Nie všetky legendy vznikajú zo svetla. Niektoré sa rodia z tieňa – z melanchólie, z ticha zasnežených lesov, z ozveny dávnych mýtov. Vo Fínsku, z trosiek thrash metalovej kapely Violent Solution, povstali traja muži – Esa Holopainen, Jan Rechberger a Tomi Koivusaari. Neskôr sa pridal aj Olli-Pekka Laine. Spolu vytvorili niečo, čo nemalo tvar – Amorphis, z gréckeho amorphous, „beztvarý“.
Korene v temnote
Zakladajúci členovia Esa Holopainen, Tomi Koivusaari a Jan Rechberger sa stretli v časoch, keď death metal ovládal undergroundovú scénu. Ich prvotné dielo The Karelian Isthmus (1992) nieslo stopy surovosti a doomovej tmy. No už o dva roky neskôr prišiel zlom. Po jeho vydaní sa k nim pripojil klávesák Kasper Mårtenson. Zvuk celej formácie bol o niečo bohatší.
Zrod legendy: Tales from the Thousand Lakes (1994)
S druhým počinom si táto banda otvorila bránu do novej dimenzie. Tales from the Thousand Lakes sa stal manifestom melodického death metalu a zároveň poctou fínskej mytológii. Inšpirovaný eposom Kalevala, spájal growl s čistým spevom, metal s folklórom.
Pieseň Black Winter Day sa stala hymnou celej éry – melanchóliou zabalenou do kovu. Počas následných koncertov Kasper odišiel. Nástupcom sa stal Kim Rantala. O čisté vokály sa postaral hosť Ville Tuomi. Čiže bol to prvý výrazný štýlový posun.
Elegy (1996): metalová poézia
Na Elegy nadviazali na koncept z predošlej platne. Texty tentokrát čerpali z Kanteletar, zbierky starých fínskych piesní. Nový spevák Pasi Koskinen priniesol melodickosť. Výsledkom bol album plný kontrastov – tvrdý aj éterický. Tomi Koivusaari mal na starosti výlučne gitary a Kim Rantala zostal na klávesoch. Počas turné odišiel bubeník Jan Rechberger. Jeho nástupcom sa stal Pekka Kasari (ex-Stone).
Cesta do Tuonely (1999)
Tuonela pomenovaná po fínskom podsvetí, znamenala obrat k jemnejšiemu, rockovejšiemu zvuku. Sitár, saxofón aj flauta rozšírili zvukovú paletu a Amorphis ukázali, že metal môže byť rovnako duchovný ako brutálny. Bolesť a pokoj sa tu prelínajú ako deň a noc. Počas nahrávania do zostavy pribudol klávesák Santeri Kallio, ktorý sa neskôr stal stálym členom.
Am Universum (2001): Psychedelické nebo severu
Na prelome milénia chlapci experimentovali s art-rockom, jazzovými vplyvmi a psychedéliou. Am Universum znelo ako introspektívna cesta do vnútra – farebná, plynúca, snová. Odklonili sa od doomovo-stonermetalového tieňa predošlej nahrávky Tuonela a rozhodli sa na to ísť melodickejšie a dokonca hardrockovejšie.
Atmosféra bola uvoľnenejšia, s väčším dôrazom na farby klávesov, saxofónové linky a jemne spirituálny nádych. Do zostavy pribudol basgitarista Niclas Etelävuori. S chlapcami hral až do roku 2017, zatiaľ čo bubeník Pekka Kasari sa týmto počinom s kapelou rozlúčil. Skladby ako Alone či Drifting Memories dodnes patria k vrcholom tohto obdobia – melancholické, no preniknuté jasom a pokojom, aký Amorphis predtým nepoznali.
Far from the Sun (2003): Posledné svetlo jednej éry
Táto nahrávka uzavrela kapitolu s Koskinenom. Oproti minulosti bola osobnejšia, melancholickejšia a vyzretejšia. Pasiho odchod po ňom symbolicky ukončil prvú etapu Amorphis – kapely, ktorá sa zmenila, no nestratila identitu. Bicman Pekka Kasari odišiel počas turné, nahradil ho navrátilec Jan Rechberger. Po vydaní bohužiaľ odišiel spevák Pasi Koskinen – po deviatich rokoch na poste frontmana. Na jeho pozíciu prišiel Tomi Joutsen.
