Komorná atomsféra
Ten prvý a najlepší bola atmosféra v klube, ktorá sa dá smelo označiť ako komorná. Nikto sa netlačil, každý mal dostatok priestoru a navyše bol v klube príjemný chládok a vzduch, ktorý vydržal viac menej až do konca. Ani na pivo pri bare sa nečakalo.
V koncertnej sále nechali aj stoly, tak sa dalo sedieť (a hroziť) a sledovať kapely. Každý divák dostal tzv. individuálny prístup, žiadny kotol sa nekonal. Vystupujúci dokonca znížili vstupné a originálnym pútačom (čierna fixka na A4) pripevneným na stĺpe na ulici sa znažili nalákať ľudí na akciu. Jednoducho underground ako bič, žiadna komercia!
Štart
Celé to odštartovala kapela Truchło Strzygi a musím povedať, že stáť pod pódiom a počúvať kapelu bola čistá radosť. Hrajú black metal šmrcnutý punkom a rockandrollom od roku 2017.
Spievajú po poľsky, čo dodalo skupine na originalite. Nazvučenie sa podarilo a koncert Truchło Strzygi bol ozajstný zážitok. Miestami mi to prišlo až také primordiálne, pripomínalo to bojový pokrik pravekých vydedencov niekde v lese, ktorí sa chystajú na nájazd.
Bol to jednoducho nárez a s nadšením som hrozil pod pódiom. Z chalanov sálala mladícka energia a dobre sa na nich pozeralo (no homo). Frontman Gambit má poriadne háro a dojem z celého koncertu je jednoducho nezabudnuteľný.
Gitaristi hrali chvíľku medzi ľuďmi a celá kapela dobre komunikovala s divákmi. Celkový dojem výrazne prekonal moje očakávania. Bola to metalová nádhera se “vším všudy”. Veštím im žiarivú budúcnosť.
In Twilight’s Embrace
Druhá kapela In Twilight’s Embrace hrá od roku 2003 a ich hudba je zmeska black, death a iného metalu s prvkami atmosféry. Bohužiaľ mali horší zvuk, myslím, že neboli dobre nazvučení. Skôr by sa hodili do veľkej jaskyne s poriadnou akustikou. Je to škoda, lebo keď som ich počúval na Spotify, tak mi slušne zahrali do noty.
Zasa nechápme sa zle, aj koncert In Twilight’s Embrace nebol zlý, ale skôr taký priemer. Paradoxne keď som kapely počúval, tak to bolo naopak. In Twilight’s Embrace sa mi v sluchátkach páčili o trochu viac.
Obe formácie si zaslúžia, aby sme ich na Slovensku poznali a počúvali.
Na záver im ďakujem, že nám prišli do Randalu zahrať, aj napriek k okolnostiam.
Za foto patrí poďakovanie Miroslave Joríkovej 🙂
