Do Košíc dorazili talianski králi symfonického metalu
Koncom tohto roka sa akoby vrece roztrhlo aj s koncertmi tradičnejších, resp. melodickejších odnoží metalovej muziky. V sobotňajší deň predposledného novembrového týždňa dorazili do kultového košického klubu Collosseum talianski majstri symfonického metalu Rhapsody of Fire. So sebou vzali aj hostí The Unity a predskokanov Xeneris.
Skvelý začiatok
Na úvod musím oceniť to, že sa začalo hrať načas. Xeneris sú z Talianska. Na konte majú síce len jeden album Eternal Rising vydaný tento rok, no nejde o nováčikov. Vznikli v roku 2022 po konci zoskupenia Kalidia, odkiaľ pochádzajú gitarista Federico Paolini a basák Roberto Donati.
Podobne ako na starom pôsobisku, aj tentoraz stavili na frontwomanku – Maryan. Bola to pekná, energická muzika. Nesnažili sa iba rýchlo odohrať krátky set, ale primerane aj komunikovali s ľuďmi. Osobne som si k nim musel najprv nájsť cestu, ale potom si ma získali. Dámu a pánov koncertovanie fakt bavilo.
Zo songov mi utkveli v pamäti Shahrazad a Barbarosa.
The Unity
The Unity už môžeme považovať za zabehnutú kapelu. Existujú už od roku 2016 a na konte majú štyri albumy. No na Slovensku nie sú príliš známi. Hrali tu iba raz – v roku 2018 v úlohe predskokanov Axela Rudiho Pella. No do Českej republiky sa vracajú častejšie.
Bohužiaľ, gitarista Henjo Richter mal začiatkom roka nehodu, preto miesto neho prišiel záskok – jednej z gitár sa chopil Michael Schiel (domovská kapela: Squealer).
Začalo sa introm z poslednej platne The Hellish Joyride. To plynulo prešlo do skladby Masterpiece. Celý koncert bol skutočne „jízda“. Z celého osadenstva išla neuveriteľne pozitívna energia. Dôkazom toho boli aj vzájomné interakcie medzi spevákom Janom a spoluhráčmi. Samotný Jan si taktiež obľúbil pivo Kozel. Samozrejme, získali si aj ľudí v publiku. A to aj tých, ktorým nahrávky The Unity príliš nesadli. V budúcnosti by kľudne mohli isť na takéto turné ako rovnocenná kapela.
V setliste mali napr. Welcome Home, protiextrémistickú We Don’t Need Them Here a na záver nemohlo byť nič iné, ako Never Forget. Vystúpenie bolo fakt nezabudnuteľné.
Zlatý klinec večera
Postupne nastal čas na pomyselný „zlatý klinec“ – Rhapsody of Fire. Svojím spôsobom ich úloha bola ťažká. Z najslávnejšej zostavy (Fabio Lione, Luca Turilli, Alex Staropolli) ostal iba Alex.
Začalo sa Unholy Warcry, ďalšie boli z novej éry I’ll be your Hero, Chains of Destiny… No úlohu sa splniť podarilo. Všetci sa bavili aj pri starých, aj pri nových skladbách. Giacomo si Košice nesmierne pochvaľoval. Dokonca sa s pomocou niektorých ľudí z obecenstva naučil aj čo to slovensky (napr. že na „Dakujem Kosice“ sa odpovedá „prosím“) a občas si požičal aj mobil, aby fanúšička/fanúšik mala/mal kvalitné video….
Taktiež nezabudol vzdať hold hercovi Chrisovi Leemu a potom zaznela pieseň s jeho hlasom – The Magic of the Wizard’s Dream.
Po Dawn of Victory nastal „fake koniec“. Samozrejme, po mohutnom prejave nesúhlasu sa všetci vrátili s prídavkom, ktorý začínal Reign of Terror (kde Giacomo ukázal, že nemá problém prechádzať z čistého do blackového spevu a späť), Kreel’s Magic Staff, Land of Immortals a samozrejme… Emerald Sword. Na ňu v dave vypukol moshpit. A pred ňou sľúbil návrat na Slovensko (snáď to bude čím skôr).
Osobne ma trochu mrzí, že z najnovšieho albumu nebolo viac songov v setliste. Napríklad Whispers of Doom, Vanquished by Shadows by mohli byť zaujímavé naživo.
Ako to už býva, väčšina muzikantov vyšla aj medzi ľudí a ochotne sa vyfotili a čo to podpísali.
Záver
Takto ma vyzerať vydarený power/symphonic metal. Opäť sa našťastie nenaplnili obavy z nízkej účasti. Snáď tak bude aj nabudúce. Ďakujem pánom usporiadateľom z ProMusic, klubu Collosseum a samozrejme aj všetkým, čo ste prišli.
Galéria
Pozrite si aj galériu. Autorom je Famine Killjoy
