Rozhovor s Martinom Kleinom a Richardom Germánusom z Within Silence zo dňa 12.4.2015

dvjpgKošičania Within Silence, ktorých ste dlhý čas poznali ako Rightdoor čoskoro vydajú svoj debutový album Galery of Life, ktorý bude vďaka švédskemu vydavateľstvu Ulterium Records dostupný v celej Európe a aj v Severnej Amerike. Pri tejto príležitosti si môžete prečítať rozhovor s dvoma kľúčovými členmi kapely – spevákom Martinom Kleinom a gitaristom Richardom Germánusom.

Zdravím Martin a Richard. Čoskoro vyjde váš dlho očakávaný debut  “Gallery of Life“ (8. mája v Európe).  V súvislosti s tým sa vám podaril úspech, zmluva so švédskym vydavateľstvom Ulterium Records. Ako sa vám podarilo s nimi nadviazať spoluprácu?

Richard Germánus: Nazdar Tomáš. V roku 2013 sme hrali na košickej akcii zvanej Call for Eternity, kde vystúpili ako headliner americkí Theocracy (Ulterium Records) v rámci svojho európskeho turné. Vďaka tomuto koncertu sme získali kontakt na vydavateľstvo, kde sme neskôr poslali náš album a podarilo sa… 🙂

Ďalšou zaujímavosťou bolo to, že ste pristúpili k novému názvu, namiesto Rightdoor, Within Silence. Bolo to kvôli tlaku vydavateľstva  alebo ste sa pre to sami rozhodli?

Martin Klein: Nad zmenou názvu kapely sme premýšľali už skôr a po konzultáciách s vydavateľstvom sme sa v tom len utvrdili. Chceli sme výstižnejší názov pre našu hudbu a taktiež aby tento názov znel dobre aj v zahraničí. 

Čo symbolizuje názov albumu “Gallery of Life“ a o čom hovoria texty skladieb?

Martin Klein: Názov albumu symbolizuje cestu človeka životom a jeho rozhodnutie smerovať k dobru alebo zlu. Každý z nás má svoju cestu, na ktorej sa stretáva s rôznymi životnými situáciami , nástrahami a neraz sa musí o svoje šťastie pobiť. Ako život plynie dali by sa tieto situácie, naše rozhodnutia a prežité pocity vykresliť ako naša vlastná  ‘’galéria‘‘. Niekto si to môže predstavíť ako obrazy na stenách, ktoré zachytávajú jednotlivé obdobia svojho života, iný zasa ako sochy (ktoré sa  nakoniec stali motívom pre náš obal CD). Dôležité je však to ako chceme aby na konci nášho života táto ‘‘galéria“ vyzerala a čo pre to robíme. Každý z nás má v sebe vnútorný hlas, ktorý nás naviguje a hovorí čo je správne a čo nie, ide len o to či ho chceme počúvať alebo nie. O tom sú v podstate aj naše texty.  Je v nich šťastie, láska, hnev, smútok a hlavne nádej. Všetko s čím sa človek bežne počas života stretáva a čomu musí čeliť.

Porozprávajte niečo o tom, ako vyzeralo nahrávanie (štúdio, celkový proces a podobne)?

Richard Germánus: Klasika. Postupné nahrávanie nástrojov… Na záver sme si nechali gitarové sóla a spevy. Celé nahrávanie bolo rozkúskované na viacero návštev v štúdiu hlavne počas víkendov.

Ďalšia vec, čo si nejeden fanúšik všimne tak to sú klávesy. Kto sa vám o ne postaral na CD?

Richard Germánus: O klávesy sa postaral Ján Čverčko, u ktorého sme album nahrali.

Neuvažovali ste, že do kapely prijmete stáleho klávesáka?

Martin Klein: Uvažovali, ale momentálne nám to vyhovuje tak ako to je. Sme radi, že konečne disponujeme stabilnou zostavou a môžeme sa venovať iným veciam ako hľadaniu nových členov.
Richard: Doplním, že všetky klávesové aranže pre živé vystúpenia máme vyriešené cez sampler 😉

Vašu pôvodnú promo skladbu pod názvom Rightdoor, ktorá na albume tiež dostala nový názov,“ Silent Desire“, zaradili do svojich playlistov aj niektoré internetové metalové rádia (Francúzsko, Nórsko, USA, Švajčiarsko, Thajsko). Ponúknete im aj nejaké ďalšie songy z albumu (“Love is Blind“ napr.)?

Richard Germánus: Momentálne už sú nejaké ďalšie songy hrané v zahraničných internetových rádiách. Medzi nimi aj “Love is Blind“ alebo “Judgement Day“ či “Last Drop of Blood“. O tieto záležitosti sa však už teraz stará naše vydavateľstvo.

Taktiež by som sa spýtal na záverečnú vec, “Road to the Paradise“. Tam bolo počuť aj dosť výrazné zborové spevy. Postarali sa o ne len vaši ostatní členovia, alebo ste mali aj nejakých hostí?

