Rada do života. Ak niekedy neviete čo s časom, choďte sa pozrieť do Ostravy, a užite si jej večernú atmosféru. Povozte sa električkou, trolejbusom, zablúďte pri hľadaní zastávky MHD. Skutočne to stojí za to.
Ale nech som úprimný, 24.10. ma do Ostravy nepritiahla vášeň k cestovaniu a poznávaniu nového (pozdravujem Zwardoň). Dôvod návštevy ,,baníckeho“ mesta bol koncert legendárnych Paradise Lost v klube Barrák.
Funkciu predskokana organizátori zverili českej skupine a nemeckým Luciferom zo skupiny Lucifer. Takže pekne poporiadku.
Všetko fachčilo podľa plánu, len s minimálnym omeškaním. Poďme k prvému predskokanovi. Ak by som nebol naladený na Paradise, možno by som si ich koncert viacej užil… V mojom rozpoložení ma však ich tvorba príliš nezaujala, aj keď nevylučujem, že sa k nej niekedy vrátim.
Návšteva z Nemecka taktiež nezanechala hlbší dojem. Prišli mi veľmi jednotvárni a chvíľami málo originálni. Ale snahu hudobníkom uprieť nemožno.
A týmto konštatovaním by som hádam aj svoj report skončil…….
Ale nie srandujem 🙂 Takže ku hlavnej hviezde večera. Hudba znejúca pred ich príchodom navodzovala tú správnu atmosféru. Architekt klubu odstránil možnosť momentu prekvapenia a tak sme všetci videli, keď sa pätica muzikantov rozhodla prísť na pódium. Prišli a spustili svoju show….
Hneď prvá No Hope In Sight z nového albumu rozprúdila krv v žilách fanúšikov a ukázala, akým smerom sa bude koncert uberať.. Druhý flák Widow pripomenul staré časy, podobne aj The painless, z legendárneho Gothic. Nemenej dobra bola aj Erased (napriek chybičke krásy – ženský vokál dosť výrazne zanikal v hluku).
Paradise lost vydali v júni nový album The Plague Within, top ich dlhoročnej tvorby. Preto ma playlist, zameraný na jeho podporu veľmi potešil. Z novinky zaznelo 6 songov, doplnených prierezom takmer celej diskografie. Opomenutý bol prvý albáč a taktiež k ,,elektronickému“ obdobiu sa vrátili len minimálne. Spravodlivé prerozdelenie však nemožno uprieť, veď uvidíte sami v playliste.
Nickovi to spievalo viac než solídne, aj keď sem tam sa objavil menší problém so zvukom a jeho hlas trochu zanikal, pekne zvládal prechody medzi growlom a čistými vokálmi. Občas si aj zavtipkoval, celkovo pôsobil pohodovým dojmom.
Gregor si zrejme vždy užíva svoju hru. Inak tomu nebolo ani teraz. Vidieť tohto gitarového mága pár metrov od seba ako hrá svoje sóla a metá pri tom dredami vo vzduchu je zážitok na celý život.
K výkonom protagonistov nemám žiadne námietky… Jediným problémom bol sem tam haprujúci zvuk. Po Requiem nástal zdanlivý koniec, kapela však vyhovela prianiu fanúšikov a po Requiem nechýbal prídavok.
Ak bol koncert vynikajúci tak prídavok bol ešte o triedu vyššie. Na Paradise Lost a ich koncerty som počul kopu negatív. Neviem či som mal len šťastie a vychytal som ich v dobrej nálade, alebo ľudia radi šíria bludy, no, ich ostravský koncert bol za 110 bodov, a dúfam, že nie môj posledný s touto legendou 🙂
Playlist: No Hope In Sight, Widow, The Painless, Erased, Praise Lamented Shade, Victim Of The Past, Enchantment, Flesh From Bone, Beneath Broken Earth, As I Die, Requiem; prídavok – Return To The Sun, Faith Divides Us, Death Unites Us, An Eternity Of Lies, Say Just Word
Za foto ďakujem českému webu http://www.echoes-zine.cz/ 🙂