More Than Fest; Freedom Call, Arkona, Children of Bodom…; 20.8.2016; Zvolenská Slatina

children of bodom more than 2017

Sobotný program sa začal ešte predpoludním na menšom pódiu, kde sa predstavila slovensko-česká kapela Eagleheart. Zoskupenie je populárne predovšetkým v Českej republike, ale pomaly si razia cestu aj k slovenským fanúšikom. Predviedli skvelý power metalový nárez s progresívnou príchuťou. Určite ešte o nich budeme počuť.

Po ich skončení sa pokračovalo na hlavnom pódiu, kde svoj set odpálili death / thrash metalisti HELL:ON z Ukrajiny, ktorí si so sebou priviezli i početný fanclub. Nie len pre mňa boli doposiaľ neznámou kapelou, no nenechali sa zahanbiť. Svoj set odohrali zručne a zakončili ho coverom od Slayer.

Ďalšou neznámou boli thrash metalisti z Maďarska Vesztegzár. Ukrajinci sa mi páčili viac, ale na obedňajší čas to bol dobrý výber. Stanové mestečko sa ešte len prebúdzalo, takže ich tvorbu si vychutnávali prevažne ľudia, ktorí v tej horúčave hasili smäd v stánkoch s občerstvením.

Ide do tuhého:

Prvou väčšou kapelou tohto dňa boli melodickí metalisti Freedom Call z Nemecka. Tí na Slovensku vystupujú posledné roky pomerne často. Ich skladby sú charakteristické chytľavými melódiami, ktoré sa veľmi rýchlo vryjú do pamäte.

V porovnaní s predchádzajúcimi interpretmi  odohrali svoj happy metal set  s veľkým nasadením už pred slušne zaplneným areálom. Spoločne sme si zaspievali Power & Glory, a niektorí z nás si mohli po prvýkrát vypočuť novinku Hammer of the Gods z pripravovaného albumu Master of Light.

Po koncerte nasledovala autogramiáda, kde mohol každý kto mal záujem dostať podpísaný CD singel už spomínanej novinky, prípadne odfotiť sa s kapelou.

Na vedľajšom pódiu už boli prichystaní chlapi z Endless Main zo Zvolena so sľubovaným špeciálnym hosťom Andrém Matosom. Zaspieval si s nimi Angels and Demons. Išlo o prvé spoločné vystúpenie, ktoré nebolo vopred nacvičené, čoho dôkazom bol aj Andre s vytlačeným textom skladby na kúsku papiera.

Arkona

Osobne som sa veľmi tešil na vystúpenie ruskej folk pagan metalovej Arkony. Informácia na okraj, líderka kapely Masha „Scream“ tam nie je len na ozdobu, z dôvodu že dokáže spievať ako to býva v kapelách s female voice zvykom, ale práve ona je zakladateľkou celého zoskupenia  a píše pre Arkonu všetky skladby.

Počas celého koncertu z nej sršala národná hrdosť na naše spoločné slovanské korene, čo patrične dávala najavo medzi skladbami v preslovoch  ako „Vy naši bratia“ alebo „Vy naši druzja“ a „Ľubľu Vás“.

Do Zvolenskej Slatiny prišli zatiaľ s ich posledným počinom Явь (Yav), z ktorého odohrali На Страже Новых Лет (Na strazhe novyh let), ale priestor dostali aj staršie veci ako Ярило (Yarilo), Славься, Русь! (Slavsya Rus!), ktorú Masha venovala všetkým Slovanom. Tradične počas skladby Стенка на стенку (Stenka Na Stenku) došiel na rad aj wall of death.

Nefalšovaná pravá ruská tancovačka sa tak blížila ku koncu a ja som mal z ich vystúpenia veľmi dobrý pocit.

Fínske vlajky pred pódiom a ľudia  s nakresleným modrým krížom na tvári boli predzvesťou, že na stage sa dovalí severská speed metalová víchrica Stratovarius. Zostava okolo Tima Kotipelta a Jensa Johanssona, po všetkých personálnych zmenách v nedávnej minulosti, je už zocelená a vo výbornej kondícii.

Na Slovensku odohrali svoj predposledný letný festival, keďže už ich čaká len jedno vystúpenie na domácej pôde, čo si aj náležite užili. Backdrope v pozadí pódia zdobila titulka albumu Eternal, z ktorého hneď na úvod odohrali My Eternal Dream.

Predviedol veľmi dobrý výkon a okrem noviniek nevynechali ani skladby z čias Tima Tolkkiho ako SOS, Black Diamond alebo Hunting High and Low, na ktorej si vyskúšali aj hlasivky slatinského publika a streamovali ju dokonca aj naživo na sociálnej sieti.

