Ďalšia špička melodického hard rocku vo Viedni
Mesiac po koncerte melodic hard rockovej kapely H.E.A.T. sa vo Viedni zastavila ďalšia špička v tomto žánri a taktiež Švédi, Eclipse. Konkrétne v pondelok 24.11. v klube Szene. A ako predkapela sa predstavili Reach, takisto Švédi. To je mimochodom rovnaká zostava aká vystúpila 10 rokov v bratislavskom Randali, kedy zahrali Eclipse prvýkrát na Slovensku. Druhýkrát sme ich mali možnosť zažiť tohto roku na festivale Rock pod Kameňom.
Meet & Greet
Na koncert som sa pôvodne nechystal, aj keď je Eclipse jedna z mojich naj kapiel celkovo. Predsa len, Reach nepočúvam, lístok niečo stojí, aj cesta… Ale potom som na Facebooku narazil na súťaž o lístok a stretko s kapelou od oficiálneho Eclipse fanklubu.
Koncert sa konal v pondelok, losovalo sa v piatok a mne žiadny výherný email neprišiel. Tak si hovorím, ok, nevyhral som, nevadí. A čo nevidím v nedeľu večer v emailovej schránke? Presne tak, výherný email 😀 Jeden z pôvodných výhercov to musel zrušiť a asi dodatočne vylosovali mňa, keďže to bolo fakt na poslednú chvíľu.
Meet & Greet malo byť pôvodne už po zvukovke o 17:00, ale nakoniec sa to posunulo až na 20:00. To som sa samozrejme dozvedel, keď som bol už vo vlaku smer Viedeň. No nevadí, prechádzka po meste nezaškodila.
Nakoniec som sa ôsmej hodiny večer dočkal. Presne v čase meet & greet začali hrať aj predskokani Reach, no čo už. Stretko spolu s ďalšou výherkyňou Elisou (tá inak bola na 5 koncertoch na tomto turné) prebehlo v malej „obývačke“ v backstage klubu Szene.
Kapela úplne v pohode, ochotne mi podpísali platne, pokecali sme, ponúkli aj pivko 🙂 Pýtal som sa ich aj ako sa im hralo na Rock pod Kameňom. Zhodli sa, že to bolo čudné vystúpenie, málo ľudí a uprostred ničoho 😀 Po asi 20 minútach sme si dali spoločné foto a bol koniec.
Po stretku som stihol ešte pár posledných pesničiek od Reach. Nič svetoborné, klasický hard rock severského strihu, ani mi nevadilo, že som nevidel celý set. Už iba poznamenám, že oproti koncertu spred 10 rokov sa obmenila zostava. Zo štvorice sa stalo trio, vymenil sa basák a hlavný spev na seba zobral zakladajúci gitarista Ludvig Turner.
Eclipse
Eclipse som predtým videl dvakrát, pred spomínanými 10 rokmi v Randali a pred dvoma presne v tomto viedenskom klube, kedy hrali práve spolu s H.E.A.T. Spomínam to preto, že každý z tých troch koncertov, na ktorých som bol, mal diametrálne odlišný setlist.
Samozrejme, Eclipse za tých 10 rokov vydali 5 albumov a je očividné, že nový materiál nie je len do počtu a kapela mu naozaj verí. A pochvaľujú si ho aj fanúšikovia. Preto ich koncerty nie sú len o pár najnovších singloch a náloži starých hitov.
Ich posledné dva albumy nahrávané naraz, ale vydané osobitne, s jednoduchým názvom Megalomanium I a II, boli paradoxne v setliste zastúpené veľmi málo. Väčší priestor dostali albumy Wired a Monumentum z rokov 2021, respektíve 2017.
Songy zo všetkých spomenutých albumov majú ohromný hitový potenciál, preto teda Eclipse nemajú problém zostavovať a meniť setlisty. Veď veci ako Roses On Your Grave, The Downfall of Eden, Saturday Night (Hallelujah) alebo záverečná hymna Viva La Victoria sú jednoducho úžasné a naživo fungujú perfektne.
Inak ak neberieme do úvahy setlist, koncerty Eclipse majú podobný charakter. Vždy ide o poctivú dávku švédskeho hard rocku s úžasnými melódiami a spevavými refrénmi. Má to proste ťah na bránku alebo ľudovo povedané, má to gule. Iste, niekedy príde čas na nejakú baladu alebo akustickú verziu pesničiek na zvoľnenie.
Presne po 10 rokoch nastala aj zmena na poste bubeníka, z kapely odišiel Philip Crusner (mimochodom starší brat súčasného basáka Victora) a na jeho mieste momentálne zaskakuje Adde Moon, ktorý pre zmenu odišiel po 25 rokoch zo skupiny Hardcore Superstar. Uvidíme, či zostane nastálo. Mne by to vôbec nevadilo, chémia na pódiu medzi ním a ostatnými členmi funguje super.
Deň pred týmto koncertom hrali Eclipse v Prahe a preto sa tu po jednej pesničke začali doberať, aké dobré bolo české pivečko a kto ho teda vypil najviac. No schytal to vo veľkom práve Adde 😀
Atmosféra teda bola vynikajúca, z kapely vyžarovala hromada energie, ktorú nadšené publikum vracalo hneď naspäť. Škoda menšej účasti, ale teda atmosfére to vôbec neuškodilo. A keďže väčšina ľudí poslúchla výzvu speváka Erika, že treba kričať za štyroch, lebo je nás tu málo, tak odozva bola ako sa patrí.
Záver
Tak ako v prípade H.E.A.T. šlo o vynikajúci koncert poznačený slabou účasťou. Ale skalným fanúšikom, ktorí sa zišli vo viedenskom Szene klube to nevadilo ani náznakom.
Milá čitateľka, milý čitateľ,
Máme na teba malú prosbu. Ak sa ti článok páčil, daj nám like na sociálnych sieťach. Veľa to pre nás znamená. ❤
Pomôžeš tým nielen nášmu magazínu, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Zároveň - neunikne ti žiadna podstatná správa. Ďakujeme 🙂 .
