Písal sa rok 2003, keď sa skupinka metalových nadšencov pohrávala s myšlienkou uskutočniť na Slovensku metalový festival a zrodil sa MORE//THAN//FEST. Odvtedy ubehlo veľa rokov a festival sa profiloval, hľadal ideálne miesto, na pár rokov sa odmlčal, aby mohol vlani povstať z popola ako Fénix, a udrieť tento rok plnou silou, čo sa mu skutočne podarilo.
Najlepší metalový festivalový lineup v histórii Slovenska v jednom z najkrajších miest na Slovensku, prilákal tisícky rockerov a metalistov z celej Európy.
Do Zvolenskej Slatiny som docestoval v piatok na obed. Na hlavnom pódiu (sledoval som hlavne dianie na ňom) práve hral Claudio Cordero z Čile, ktorého inštrumentálny set som si vychutnával ešte počas vybaľovania sa v stanovom mestečku (čiže nepodarilo sa stihnúť ani českú legendu Titanic). Keďže dva dni pred festivalom výdatne pršalo, terén pred vstupom do areálu bol rozmočený. Organizátor však promptne zareagoval a v priebehu chvíľky bola všade roznosená slama, takže bahenný kúpeľ sa nekonal.
Obidve pódia boli vedľa seba, takže žiadne hracie prestoje (až na pár výnimiek) sa nekonali. Hralo sa súvislo, nonstop, striedavo stage 1 a stage 2. Kvitujem množstvo stánkov s občerstvením, bolo z čoho vyberať a takmer žiadne čakanie. Do budúcna by som sa však vyvaroval žetónového systému, aj keď má svoje výhody, ale hlavne pre obsluhu.
V čase, keď som došiel do areálu už vo vetre viala poľská vlajka. Na pódiu to totiž rozbaľovali Poliaci Mojra. Pôvodne mali hrať na menšom vedľajšom stage 2, no keďže na poslednú chvíľu vypadol Masterplan, tak sa spravili menšie kozmetické zmeny v harmonograme. Osobne som ich nepoznal, no musím povedať, že hardcore v ich prevedení bol celkom slušne zahraný. Na vyplnenie poludňajšieho času ideálna kapela.
Po nich sa už areál festivalu celkom slušne zaplnil všetkými vekovými kategóriami. Na rad prišli CITRON. Scéna a kulisy ostali na vlas rovnaké ako z čias kapely pred odchodom Fanyho a Vaška do Limetalu. Zmenili sa len motívy premietané na veľkých LED obrazovkách. Tohto roku absolvovali turné po Slovensku a v Košiciach robili support Sabaton. Vystúpenie na MORE//THAN//FEST však bolo diametrálne odlišné.
Ešte som nikdy nevidel Láďa Křížka v takej dobrej nálade. Nešetril slovami chvály na našu krásnu krajinu, na skvelých ľudí akí v nej žijú a viackrát vyslovil prianie, aby si mohol zahrať na Slovensku s Citronom častejšie. Hrali sa skladby ako Hon na Bluda, Záhradní slavnost, Ocelové město… Špeciálnym hosťom bola Tanja s jej hitovkou Nad hlavou léta rockenrol a odznel aj duet Kráska a Radegast. Slovenskému publiku sa predstavil aj 15 ročný syn Radima Pařízka, ktorý si zabrnkal spolu s Citronom na basu.
Na vedľajšom pódiu prevzal po Citrone štafetu Ravenclaw z Košíc. Vystúpenie bolo okorenené špeciálnym hosťom, ktorým nebol nik iný ako Kai Hansen z Gamma Ray, ktorý pokrstil nové EP kapely s názvom Presage a spolu s Ravenclaw si zaspieval aj skladbu Their feelings.
Ide do tuhého
Hordy dopredu sa tlačiacich pomaľovaných vikingských fanúšikov dávalo predtuchu o divočine, ktorá sa na hlavnom pódiu chystá. Nasleduje intro March of War a na scénu nastupuje Ensiferum z Fínska. Prvý veľký kotol festivalu si ich užíval do poslednej kvapky potu. Mosh pit, circle pit, energia ľudí neubúda, práve naopak, s pribúdajúcim časom sa stupňuje.
Nonstop crowdsurfing, každú chvíľu niekto preletel cezo mňa pred zábradlie. Zapotili sa konečne aj securiťáci, veď nebudú predsa celý festival len tak nečinne stáť a prizerať sa. S touto bandou vystupuje toto festivalové leto i akordeonistka Netta Skog, známa predovšetkým z pôsobenia v prvých rokoch kapely Turisas. Odohrali kúsky ako Axe of Judgement, Into Battle, In My Sword I Trust… Pre mňa (a nie len pre mňa) jedno z top vystúpení festivalu.
Množstvo ľudí si nenechalo ujsť exkluzívne vystúpenie Andre Matos Band z Brazílie, zamerané na Andreho pôsobenie v Angre. Pre mladšie ročníky možno trochu neznáme, no s pribúdajúcim časom sa pred stage zbiehalo čoraz viac zvedavých hláv. Zahrali Lisbon, Carolina IV, Carry On, Time Will Come… Andre po celý čas nešetril úsmevom a slovami vďaky. Spestrením bolo spoločné vystúpenie slovenského Freddieho Mercuryho – Petra Pačuta, zaspieval si s nimi výbornú vec od Queen – Who Wants To Live Forever.
Andre Matos bol, je a bude pre mňa jeden z najmilších metalistov, a pri osobnom rozhovore s ním mi povedal, že Slovensko je pre neho jeho druhý domov. Najväčšia pocta, akú Vám môže hviezda takého formátu povedať.
Hlavný program
Hlavným headlinerom piatkového večera boli Cradle Of Filth, ktorých vystúpenie bolo opäť exkluzívne, keďže to bol jediný festival, na ktorom v lete hrali. Nešlo sa už podľa harmonogramu, ktorý mal síce mierny sklz asi 15 min., čo je úplne v poriadku. No, na Cradle sme si museli počkať viac ako hodinu.
Gitarista a bubeník sa pohybovali v areály festivalu už počas dňa, takže šťastlivci, ktorí ich spoznali odlíčených si mohli dať na pamiatku spoločnú foto. Koncert mal veľmi dobrý zvuk, čo umocňovalo celú atmosféru.
Odzneli piesne Humana Inspired to Nightmare, Born in a Burial Gown, Nymphetamine, z nového albumu skvelá vec Right Wing of the Garden Triptych. Jednoznačne najlepšie vystúpenie tohto ročníka, skvelý záver prvého dňa.
Čakanie za pokračovaním si môžte skrátiť napríklad pozretím galérie 🙂 O foto sa tentokrát postaral Famine Killjoy (https://www.facebook.com/Famine-Killjoy-Photography-358691050891163/?fref=ts), za čo mu patrí veľka vďaka.
Hlavný stage:
Vedľajší stage:
Atmosféra: