Barokový skladateľ vraj umrzol pred vlastným domom. Insomnium zaradili jeho pieseň na Netherworlds

Fínski Insomnium vydali 16. októbra desiaty štúdiový album Netherworlds a doma s ním opäť vyleteli na prvé miesto rebríčka. V januári 2027 vyrážajú s Amorphis na európske turné, najbližšie k nám zahrajú 27. januára v Budapešti a o deň neskôr vo Viedni. Gitarista kapely je profesorom mikrobiológie, spevák píše fantasy romány. V ich histórii nájdete aj album s jedinou štyridsaťminútovou skladbou či spoluhráča, ktorý jedného dňa prestal odpovedať na správy.

Pozrime sa na významné momenty z kariéry Insomnium

Spolužiaci z Joensuu

Insomnium vznikli v roku 1997 v Joensuu, menšom meste v Severnej Karélii na východe Fínska. Basgitarista a spevák Niilo Sevänen oslovil spolužiakov, gitaristu Villeho Frimana a bubeníka Markusa Hirvonena. Prvú zostavu doplnil Tapani Pesonen, ktorý spočiatku hral raz na bicích, raz na gitare.

Sevänen o začiatkoch:

1. 1. „Mali sme šestnásť, keď sme kapelu zakladali, takže sa odvtedy zmenilo všetko.“

Na skúškach hrali vlastné pesničky aj covery od Amorphis či Paradise Lost. Friman neskôr priznal, že bez domácich vzorov ako Amorphis by Insomnium vôbec nevznikli. V malom meste navyše nebolo z koho vyberať, takže partia ostala pokope a rástla pomaly.

K názvu kapely povedal:

2. „Názov Insomnium je latinský a má dvojaký význam: nočná mora a nespavosť.“

V roku 1998 vystriedal Pesonena gitarista Timo Partanen a v apríli 1999 vzniklo v joensuuskom štúdiu Headcase prvé demo. Štyri skladby melancholického death metalu zaujali recenzentov doma aj v zahraničí a britský Terrorizer ho vyhlásil za demo mesiaca s plným hodnotením. O rok neskôr pribudla druhá nahrávka Underneath the Moonlit Waves (2000).

Po dvoch demách podpísali Fíni v roku 2001 zmluvu s britským vydavateľstvom Candlelight Records. Partanena v tom čase nahradil Ville Vänni z turkuskej formácie Watch Me Fall.

Debutový album

Prvotinu  In the Halls of Awaiting vydali v roku 2002. Nahrali ju v joensuuskom štúdiu Media Works s producentom Jonem Väänänenom. Niektorí recenzenti ich vtedy brali ako akýchsi druhých Amorphis.

Po albume Since the Day It All Came Down (2004) prišiel Above the Weeping World (2006), ktorý sa ako prvý dostal do fínskeho rebríčka, na deviate miesto. Kapela potom začala koncertovať aj za hranicami.

Zaujímavosť: zostava z čias raných platní pripomínala skôr fakultnú radu. Rumunský Metalfan sa kapely pýtal, čo majú spoločné chirurg, absolvent evolučnej ekológie, študent kultúrnych dejín a výskumník environmentálnych technológií.

Vänni bol lekár, Friman biológ, Sevänen študoval literatúru a kultúrne dejiny na univerzite v Turku a Hirvonen sa venoval životnému prostrediu. V roku 2014 Sevänen pracoval ako riaditeľ kultúry v meste, kde žije, a Hirvonen ako environmentálny inžinier a učiteľ.

Across the Dark a nové vydavateľstvo

Across the Dark (2009) sa vo Fínsku vyšplhal na piate miesto a v lete 2010 si kapelu odchytilo nemecké Century Media Records. V tom istom roku Insomnium predskakovali Dark Tranquillity na turné Where Death Is Most Alive part II.

Prvotionou pod novou značkou bol One for Sorrow (2011). Doma skončil šiesty a ako prvý sa dostal aj do nemeckého rebríčka, hoci len na 95. miesto.