Martin Klein: Zborové spevy boli naspievané  len členmi kapely a  harmónie v refrénoch boli naspievané  mnou (s výnimkou jedného vokálu v skladbe Silent Desire, ktorý naspieval hosť Miloš Mantič).

V rozhovoroch sa to pýtam často, tak sa spýtam aj vás. Neuvažujete o tom, žeby ste niekedy vo svojich textoch využili aj slovenčinu, ako je to teraz móda u slovenských kapiel?

Martin Klein: Nakoľko sa chceme orientovať aj na zahraničie nad slovenskými textami neuvažujeme.

Kde vás bude možné najbližšie vidieť?

Richard Germánus: Za pozornosť určite stojí festival Made of Metal v českom Hodoníne, kde budú hrať kapely ako Epica, Glory Hammer alebo Turisas. Ďalšie festivaly a koncerty sú v príprave. Dozvieš resp. dozviete sa o nich neskôr.

No a ako ste sa dostali na tem Made of Metal? Bolo to za pomoci vydavateľstva, alebo ste si to vybavili sami?

Richard Germánus: Sami sme napísali organizátorom, ktorí si vypočuli našu tvorbu a zapáčila sa im natoľko, že nás zaradili do programu tohto ročníka 😉

within_silence_band

 

Aký je nehudobný život členov Within Silence?

Martin Klein: Zarábať sa musí takže chodím do práce, ktorá ma našťastie nijako neobmedzuje v mojom pôsobení v kapele. Vo voľnom čase sa okrem hudby venujem samozrejme rodine, priateľom a popritom sa snažím športovať 🙂

Richard Germánus: Pokúsim sa to zhrnúť za zvyšok kapely. Bubeník Peťo sa venuje CrossFitu, obaja pracujeme. Zvyšok kapely dopĺňajú naši dvaja študenti, basák Filip a gitarista Maťo, ktorý práve maturuje. Najväčšou záľubou vo voľnom čase je pre nás všetkých hudba.

Mohli by ste mi obaja porozprávať svoje hudobné príbehy? Od koľkých rokov ste sa začali venovať muzike, čo vás ovplyvnilo atď…

Richard Germánus: U mňa to je celkom zaujímavé. Dá sa povedať, že  som dôkazom frázy : „Nikdy nie je neskoro.“ Ku gitare som sa dostal na internáte v prvom ročníku vysokej školy. Bola to práve Martinova akustická gitara, ktorá mi „nedala spávať“ . Prvé tóny ma naučil práve on. Veľmi rýchlo som tejto záľube prepadol, zohnal si svoju prvú gitaru a hral a hral a hral… O rok pozdejšie som Maťovi navrhol aby sme založili kapelu. Celé to bola ešte len jedna veľká a naivná vízia avšak moje odhodlanie a zápal pre vec momentálne nie sú o nič menšie ako boli vtedy… 🙂

Martin Klein: Ja som začal s hudbou vo veku cca 15 rokov, keď som začal hrať na gitare a odvtedy sa to so mnou ťahá až doteraz. Pôsobil som v rôznych kapelách no vždy išlo viacmenej  len o nejakú voľno-časovú aktivitu a aj napriek veľkej snahe sa nikdy nepodarilo s kapelou niečo dosiahnuť. Zlom nastal až keď som sa stretol s Rišom na internáte. Musím povedať, že on bol ten hnací motor, ktorý to celé ťahal vpred,  nakoľko ja som bol po pôsobení v predchádzajúcich kapelách veľmi skeptický. Kapelu som síce chcel, ale neveril som že by z toho mohlo byť niečo serióznejšie. Keď sme sa teda rozhodli založt skupinu, bral som to  len ako ďalší projekt, kde sa odventilujem a  budem tráviť voľný čas. Preto bol pôvodný plán hrať si len tak pre radosť. To sa však postupne menilo a po rôznych zmenách v kapele sme si uvedomili, že má zmysel posunúť sa ďalej. Najväčšou zmenou bolo, keď sme sa s Rišom zhodli na štýle hudby, ktorý by sme chceli hrať a aby som zmenil post z bicích na spev.  Od tohto bodu sme začali na sebe tvrdo pracovať a tvoriť prvé vlastné songy….

A čo ma ovplyvnilo ? Vždy to bola kvalitná melodická hudba a tak je tomu aj dnes bez ohľadu na štýl… 😉

Čo by ste najradšej zmenili na našej domácej hudobnej scéne?

Richard Germánus: Neviem čo by som zmenil, toto je otázka na veľmi dlhú debatu niekde “pod lampou“ … 🙂

No ok, tak to by už bol záver. Obom vám nesmierne ďakujem, teším sa na nový album a poprosil by som o nejaký ten záverečný odkaz pre čitateľov.

Martin Klein: Ďakujeme za rozhovor, pozdravujeme všetkých fanúšikov a dúfame, že sa vám náš debutový album bude páčiť 😉

Youtube ukážka:

Linky:
Facebook: https://www.facebook.com/withinsilenceband
Bandzone: http://bandzone.cz/withinsilence

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.