Neskôr o tom, ako sa stal spevákom, povedal nasledovné:
- ,,Bolo to obrovské prekvapenie. Nikdy som si ani len nepomyslel, že sa raz môžem stať spevákom Amorphisu, pretože som im ani neposlal demo, alebo niečo podobné. Stalo sa to úplne náhodne. Bola to pre mňa veľká vec, pretože som bol ich zažratým fanúšikom. Samozrejme, aj teraz im fandím. (smiech) Dlhé roky som hrával v lokálnych kapelách, ale Amorphis boli pre mňa úplne niečím iným. Prvýkrát som koncertoval aj mimo Fínska a celkovo sa môj život vstupom do kapely poriadne zmenil.“
Znovuzrodenie: Eclipse (2006)
Príchod Tomiho Joutsena znamenal pre Amorphis nový začiatok. Eclipse spojil moderný metal s návratom ku koreňom a stal sa zlatým albumom vo Fínsku. Textovo čerpá z hry fínskeho básnika Paava Haavikka, založenej na legende o Kullervovi z eposu Kalevala. Joutsenov hlboký, okamžite rozpoznateľný hlas dodal hudbe dramatickosť a novú hĺbku – kombinácia čistého spevu a growlu priniesla do tvorby týchto severanov čerstvú energiu. Skladby ako House of Sleep a The Smoke ukázali, že Amorphis sa znovu narodili.
Silent Waters (2007): Pokoj v búrke
Pokračovanie Eclipse upevnilo ich pozíciu. Piesne plynuli ako rieka. Získal ďalšie zlaté ocenenie a ukázal, že Esová družina našla dokonalú rovnováhu medzi silou a jemnosťou.
Tomi o textoch:
- ,,Celý príbeh je o mladom rebelovi, ktorý si nenechá od nikoho poradiť a všetko robí podľa seba. Vyžíva sa vo vedení vojen. Opisuje sa tu jeho cesta až k rieke smrti, ktorú vo fínčine voláme Tuonela. Je to klasický smutný fínsky príbeh.“
Skyforger (2009): Kov tvárnený božstvom
So Skyforger opäť siahli do Kalevaly. Zvuk je mohutný, kompozície prepracované. Aj tento počin získal zlato a stal sa svedectvom o tom, že Amorphis patria medzi najstabilnejšie kapely žánru.
The Beginning of Times (2011): Návrat ku koreňom
Epická, prírodná, poetická – taká bola nahrávka The Beginning of Times, vydaná na konci prvej dekády ich tvorby. Amorphis sa na nej opäť ponorili do hlbokých koreňov fínskej mytológie. Textovo sa vrátili k mýtu o stvorení sveta, k pradávnym silám mora, vetra a svetla.
Hudobne zas dosiahli rovnováhu medzi melodickou jemnosťou, progresivitou a tvrdosťou. Nahrávka tak pôsobí ako spojenie poézie a sily, tradície a moderného metalového zvuku.
Circle (2013): Kruhy života
Tomi Joutsen opísal Circle ako príbeh človeka pozvaného medzi múdrych – na cestu sebapoznania a premeny. Energická, spirituálna muzika s temnými koreňmi a svetlom na obzore. Platňa z roku 2013 znamenala pre Amorphis nový začiatok – po rokoch, keď čerpali výhradne z Kalevaly, sa rozhodli rozprávať vlastný príbeh.
Textár Pekka Kainulainen vytvoril originálny koncept o outsiderovi nachádzajúcom silu zmeniť svoj osud. Produkcie sa ujal Peter Tägtgren, ktorý posunul kapelu k tvrdšiemu, gitarovo výraznejšiemu zvuku. Celé to bolo nahrávané v pokojnej atmosfére fínskej prírody. Circle tak spojil silu, spiritualitu a melodiku v jedinom kruhu – a od Metal Hammeru právom získal titul albumu roka.
