Pod pojmom festival si zvyčajne predstavíme monster akciu pre dvadsaťtisíc ľudí a naskočia nám príslušné mená. To je len špička ľadovca. Počas sezóny sa však koná aj množstvo menších akcií naprieč celou republikou a ich počet sa drží na stabilných číslach. Čím som starší, nevyhľadávam davy tak často a radšej si užijem akciu menších rozmerov, ktorá je už len z logiky veci osobnejšej povahy. A keď mám navyše takú akciu prakticky za humnamy (Chotebor je vyložene kúsok), je to dôvod navyše vyraziť a, ako sa hovorí, „sformátovať si hard disk“.
Druhá hodina popoludní odbila a presne načas štartuje set domácich ARTERY. Kapela, výnimočne v troch, sa s absenciou druhej gitary popasovala s prehľadom sebe vlastným. ARTERY vídam pomerne často, preto si dovolím tvrdiť, že aj s jednou gitarou nestratili potrebnú energiu a typický nadhľad.
Jedna z popredných tuzemských power metalových kapiel SALIERI zahrala reprezentatívne prierez svojej tvorby s odzbrojujúcou istotou a presvedčivosťou. Zo silných melódií mrazilo v chrbte, skladby v porovnaní s ich štúdiovou podobou dostali iskru navyše. V žiadnom prípade netvrdím, že dosky SALIERI sú nejaký čajíček na podporu trávenia, avšak v živej podobe ešte viac rozkvitli do krásy.
Zaujímavé spestrenie priviezli INFINITY. Ich hutný, valivý groove metal bol nabitý energiou, nemalou porciou vlastnej osobitosti a presahom do ďalších štýlov. INFINITY si nenútene získali publikum na svoju stranu a myslím, že sa nenudili ani tí, ktorí by dali prednosť úplne inému štýlu.
Nie je power metal ako power metal. Nymburskí RASMANE predstavujú jeho povedzme zamatovejšiu podobu, ktorá naživo tasí pazúriky a viac vyniká poctivé hardrockové jadro ako prvotriedne hudobné korenie. Inštrumentálne skvele zvládnutý set a bohužiaľ zásah zhora. Počas setu RASMANE začalo brutálne pršať. Kapela však víťazne dohrala do konca, za čo zaslúži potlesk v stoji a poklone až k zemi.
GRAMY boli pre mňa veľmi pozitivným prekvapením. Uvoľnená a zároveň intenzívna rocková jazda produkovala príjemné iskrenie a zvádzala k samovoľnému skotačeniu aj bez požitia veselých tekutín. GRAMY, sympaticky rozkročení medzi šťavnatým klasickým rockom, alternatívou a dosť možno aj gitarovým popom (bez lacnosti, ktoré toto slovo často prináša), boli milým osviežením a kvalitným zážitkom s výrazným momentom prekvapenia, pre mňa celkom určite.
Prišiel čas na poriadny rock so všetkým, čo k tomu patrí. Teplickí HARD COLONY majú správny cit pre ostré skladby av Chotebori to jednoznačne potvrdili. Ich set mal nekompromisný ťah na bránu a pre mňa ako milovníka rockovej klasiky išlo o materinský jazyk, ktorý vychádza zvnútra a spoľahlivo dobíja baterky vždy a za všetkých okolností.
Pôjdeme z kopca! Pardubická metalcorová mašina DAY BEFORE na sebe tvrdo maká a naživo sa jedná o stopercentne presvedčivú kapelu. Je o mne všeobecne známe, že metalcore nie je moja srdcovka, ale vo finále musím sebakriticky priznať, že možno aj vďaka DAY BEFORE som nahlodaný a lámať palicu ešte nebudem.
Záver prvého ročníka Kluboofka Truck Festu obstarali mladí „hard´n´hevíci“ TITANIUM. Mladosť kapely je síce počuť, ale to im v žiadnom prípade nemožno mať za zlé. Presne takto začínali úplne všetky kapely a bez poriadneho pokrčenia živým hraním to jednoducho nejde.
Zápal a nadšenie TITANIUM rozhodne nechýba, súhra oboch gitár znela veľmi dobre, prezentácia vlastných skladieb bola veľmi nádejná. Držím palce v ďalšom úsilí, hlavne vydržať!
Prvý ročník Kluboofky Truck Festu je za nami. Odozvy fanúšikov, ako som ich pozorne vypočul, boli úplne pozitívne, len tá účasť mohla byť v iných počtoch. To je však „bežná boliestka“ akcií menšieho rozsahu. Dovidenia na druhom ročníku!
PR
Text: Jiří Vacek
Foto: Petra Dvořáková