Lekár, ktorému nevychádzal čas

Koncom októbra 2011 oznámil Ville Vänni, že po desiatich rokoch odchádza a s kapelou sa rozlúči koncertmi v Joensuu a Helsinkách. Lekársku prax a hranie už nedokázal skĺbiť.

V rozlúčkovom vyhlásení napísal:

3. „Za posledný rok som sa ocitol v limbe nemožných rozvrhov.“

Jeho miesto zaujal Markus Vanhala, hlavný skladateľ a sólový gitarista Omnium Gatherum, ktorý už predtým niekoľkokrát zaskočil za oboch Villeov. Friman zároveň prevzal čistý spev.

V novembri 2011 vyrazili Insomnium na prvé európske turné ako hlavná hviezda, predskakovali im Before the Dawn a MyGRAIN. Na jar 2012 zas brázdili Britániu po boku Paradise Lost.

Zaujímavosť: Vanhala je jediný člen Omnium Gatherum, ktorý v nej hrá od debutového dema z roku 1997. Obe fínske kapely spolu odvtedy jazdia na turné, dostali sa až do Austrálie.

Striebro pre Shadows of the Dying Sun

Prvou skladbou s Vanhalom bola Ephemeral z rovnomenného EP (2013). Šiesta štúdiovka Shadows of the Dying Sun (2014) vyšla 29. apríla a fínsky rebríček jej nadelil druhé miesto, nemecký osemnáste. Hneď na ďalší deň si Insomnium zahrali ako hostia na krste nového albumu Epicy v tilburskom klube 013. Práve tam neskôr Kamelot nahrali živák I Am the Empire.

Friman medzitým budoval vedeckú kariéru a na všetky koncerty už nestíhal. Na americkom turné v roku 2015 ho zastúpil Nick Cordle (ex-Arch Enemy, Arsis) a odvtedy za neho občas zaskakoval aj Jani Liimatainen.

Štyridsať minút s vikingmi

Siedmu platňu Winter’s Gate (2016) tvorí jediná štyridsaťminútová skladba. Rozpráva o skupine vikingov, ktorí sa aj napriek blížiacej sa zime vydajú hľadať bájny ostrov na západ od Írska.

Novelu Talven portti (Brána zimy) napísal Sevänen pôvodne do literárnej súťaže a v roku 2007 s ňou vyhral. Keď kapela hľadala koncept, spomenul si na ňu a navrhol ju spoluhráčom.

Sevänen o vzniku námetu povedal:

4. „Pred desiatimi rokmi vyhrala súťaž poviedok.“

Chalani súhlasili a k albumu vyšla aj knižka. Vo Fínsku Winter’s Gate ako prvý v histórii kapely obsadil čelo rebríčka. Naživo ho Insomnium hrali celý v kuse a až potom pridali výber starších songov.

Sevänen o streamovaní:

5. „Kvôli Spotify sme museli skladbu rozdeliť.“

Inak by ju tam vraj nezaradili. Podľa Sevänena im práve tento počin dodal sebavedomie robiť si odvtedy, čo chcú.

Sauna a najsmutnejšia fínska pieseň

V lete 2019 sa Liimatainen, zakladajúci gitarista Sonata Arctica, stal riadnym členom. Friman vtedy učil evolučnú biológiu na univerzite v anglickom Yorku a času mal čoraz menej, kým kapela s každou nahrávkou koncertovala viac.

Skupina k príchodu Liimatainena napísala:

6. „Teraz sme silnejší ako kedykoľvek predtým!“

Ôsmy album Heart Like a Grave (2019) mixoval Jens Bogren. Vyšiel 4. októbra a doma opäť skončil prvý, v Nemecku desiaty. Pred vydaním pozvali Fíni novinárov a fanúšikov do Joensuu, aby platňu počuli tam, kde vznikla. Nápad sa podľa Sevänena zrodil v saune. Súčasťou programu bola aj túra po národnom parku Koli, kde natočili dva klipy.

