Krátko pred druhou hodinou v piatok som sa opäť vydal hore na rybníky (keďže som človek, ktorý sa podobné podujatia snaží sledovať poctivo od začiatku do konca 🙂
Popri dopĺňaní prevádzkových tekutín som sa snažil sledovať prvú kapelu, ktorá otvárala druhý deň festivalu. Ňou boli Velvet Stone z Vranova hrajúci alternatívny/grunge rock. Keďže podobnému štýlu neholdujem, tak sa priznám, že veľké nádeje som do nich nevkladal. No ich vystúpenie bolo pre mňa príjemným prekvapením. Nechýbala mu energia a slušné výkony hráčov a speváka. Popri ich vystúpení sa na pódiu odohrala jedna milá vec, čo sa na tomto podujatí ešte neuskutočnila (alebo ak hej, tak si na to nepamätám).
Spevák si na pódium pozval jedného svojho fanúšika a jeho priateľku, s ktorou sa spoznal pred 6 rokmi na tomto festivale. Ten ju pred všetkými požiadal o ruku. Myslím, že to bolo veľmi milé a tak ako všetci v publiku aj ja im prajem všetko dobré do manželského života 🙂
Po istom čase sa na Rocku pod Kameňom opäť objavila aj miestna sninská vec – The Now. Ja som ich zo začiatku poznal ako klasický pop punk, no ako som si mohol všimnúť svoje piesne už obohatili aj o tzv. metalcorové prvky. Čo by som k ním povedal? Samozrejme urobili peknú zábavu, keďže tento žáner je teraz nesmierne populárny medzi mladými, no nebolo to nič pre mňa.
Na ďalších – Prešovčanov Frown som bol veľmi zvedavý, keďže som o nich veľa počul. Vyrútili sa na nás s temnou gotickou muzikou na štýl Type o Negative. Keďže mali pomerne dlhé piesne, tak veľa nekecali a snažili sa toho odohrať čo najviac. Podobne ako vyššie spomenutí The Now ani toto mi veľmi nesadlo. Myslím si však, že keď sa budú snažiť, tak určite dokážu vo svojom žánri zaujať.
Tento festival mi umožnil už po druhý krát počas tohto roka vidieť Košičanov Ravenclaw (predtým som ich videl na Open Feste v Košiciach). Pod pódium sa zišlo pomerne veľké osadenstvo, ktoré sa skvelo bavilo. Spevák Matt bol vo výbornej forme – pekne zvládal aj vysoké tóny, aj nízke pasáže.
Čo ma prekvapilo, to bola opäť zmena bubeníka – vrátil sa Juraj, ktorý s kapelou fungoval v začiatkoch a nahral aj ich debutový album. Asi najväčšou ozdobou kapely, ku ktorej sa obracalo mnoho foťákov, bola basáčka Tonka. Oceňujem aj to, že po hraní ochotne vyhoveli žiadostiam o foto.
Potešilo aj ďalšie teleso – Tristana. Tí už majú množstvo skúsenosti s podobnými akciami. Zo začiatku začali ako tradičná power metalová kapela, neskôr tak trochu pozmenili štýl (pribudli napr. screamingy a podobne). Taktiež rozprúdili peknú zábavu. Počas ich vystúpenia sa opäť objavila milá vec, podobne ako na začiatku. Aj ich spevák Peter žiadal o ruku na pódiu svoju nastavajúcu a podobne ako pri Velvet Stone, aj ona povedala samozrejme áno 🙂 (aj im prajem všetko dobré 🙂 )
O ďalšom vystupujúcom – Iné Kafé, som mal menšie pochybnosti. Ich posledné vystúpenie u nás na mňa veľký dojem neurobilo a priznám sa, že medzi ich fans nepatrím.
