Na tento koncert sa dlho čakalo. Mal prebehnúť už pred rokom, ale kvôli lockdownovým opatreniam bol presunutý. Teraz po uvoľnení išlo asi o prvú akciu. A ľudia nie sú zvyknutí niekam chodiť a tak sa na túto skvelú akciu nakoniec na počudovanie dostavila len asi stovka fanúšikov. Koncert začal vystúpením pre mňa neznámej skupiny Marhalen z Bratislavy s oneskorením asi o trištvrte na sedem.
Úvod
Marhalen sú sympatická pätica, ale prvých pár piesní som si s nimi nevedel rady. Koncert mal v názve heavik a Marhalen hrali prapodivnú, ale dobrú kombináciu pop rocku, folku, hard rocku, punku a občas aj kabaretných melódií. Postupne si ma získali silnými melódiami a hravými textami.
Na začiatok koncertu veľmi príjemná záležitosť, ktorá by mala šancu na oslovenie viacerých ľudí ak v budúcnosti zapracujú na väčšej rytmickej zohranosti. Rozhodne ich budem sledovať.
Ide do tuhého
Na rad prišla znovuzrodená legenda slovenského power speed metalu z deväťdesiatych rokov, Runner zo Spišskej Novej Vsi. Zvuk sa veľmi zlepšil a kapela šliapala od začiatku veľkou silou. I keď niekedy nie úplne najpresnejšie. Čo ale skoro vôbec nevadilo. Po toľkých rokoch na to majú vlastne aj tak trochu právo.
Moderný zvuk gitár celý ich program zhutnil a dal priestor fantastickému spevu Žanety Gužákovej. Rýchle dvojkopákovky striedali strednotempové pecky a došlo aj na baladu. Skladby som poznal z mladosti, keď som mal doma ich demá. Veľmi silný koncert, čo som ani nečakal. Veľká nádej do budúcna.
Zlatý klinec večera
Po prestavbe pódia sa objavila plachta Makar Čudra a pod svetlá reflektorov nastúpil legendárny gitarista a autor Ivan Kutný v klasickom Makar Čudráckom červenom kabáte. Začal hrať intro a neskôr sa pridala kapela. Prvá skladba bolo tvrdé pomalé boogie Ako Fénix.
Celá kapela hrala fantasticky a nový spevák Harvey spieval perfektne. On bol ten najočakávanejší, pretože postaviť sa tam na miesto Petra Slivku, alebo Otta Weitera už musí byť záruka kvality. Ale ľudia sa nevyhnú zrovnávaniu a prvá možnosť na zrovnávania prišla v druhej power metalovej Žobrák. Tú Harvey zaspieval ako z CD. A v tomto duchu pokračoval celý koncert.
Okrem toho sa Makar prejavili aj ako showmani. Došlo na všetky zľudovelé hity a na konci samozrejme na vec najočakávanejšiu, hit hitov Strigy na Sabbath a ešte prídavok Vrtká.
Čo ma zamrzelo, že nezaradili do programu nič z deväťdesiatych rokov. Tie skladby tiež stoja za pozornosť. A zvuk sa pri ich koncerte ešte zlepšil, ale všade prítomný efekt hallu na gitarách po chvíľke vadil a uberal na tvrdosti a sile. Návrat sa vydaril nad všetky očakávania.
Skvelý večer na profesionálnej úrovni a pre mnohých hodne emotívny. Len keby ľudia vstali od televízorov a vyrazili aj napriek situácii na kultúru. Takéto kapely si to rozhodne zaslúžia.
A na záver ešte jedna výčitka. V MMC bolo na pódiu toľko umelého dymu, že sa v podstate ani nedalo fotiť. Škoda takej pamiatky.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
