Wolfheart, Before the Dawn...; 7.10.2025; Košice

Melanchólia severu, hutný groove a návrat po desiatich rokoch

V pondelok 7. októbra sa košické Collosseum zmenilo na epicentrum melodického death metalu. Dvere klubu sa otvorili už o 17:00, a hoci spočiatku panovala komornejšia atmosféra, priestor sa postupne zapĺňal fanúšikmi severskej temnoty a riffového napätia.

Pri bare sa rozložili stoly s merchom – tričká, CD, vinyly a podpisové kartičky čakali na svojich nových majiteľov. Metalová komunita tu opäť potvrdila, že aj keď Collosseum nie je najväčší priestor, dokáže vytvoriť tú pravú klubovú intimitu, kde medzi publikom a kapelou nie je žiadna bariéra.

Full House Brew Crew – grécky otvárak s charizmou a grooveom

Večer odštartovali Full House Brew Crew z Grécka – energický groove metal v podaní štvorice na čele s Vagelisom Karzisom, taktiež gitaristom a backing vokalistom vo Wolfheart. Táto formácia vznikla ešte v roku 2009. No naplno sa rozbehla po roku 2014, keď Vagelis prebral hlavný vokál aj gitaru a posunul ich zvuk smerom k modernejšiemu, priamočiarejšiemu metalovému výrazu.

Naživo predviedli výborný set. Zazneli piesne ako „Black Flag“ a „No Gods, No Chains“ – hutné, chytľavé, postavené na groove riffovaní a refrénoch, ktoré si človek podvedome spieva ešte po koncerte. Vagelis pôsobil uvoľnene, ale zároveň sebavedomo a svojou charizmou si okamžite získal publikum.

Suotana – melodický death metal z krajiny večného snehu

Ako druhí nastúpili Suotana z Rovaniemi. Táto formácia nás od debutu „Frostrealm“ (2015) zásobuje skvelým melodickým death metalom. Ich štýl mieša rýchle gitarové behy, epické klávesové linky a silne melodické motívy – niečo medzi Wintersun, Ensiferum a starším Children of Bodom.

Celý klub rozhýbala skladba „Foreverland“. Práve počas ich setu sa publikum presunulo bližšie k pódiu, headbangovalo, skandovalo a vytvorilo živú, až festivalovú atmosféru. Títo hudobníci, aj keď sú mladší, majú všetky predpoklady zaradiť sa medzi veľké mená scény.

Before The Dawn – melancholický návrat a staré rany, ktoré nezahojí ani čas

Tretí v poradí boli Before The Dawn, ďalší projekt Tuomasa Saukkonena, ktorý po niekoľkých rokoch nečinnosti znovu ožil a priniesol silné emócie aj technickú presnosť. Kapela pôvodne vznikla už v roku 1999 a patrí medzi kľúčové mená fínskeho melancholického metalu. Po rozpade v roku 2013 sa zdalo, že Saukkonen sa bude venovať výlučne Wolfheartu, no návrat Before The Dawn v roku 2023 s albumom „Stormbringers“ bol triumfálny.

Naživo predviedli piesne „As Above, So Below“, „Dying Sun“ či „Deadsong“ (asi najlepšie prijatú). „As Above, So Below“ s typickou kombináciou melodickej gitary a zdrvujúceho refrénu ukázala silu ich novej zostavy. „Dying Sun“ pôsobila introspektívne, s nádherne vystavanou dynamikou a „Deadsong“ už bola čistá nostalgia – jej refrén spieval celý klub.

Saukkonen za bicími pôsobil ako stroj – presný, sústredený a zároveň plný emócií. Predstava, že ten istý človek o chvíľu vezme gitaru a mikrofón vo Wolfhearte, bola fascinujúca.

Wolfheart – návrat po desiatich rokoch a severská melanchólia v plnej sile

Záver večera patril samozrejme Wolfheart. Do Košíc sa vrátili po presne desaťročí. Kapelu založil v roku 2013 už spomínaný Tuomas Saukkonen, keď sa rozhodol ukončiť všetky svoje predchádzajúce projekty (vrátane Before The Dawn, Black Sun Aeon či RoutaSielu) a začať odznova – so silnou víziou, ktorá spájala melodický death metal, doomovú melanchóliu a severskú surovosť.

V Ke predviedli výber toho najlepšieho – „Ancient Cold“, „Carnivore“ a „The Hammer“ zneli naživo ešte mohutnejšie než zo štúdiových nahrávok. „Ancient Cold“ svojím epickým úvodom okamžite vtiahla publikum do temnoty; „Carnivore“ bola výbuchom energie a dravosti a „The Hammer“ uzavrela večer ako nekompromisná fínska lavína – ťažké riffy, dunivé bicie a Saukkonenov charakteristický growl.

Medzi skladbami bolo cítiť obrovskú vďačnosť – nielen od fanúšikov, ale aj od samotných muzikantov. Tuomas sa krátko poďakoval publiku za to, že aj po toľkých rokoch zostáva verné a dodal, že sa do Košíc vracali s radosťou.

Záver – keď sa sever spojí v Collosseu

Metalové „rodinkárstvo“ medzi kapelami bolo tento večer prítomné v tom najlepšom zmysle slova. Vagelis Karzis aj Tuomas Saukkonen sa striedali medzi pódiami ako dvaja starí bratia v zbrani – raz ako gitarista, inokedy ako spevák či bubeník, vždy však s rovnakou oddanosťou hudbe.

Collosseum sa počas tohto večera stalo miestom, kde sa spojila história, vášeň aj priateľstvo. Od gréckych groove riffov po fínsku melanchóliu – všetko zapadlo do seba ako dobre vyladená zostava. A keď po posledných tónoch Wolfheartu utíchol aplauz, bolo jasné, že Košice boli svedkami niečoho výnimočného.