Na otázku, prečo jednoducho neodíde, odpovedal Friman v Metal Hammeri:

7. „Mohol by som, ale Insomnium je súčasť mňa.“

Zaujímavosť: skladba And Bells They Toll spracúva ľudovú pieseň z 19. storočia Peltoniemen Hintriikka, ktorú Fíni kedysi zvolili za svoju najsmutnejšiu. Je o chudobnej starenke, ktorá býva sama v močiari. V mladosti zažila krátke šťastie, no po manželovej smrti jej zostala už len bieda.

Na jesennú šnúru so Stam1na a The Black Dahlia Murder kapela po prvý raz nezaradila ani jeden britský koncert. Dôvodom bol brexit a neistota okolo víz a pracovných povolení.

Pandémia a prvý román

EP Argent Moon (2021) vyšlo 17. septembra. Keď pandémia v roku 2020 zrušila koncerty, Sevänen sa pustil do písania. Výsledkom je historický fantasy román Ikitalven polku (Cesta večnej zimy), ktorý vo februári 2024 vydal Gummerus.

Otvára sériu Ikitalvi a nadväzuje na Talven portti. Práva kúpilo nemecké Bastei Lübbe a kniha bola nominovaná na fínsku cenu Tähtifantasia. Druhý diel Unten kruunu vyšiel v roku 2026.

Vzťah ku knihám má Sevänen z domu.

Pre fínsku Yle povedal:

8. „Otec bol na univerzite profesorom literatúry a mama univerzitnou knihovníčkou.“

Friman je od augusta 2022 profesorom mikrobiológie na Helsinskej univerzite. Vedie tam výskumnú skupinu, ktorá skúma ekológiu a evolúciu mikróbov v ľudskom a rastlinnom mikrobióme.

Čarodejnice a hladomor roku 1696

Deviata štúdiovka Anno 1696 (2023) vyšla 24. februára a opäť stojí na Sevänenovej poviedke, tentoraz napísanej priamo pre kapelu. Dej sa odohráva v čase veľkého hladomoru na severe, keď sa hon na čarodejnice dostal až do odľahlých kútov Fínska a Švédska. Inšpiráciou boli aj procesy vo švédskom Torsåkeri, kde vraj sťali okolo sedemdesiat žien. Celý príbeh nájdete v buklete.

Sevänen o nálade albumu:

9. „Všetci sme sa zhodli, že to bude dosť temné, blackové a studené.“

V skladbe White Christ hosťuje Sakis Tolis z Rotting Christ, v Godforsaken Johanna Kurkela, ktorá s manželom Tuomasom Holopainenom z Nightwish tvorí projekt Auri. Na nahrávke Insomnium tak premiérovo zaznel ženský hlas. Vo Fínsku platňa skončila prvá, v Nemecku piata. V novembri ju doplnilo EP Songs of the Dusk (2023), ktoré príbeh rozvíja.

Gitarista, ktorý prestal odpovedať

Začiatkom decembra 2023 dostal hudobník Tomy Laisto z Turku nečakanú správu. Insomnium sa nevedeli spojiť s Liimatainenom, v januári ich čakal koncert v Zürichu a pýtali sa, či by za neho nezaskočil.

Fanúšikom kapela vysvetlila situáciu až 16. februára 2024.

Skupina vo vyhlásení napísala:

10. „Dlho sme nevedeli, kde vôbec je.“

Janimu sa podľa vyhlásenia nijako nemohli dovolať. Verejne mlčali, kým dúfali, že vec vyrieši sám. Nakoniec skonštatovali, že majú odlišné priority, a rozišli sa. Na fínskych koncertoch sa za gitaru postavil Friman, na severoamerickom turné ju prevzali Brandon Ellis (The Black Dahlia Murder) a Nick Cordle, vtedy už člen Omnium Gatherum.

V lete 2024 jazdili Insomnium po Európe s Amon Amarth a The Halo Effect.

Starý známy z Turku

Laisto hrá okrem iného v Hateform a Pain Confessor a s Insomnium koncertoval od roku 2024.