No po zahratí niekoľkých songov som zmenil názor. Nechýbala tomu energia a páčilo sa mi, že areál pod pódiom bol plný. Okrem svojich tradičných hitoviek (Úspešne zapojení, Biely Hotel) zahrali aj veci z posledného CD, Právo na šťastie, aj niečo z chystaného albumu, ktorý vyjde začiatkom budúceho roka.
Vratko nezabudol poďakovať fanúšikom, že ich skladby poznajú a to aj napriek tomu, že rádia ich veľmi nehrajú.
Zvedavý som bol aj na českú star – Davida Kollera. No po čase som zistil, že to nebude nič pre mňa. Ostatných to však zaujalo. Divákov bolo pomerne slušne a nechýbali ovácie.
Jednou z vecí, na ktorú som sa tešil najviac boli jedni z piatkových headlinerov Olympic. Na nich mám pekné spomienky ešte z vystúpenia v Humennom, v roku 2008.
Peter Janda spolu so svojou družinou vsadili hlavne na posledný počin v ich diskografii – Súhvezdi šílencu. Neviem či to nebola tak trochu chyba, keďže ľudia sa samozrejme skôr chytali na ich tradičné hity ako napríklad Bon soir mademoiselle Paris (ktorú sme si z chuti všetci zaspievali), Jako za mlada a podobne… Podarilo sa im vytvoriť fakt peknú atmosféru, z čoho bol nadšený aj samotný frontman (ktorý napríklad sľúbil, že o tom porozpráva manželke doma). Mňa osobne najviac potešila Proč zrovna ty, z albumu Když ti svíti zelená. Škoda, že nedali z neho o niečo viac.
Medzi mojími známymi na headlinera druhého dňa – Pretty Maids boli rozporuplné názory, hlavne kvôli jeho opakovaniu. No po pár piesňach bolo vidno, že Ronie Atkins je jeden z najlepších a najcharizmatickejších frontmanov akí v Snine vystupovali. Dokonca som mal pocit, že ich vystúpenie bolo ešte lepšie ako prvý krát v roku 2012.
Spieval viac než na výbornú a taktiež nezanedbával ani komunikáciu s ľuďmi. Tí mu to samozrejme náležite oplácali. Trochu som sa obával o účasť, ale keď som sa pozrel do zadu, hneď som musel uznať, že obavy neboli na mieste. Jediné, čo ma trochu mrzelo bolo to, že opäť v ich setliste chýbala moja obľúbená Queen of the Evil Dreams. Podobne, ako som uviedol pri Bonfire aj o nich môžem povedať, že ak budú hrať niekde blízko, tak ich určite pôjdem pozrieť.
Druhý deň Rocku pod Kameňom uzatvárala česká modern metalová stálica Škwor. Napriek tomu, že som bol na nich pomerne dosť unavený, snažil som sa ich sledovať a v rámci možnosti sa baviť.
Keďže u nás už pár krát vystupovali, majú tu vytvorenú silnú fanúšikovskú základňu. Preto aj napriek pokročilému času, divákov bolo dosť. Svoje vystúpenia obohatili aj o pyrotechnické efekty.
Potom som sa pomaly odobral z areálu. Bol som rád, že problémy s kyvadlovkou sa už neopakovali – okrem mikrobusov poslali aj normálny autobus.
Na záver tu mám opäť hodnotenie jedného fanúšika:
Egreš zo Sniny:
Zdravím, tak na úvod by som sa spýtal ako hodnotíš dnešný festivalový deň?
Výborne 🙂
Čo ťa dnes najviac potešilo?
Škwor
Na aké kapely sa ešte najviac tešíš?
Na zajtra? Edguy
Čo by si tu do budúcnosti najradšej videl?
Sepulturu, Soulfly, Behemoth, Ramstein… Všetko black metalové a thrash metalové 🙂
Ok, tak ďakujem za rozhovor a uži si ešte festival.
Ďakujem 🙂
Za foto ďakujem: Danielovi Filakovskému z webu http://www.party4you.sk a Mariánovi Mikovi