Gitarista Esa Holopainen v Sparku v dobovom rozhovore takto popísal tvorbu nového materiálu:
- ,,Väčšinou som to hlavne ja a Santeri, kto skladá hudbu. Aj keď Tomi s Niclasom vždy niečím prispejú, pomerovo to vychádza tak, že vždy skúšame hlavne naše nápady. Osobne na svojom prístupe nič nemením. Vždy úplne vytesním predošlý album, vďaka čomu som otvorený čomukoľvek a potom začínam pracovať na nových skladbách. Úsmevné na tom je, že si častokrát myslím, že som prišiel s niečím totálne odlišným, ale keď konkrétnu skladbu predstavím ostatným a začneme skúšať, vo výsledku to znie ako klasickí Amorphis….“
Under the Red Cloud (2015): Nádej pod ťažkým nebom
Produkcia Jensa Bogrena priniesla majestátny zvuk a texty opäť písal Pekka Kainulainen, dvorný textár Amorphis. Platňa Under the Red Cloud bola introspektívna a pritom monumentálna – ako modlitba k severským bohom.
Približne dva roky po jeho vydaní vystúpili aj na Slovensku na festivale Rock pod Kameňom v Snine.
Queen of Time (2018): Návrat strateného syna
Po dlhých rokoch sa vrátil basgitarista Olli-Pekka Laine a spolu nahrali špeciálne dielo. Symfonické aranžmány, ženské vokály, zborové časti – Queen of Time je korunou ich evolúcie.
Halo (2022): Svetlo po búrke
Tridsať rokov po debute prichádza počin Halo. Tvrdší, gitarovejší, no stále prepojený s mytológiou. Je to hymna odolnosti – kapela čelila pandémii aj izolácii, no premenila ich na silu. Songy ako “The Moon” a “On the Dark Waters” zneli ako ozvena starých bohov.
Borderland (2025): Nový horizont
Najnovší album (vydanie 2025) nesie symbolický názov – Borderland, kraj medzi svetmi. Fíni opäť prekračujú hranice medzi metalom a poéziou, medzi životom a smrťou, medzi človekom a prírodou. Hudba je tentoraz priamejšia, melodickejšia, no stále nasiaknutá mystikou a melanchóliou, ktorá je pre kapelu typická.
Tematicky hľadá rovnováhu medzi starou múdrosťou a tlakom moderného sveta, medzi snom a realitou. Po tridsiatich piatich rokoch zostávajú Amorphis verní svojmu duchu – a predsa znejú sviežo, s novou energiou a pokojom skúsenosti.
Záver: Kov, ktorý dýcha dušou
Amorphis nie sú len kapelou. Sú fenoménom, ktorý dokázal, že aj metal môže rozprávať o ľudskej duši s citlivosťou básnika. Ich hudba spája staré s novým, oheň s ľadom, realitu s legendou.
Pod červeným oblakom Fínska stále znie ich príbeh – nekonečný, melancholický a krásne amorfný.
Perlička na záver: Vedel si, že Amorphis bola prvá kapela pridaná do známeho archívu Metal-Archives? 😀
Diskografia
- The Karelian Isthmus (1992)
- Tales from the Thousand Lakes (1994)
- Elegy (1996)
- Tuonela (1999)
- Am Universum (2001)
- Far from the Sun (2003)
- Eclipse (2006)
- Silent Waters (2007)
- Skyforger (2009)
- Magic & Mayhem – Tales from the Early Years (2010)
- The Beginning of Times (2011)
- Circle (2013)
- Under the Red Cloud (2015)
- Queen of Time (2018)
- Halo (2022)
- Borderland (2025)
Súčasná zostava
- Tomi Joutsen – spev
- Esa Holopainen – gitary
- Tomi Koivusaari – gitary
- Santeri Kallio – klávesy
- Olli-Pekka Laine – basa
- Jan Rechberger – bicie
Bývalí členovia
- Kasper Mårtenson – Klávesy (1993-1994)
- Kim Rantala – Klávesy (1994-1998)
- Pekka Kasari – Bicie (1995-2002)
- Pasi Koskinen – Spev (1995-2004)
- Niclas Etelävuori – Basgitara a doprovodný spev (2000-2017)
Linky:
http://www.amorphis.net/
https://www.facebook.com/amorphis/
https://www.instagram.com/amorphisband/?hl=en
https://www.youtube.com/user/amorphisofficial
Citáty:
1.,2.: Rock Planet august/srpen 2007
3.: Spark 5 2013
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