V lete 2024 povedal:

11. „Chalanov z Insomnium poznám ešte spred dvadsiatich rokov.“

Riadnym členom sa stal 16. januára 2026 a Insomnium sú opäť päťčlenní. Pri tej príležitosti napísali, že pred novou platňou bolo načase urobiť z neho stálu posilu.

Zaujímavosť: Hateform založil v roku 2004 Ville Vänni, teda gitarista, ktorý z Insomnium odišiel v roku 2011.

Ešte predtým, v januári 2025, oslávila kapela desiate výročie Shadows of the Dying Sun turné, na ktorom hrala celý album. Omnium Gatherum na ňom zahrali kompletný Beyond (2013). Šnúra sa zastavila aj v pražskom klube Roxy. V máji sa Insomnium po ôsmich rokoch vrátili do Japonska a v tom istom roku si s Omnium Gatherum strihli aj Austráliu.

Netherworlds a zamrznutý Purcell

V marci 2025 Sevänen potvrdil, že vzniká desiaty album. Prvý singel Shadoswlife vyšiel 17. júna 2026, v júli nasledoval Gleam in the Black. Klip k nemu nakrútil Patric Ullaeus, autor raných videí Kamelotu.

Sevänen o skladbe povedal:

12. „Rozhodne má v sebe klasického ducha Insomnium.“

Tretí singel Arch of the Sky vychádza zo saamského pohľadu na svet a večný kolobeh života. Netherworlds (2026) vyšiel 16. októbra u Century Media. Produkoval ho Miiro Varjus, s ktorým Vanhala spolupracoval v projekte Cemetery Skyline.

Mix a mastering mali opäť na starosti Jens Bogren a Tony Lindgren zo štúdia Fascination Street. Obal premiérovo namaľoval Travis Smith, známy prácou pre Opeth či Amorphis.

Platňu otvára The Cold Song barokového skladateľa Henryho Purcella, vôbec prvá coververzia v histórii kapely. Podľa Vanhalu k nim pieseň o umrznutí dokonale sedí. Purcell vraj zomrel na podchladenie, keď ho žena po noci v krčme nepustila domov.

Vanhala o coververzii:

13. „Viac insomniumovské to už byť nemôže.“

V skladbe The Hour Grows Late hosťujú traja členovia Amorphis: Tomi Joutsen, Tomi Koivusaari a Santeri Kallio. Deluxe edícia ukrýva ďalšie tri songy z rovnakých sessions. Texty sa po historických príbehoch vracajú k osobnejším témam, k smrti, spomienkam a pominuteľnosti.

Sevänen pri ich písaní prečítal kopu fínskej aj anglickej poézie. Friman dal nahrávke so smiechom deväť bodov z desiatich, vraj vždy je čo zlepšovať.

Vo Fínsku je Netherworlds štvrtá jednotka za sebou, v Nemecku skončil ôsmy a vo Švajčiarsku piaty.

Na turné s Amorphis

Od 17. novembra 2026 absolvujú Insomnium a Amorphis spolu 25 koncertov v Severnej Amerike, otvárať im bude Hinayana. V januári 2027 nasleduje európske Borderland Tour, na ktorom je hlavnou hviezdou Amorphis a program doplnia Unto Others.

Šnúra odštartuje 22. januára v Hamburgu a skončí 14. februára v tilburskom 013. Najbližšie k Slovensku hrajú 27. januára v budapeštianskej Barba Negre a o deň neskôr vo viedenskej Arene.

Friman kedysi priznal, že bez Amorphis by Insomnium nevznikli. Teraz s nimi idú na turné a traja členovia Amorphis hosťujú na Netherworlds. Zo školskej partie z Joensuu hrajú v kapele stále Sevänen, Friman a Hirvonen.

