Demižón borovičky, black metal, havajské tričká a reggae: Down to Hell oslávili 20 rokov v Košiciach po svojom
Kde bolo, tam bolo. Písal sa rok 2006 a na opekačke na Záhorí sa zrodila jedna kapela. Tá dostala názov Down to Hell. Približne o osem rokov neskôr uzrel svetlo sveta debutový album V zajatí temnoty. Od toho času uplynuli dve desaťročia. Ako to už býva, osadenstvo sa párkrát obmenilo. No kapela žije dodnes, aj keď s jej aktivitami to nie je úplne ideálne (chcelo by to viac).
Výročie oslávili špeciálne. V Bratislave usporiadali tradičné podujatie Metalový dzivočák. O mesiac aj 11 dní s ním prišli aj do košického Collossea. Čo sa trochu zmenilo, boli hosťujúce formácie. Nakoniec nimi boli miestni St. Black a ich dlhoroční kamoši levickí Achsar.
Po menšej príprave nastúpili ako prví St. Black. Frontman „Body“ publikum pozdravil slovami „Práci česť, sme kapela St. Black“. Set otvorila Burning Souls.
Od prvých tónov bolo počuť, že ide o svojbytné hudobné teleso. Valivé, ťažkopádne riffy, pekná svetelná show. Do spevu sa zapájali aj dvaja spoluhráči. Štýlovo to bol ťažko zaškatuľkovateľný mix. Za mňa vychádzajú hlavne z alternatívneho metalu, no nájdeme tam aj prvky blacku.
Každopádne je to jedna z najoriginálnejších slovenských formácií.

Achsar
Nasledujúci, levickí folkáči Achsar, mali medzi prítomnými aj menší neoficiálny fanklub. V Collosseu sa niekoľkokrát objavili (koncerty s Arkonou, Eluveitie).
Už pri prípravách bolo vidieť, že Achsar majú svoju koncertnú prezentáciu zvládnutú na jednotku. Špeciálne kostýmy, starostlivo nachystané pódium a hustý dym vytvárali dojem, že sa o chvíľu prenesieme niekam do dávnych čias.
Zábavu rozprúdili hneď úvodnou Sleeping Knights. Druhá bola Blood, Mead and Steel a potom nasledoval príhovor. Spevák Milan vedel pracovať s publikom. Členov fanklubu si, samozrejme, všimol a poďakoval im, že účinkovali aj v klipe. Zábava bola fakt fantastická.
Poslednou piesňou mala byť Sign of Light. Z pódia sme ich však nepustili. Ozajstný záver bol (už predtým žiadaná) Pivo Pivo, cover od Korpiklaani.

Zlatý klinec večera
Pre Down to Hell bola táto akcia aj priestorom na predstavenie novej speváčky Aďky. Svoj set začali skladbou Skazení. Na pódiu im to fungovalo výborne.

Aďka je skvelou náhradou za svoje predchodkyne. Mne osobne hlasom jemne pripomínala Anette Olzon. Jej duety s Kanim zneli parádne.
Drsný mužský vokál a čistý ženský spev – tento recept má v metale aj meno: kráska a zviera. V deväťdesiatkach ho preslávili nórski Theatre of Tragedy a odvtedy ho skúšal kdekto. Háčik je v tom, že dva také rozdielne hlasy si musia sadnúť. Inak sa len prekrikujú. Pán frontman a krásna dievčina túto skúšku zvládli.
Osobne sa teším aj na novú tvorbu.
A nielen to – aj chémia medzi členmi je očividne skvelá. Keďže celé to bola oslava 20. výročia, pán frontman v pokeci medzi piesňami rozprával príbeh vzniku kapely. Dokonca odzneli songy, ktoré zložili v prvých rokoch a nedostali sa ani na album (Na konci s dychom, Zvrátená viera a záverečná Prekliata).
Z debutu sa ešte hralo Nemŕtva nevesta, Smrť, Prízrak, Krvavé jazero, Drak.
Milým momentom bolo, keď približne v polke setu na stage vyšli aj členovia Achsar a Down to Hell podarovali špeciálny darček – demižón borovičky. V rámci osláv sme počuli aj Krvavé jazero v reggae podobe a hudobníci a speváčka dali na seba havajské tričká.

Temná skladba v rytme, pri ktorom človeku napadne skôr pláž a miešaný drink – to sa len tak nepočuje. 🙂

Záver
Takto má vyzerať poriadna, divoká undergroundová párty. Bez zbytočných póz, zato s kopou energie, humoru, priateľstva a dobrého metalu. Na tejto akcii sa ukázalo, že underground nie je len o hudbe, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorí ho tvoria a držia pri živote.