Sodom

Najčastejšie skloňované slovo sobotného dňa bolo SODOM. Na Slovensku ešte nikdy nehrali a dokázali pritiahnuť na festival početné obecenstvo. Rokmi ostrieľaný frontman a zakladateľ nemeckého thrash metalového tria Tom Angelripper sa hneď v úvode prejavil ako hudobník „par excellence“.

Svojím zjavom, vystupovaním, pózami a celkovou komunikáciou si v priebehu pár minút dokázal podmaniť celý areál. Môžem povedať, že  SODOM nás všetkých rozdrvil.

V playliste nechýbali časom overené skladby a Slatinou sa niesli „thrashové masakre“ ako Sodomy and Lust, Outbreak of Evil, Ausgebombt, Remember the Fallen… Z chystaného albumu Decision Day odohrali singel Sacred Warpath. Pekným gestom bolo uctenie si pamiatky zosnulého Lemmyho odohraním Iron Fist od Motörhead.

DragonForce

Po dlhšej dobe zavítali na Slovensko DragonForce. Napriek tomu, že ide o multinárodné teleso kapela uvádza, že pochádza zo Spojeného kráľovstva. V časoch svojho vzniku sa označovali, že hrajú ultra speed metal, čo ich tvorbu celkom vystihuje, pretože to čo sa deje počas ich koncertu na pódiu je uragán akordov a „lietajúcich“ hudobníkov.

Skalní fanúšikovia už boli oboznámení, že posledné festivalové zastávky vokalista Marc Hudson zo zdravotných dôvodov nemôže absolvovať a na záskok bol pozvaný PelleK z Nórska. No na prekvapenie všetkých na slatinské pódium vybehol spevák a gitarista Alessio Garavello z kapely A New Tomorrow.

Bolo to jeho prvé vystúpenie s DragonForce, ktoré musím povedať, že zvládol na jednotku. Po koncerte si nevedel vynachváliť slatinské obecenstvo. Pravdepodobne ani sám nečakal, že to dopadne takto výborne, pretože ľudia ho prijali a užívali si koncert rovnako ako keby tam bol Marc.

Do playlistu zaradili po skladbe z každého albumu, nevynechali moju obľúbenú Valley of the Damned, či Cry Thunder a pred pódiom to vrelo, počas celého setu.

Záver na menšom pódiu

Festivalový maratón na menšom pódiu zavŕšila nitrianska Symfobia. Už z názvu vyplýva, že kapela hrá symfonický metal na čele s vokalistkou Erikou Strečkovou a doprovodným spevom Petry Hasárovej.

Zoskupenie funguje koncertne približne rok a v priebehu tohto obdobia toho stihli naozaj veľa, či už ako predkapela Nightwish a Citron, alebo svojou účasťou na najväčších slovenských festivaloch. Kameňom úrazu ich skvelého vystúpenia bol ale príšerný zvuk a veľmi tlmené osvetlenie, na čo ale doplatilo viac kapiel.

Záver na hlavnom pódiu

Bodkou tohto ročníka boli Children of Bodom z Fínska, pre ktorých to bol zároveň posledný festival tohtoročnej sezóny. Do svojho vystúpenia dali všetko. Energie mali na rozdávanie, čo im publikum niekoľkonásobne vracalo späť, i keď po skvelých dvoch dňoch metalovania nazbierať posledné kúsky síl bolo určite pre mnohých namáhavé.

Priestor dostal najmä album Follow the Reaper a skladby ako Hate me!, Everytime I Die, Follow the Reaper, ale dostali sa na rad i pesničky z nového albumu – titulná I Worship Chaos, či Morrigan.

children of bodom more than 2017

Konečný verdikt

Musím ale vytknúť pár nedostatkov, ktoré sa do budúcna budú dať veľmi ľahko napraviť a festival v žiadnom prípade nemôžu ohroziť. Pre nás chlapov nedostatok a žalostný stav toi toi v stanovom tábore nebola síce katastrofa, odskočíme si do prírody.

Nezávidím ale ženám, tie to mali v tých podmienkach dosť kruté. Možnosť osviežiť sa v sobotu poobede prehodením hadice cez plot, je také riešenie na rýchlo. Do budúcna to už určite zabezpečíte. Cisterna s pitnou vodou je samozrejmosť. Inak absolútna spokojnosť so všetkým.

Záverom sa chcem poďakovať organizátorom, že sa pustili do organizovania takejto mega akcie, určite ste nabrali nové skúsenosti a každým rokom sa to bude zlepšovať. Vďaka za skvelé miesto, Zvolenská Slatina je prekrásna, budem rád ak festival už nebude putovať niekam inam, pretože mne sa tam osobne veľmi páčilo. Vidíme sa o rok na MORE//THAN//FEST 2017!

Galérie (autor Famine Killjoy (https://www.facebook.com/Famine-Killjoy-Photography-358691050891163/?fref=ts):

Hlavný stage:

Vedľajší Stage:


Atmosféra:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *