred začiatkom bol celý priestor zaplnený. Bolo teda jasné, že o záujem núdza nebude. Chválim aj správanie personálu. SBS a taktiež usporiadateľská služba boli maximálne ústretové.
Štartujeme
Celé sa to začalo o 19.00 h, kedy na pódium prišla predkapela Jayler. Škoda, že o nich nebolo viac info. Moderný neduh podobných zoskupení – na internete o sebe často majú len minimum údajov.
Je to mladá britská kapela a tento rok vydala debutový album Voices Unheard. Spevák James Bartholomew na prvý pohľad pripomínal niekoho z hair metalu. Ale len vzhľadom. Hlasovo to bol taký mix Roberta Planta a Paula Rodgersa.
Ako poctivá mladá rocková krv mali v sebe viac energie ako odtrhnutý nákladný vlak s trhavinou rútiaci sa do údolia. Aj zvuk bol výborný. Začali songom Down Below a po menšom predslove pokračovali druhou piesňou The Getaway. A postupne sa stala vec nevídaná.
Dokázali rozhýbať publikum – čo u predskokanov rozhodne nebýva pravidlom. Pre mnohých boli skoro na rovnakej úrovni ako hlavné hviezdy. V niektorých kúskoch James len spieval, niekde zobral do ruky svoj strunový nástroj. Do poslednej The Rinsk vložili úryvok z klasiky War Pigs od Black Sabbath.
Králi
Potom sa všetko pripravovalo na Deep Purple. Skúšalo sa zobrazovanie, chystali nástroje. Konečne o 20.30 h štadión stmavol a celé to odštartovala klasika Highway Star. O vizuálny zážitok sa starali tri obrazovky. Dve bočné slúžili ako detailný živý prenos toho, čo sa práve dialo na pódiu.
Stredová dominovala celej šou – premietali sa na nej animácie, legendárne obaly ich platní aj pútavé efekty prispôsobené jednotlivým skladbám.
Highway plynulo prešla do novšej A Bit on the Side a tá opäť do klasiky – Into the Fire z kultového In Rock. Potom sa Ian prihovoril publiku a špeciálne pochválil aj pána gitaristu Simona – najnovšieho člena tejto formácie, ktorý hneď nato mal priestor na svoje sólo. A divákov rozhodne nenudil. Užívali si to aj „Páni Purpli“.
Ian okrem toho stíhal hru na harmonike a občas zobral do ruky tamburínu. Sem-tam do spevu zapojil aj spoluhráčov.
Palec hore aj za rozloženie setu. Hrali sa aj nové a najnovšie veci (albumy Splat!, =1…), ale aj staršie a najstaršie (ok, mierna parafráza Petra Jandu 😀 ). Najviac ma potešilo zaradenie „Arogantného chlapca“ (Arrogant Boy), no ušiel aj Diablo.
Svoje sólo mal aj klávesák Don. Vmestil doň i úryvok z tradičnej slovenskej piesne Na Kráľovej holi. Sólo potom plynule prešlo do Perfect Strangers. Svetelná show počas hammondovej vyhrávky patrila k tomu najlepšiemu z celého koncertu.
Vytiahli ešte Space Truckin‘ a potom prišiel vrchol vrcholov – Smoke on the Water, pri ktorej sa určite bavili aj ľudia sediaci v najposlednejších radoch. Tu pán spevák nechal priestor aj publiku.
A po novinke Guinnesis zazneli opäť dve klasiky – Hush a úplne záverečná Black Night. O prídavok sa nežiadalo – bol to naozajstný koniec. Pár vyvolených potešili trsátkami a paličkami.
Záverečné slová
Bol to bezpochyby jeden z najväčších koncertov tohto roka. Výborná účasť, skvelá organizácia, perfektný zvuk. Veľmi srdečne ďakujem pánom usporiadateľom. Snáď pre nás niekedy nachystajú ešte niečo podobné.
Za foto ďakujem kamošovi Fredovi 🙂
Páčil sa ti článok? Ostaň v obraze.
Daj nám like a neunikne ti žiadna recenzia, rozhovor ani koncert. Pomôžeš tým nielen nám, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Pridáš sa k tisíckam fanúšikov slovenského a českého metalu.
Pôvodne sa v článku písalo, že k nám prišli po 17. rokoch. Naposledy však na Slovensku hrali v roku 2023. Za chybu sa ospravelňujem.
Thomas Kai – autor