Diskografia

Štúdiové albumy

• In the Halls of Awaiting (2002)
• Since the Day It All Came Down (2004)
• Above the Weeping World (2006)
• Across the Dark (2009)
• One for Sorrow (2011)
• Shadows of the Dying Sun (2014)
• Winter’s Gate (2016)
• Heart Like a Grave (2019)
• Anno 1696 (2023)
• Netherworlds (2026)

EP

• Ephemeral (2013)
• Argent Moon (2021)
• Songs of the Dusk (2023)

Demá

• Demo 1999 (1999)
• Underneath the Moonlit Waves (2000)

Súčasná zostava

• Niilo Sevänen – spev, basgitara
• Ville Friman – gitara, čistý spev
• Markus Vanhala – gitara, čistý spev
• Tomy Laisto – gitara, čistý spev
• Markus Hirvonen – bicie

Linky:
https://www.insomnium.net
https://www.facebook.com/insomniumofficial/
https://www.instagram.com/insomniumofficial/

Zdroje citátov:
[1] Niilo Sevänen pre Beat (máj 2017): https://beat.com.au/niilo-sevanen-on-the-grand-coming-of-age-story-that-is-insomnium/
[2] Ville Friman pre Metalfan.ro: https://metalfan.ro/en/interviuri/insomnium-swedish-death-metal-made-in-finland-913.html
[3] Ville Vänni vo vyhlásení o odchode, cez Antimusic (november 2011): https://antimusic.com/news/11/nov/04Insomnium_Lose_A_Member.shtml
[4] Niilo Sevänen pre Dead Rhetoric: https://deadrhetoric.com/features/insomnium-the-sound-of-sorrow/
[5] Niilo Sevänen pre Cryptic Rock: https://crypticrock.com/interview-niilo-sevanen-insomnium-talks-winters-gate
[6] Insomnium vo vyhlásení, cez Loudwire (júl 2019): https://loudwire.com/insomnium-new-album-heart-like-a-grave/
[7] Ville Friman pre Metal Hammer (Tom O’ Boyle, január 2020): https://www.loudersound.com/features/insomnium-stunning-scenery-horrible-history-lessons-and-burnt-bums
[8] Niilo Sevänen pre Yle (preložené z fínčiny): https://yle.fi/a/74-20076812
[9] Niilo Sevänen pre Knotfest (2023): https://knotfest.com/blogs/from-the-artist/insomnium-once-again-flexing-their-creative-ambition-on-anno-1696-a-qa-with-niilo-sevanen
[10] Insomnium vo vyhlásení, cez Metal Injection (február 2024): https://metalinjection.net/news/breakups/insomnium-splits-with-guitarist-after-he-ghosts-the-band
[11] Tomy Laisto pre Kaaoszine, cez Chaoszine (jún 2024): https://chaoszine.net/tomy-laisto-joins-insomnium-for-summer-gigs
[12] Niilo Sevänen v tlačovej správe k singlu Gleam in the Black, cez Blabbermouth (júl 2026): https://blabbermouth.net/news/insomnium-announces-netherworlds-album-shares-gleam-in-the-black-single
[13] Markus Vanhala v oficiálnom životopise kapely (Timo Isoaho, 2026): https://www.insomnium.net/band

Ďalšie zdroje:
História, rebríčky a zostava – Wikipedia · zakladatelia – Nordic Metal · demá a debut – oficiálny životopis cez Spirit of Metal · „druhí Amorphis“ – Angry Metal Guy · Century Media a Dark Tranquillity – Bloody Disgusting · odchod Vänniho – Blabbermouth, The Gauntlet, MetalSucks · zamestnania – Metal Temple · Nick Cordle, Hateform, turné 2024 – Metallian · Liimatainen a Bogren – Metalliluola · Sevänenove romány – Helsinki Literary Agency, STT Info · Friman ako profesor – Helsinská univerzita · Anno 1696 – Metal Insider, Chaoszine · Laisto ako člen – Chaoszine · výročné turné 2025 – Metal Injection · Japonsko – Roppongi Rocks · Gleam in the Black a Arch of the Sky – The MetalList, The MetalList · severoamerické turné – The MetalList · Borderland Tour – Chaoszine