Rozhovor: Martinus (Realms of Chaos)

Banskobystrická deathmetalová kapela Realms of Chaos vo februári potešila fanúšikov druhým albumom Torment of Belligerence. Ten pred časom dostal aj fyzickú podobu. Frontman Martinus porozprával o vzniku nahrávky, vojnovej tematike, koncertných plánoch, fungovaní undergroundovej scény aj o tom, prečo nepatrí medzi hudobníkov, ktorí sa za každú cenu bijú o pozornosť publika.

Čauko, Martinus. Ak by mal váš album Torment of Belligerence niekoho psychicky zlomiť, ktorá skladba by to spravila ako prvá?

Martinus: Zdravím ťa, Tomáš! Na úvod to nie je celkom jednoduchá otázka. 🙂 Keď tak nad tým rozmýšľam, neviem si úplne spomenúť, či vôbec niektorá zo skladieb z Torment Of Belligerence vznikala s takýmto zámerom, a taktiež to môže byť veľmi subjektívne.

Ako prvá mi k tomuto najbližšie príde asi úvodná skladba The Cacophony Of Pandemonium, ktorá kombinuje tzv. mrzké a pekné motívy, zatiaľ čo text nastoľuje celkovú atmosféru a naratív albumu, asi by som vybral túto.

Ak na vás narazila/narazil „typická slovenská metalová dievčina/typický slovenský metalový nadšenec“ mysliaci štýlom „ja to nepoznám/nezaujíma ma to/nepustím si to“, ako by si ju/ho namotivoval si zapnúť Realms of Chaos?

Martinus: Tu sa naše predstavy asi líšia. Ja by som si “typického” metalového nadšenca vykreslil tak, že práve javí záujem o nové nahrávky a kapely. Každopádne, asi nemám tendencie niekomu moju tvorbu nútiť. Robím to hlavne preto, že je to moja pasia a baví ma robiť hudbu a hrať ju naživo.

Takže ak je niekto vopred uzavretý voči tomu, aby si našu kapelu čekol, asi je zbytočné ho nejak motivovať. Obzvlášť v dnešnej prestimulovanej dobe, keď sme všetci bombardovaní reklamami, firmami, influencermi a žiaľ aj kapelami. Príde mi to trošku scestné a aj smutné, že mnohé kapely vyslovene bojujú, niekedy až zúfalo, o pozornosť v tejto informačnej smršti.

Na túto tému by som vedel napísať celý sloh, tak to asi nejdem viacej rozvádzať. Osobne preferujem publikum, ktoré k nám vedie skutočný záujem, či už si prečítajú nejaké to písané slovo na nete, uvidia nás na koncerte, alebo im naša skladba zablúdi cez algoritmy na digitálnych platformách. Osloví ich to a potešia sa z toho, že našli niečo, čo sa im páči, vtedy je spokojnosť maximálna.

V oficiálnej správe spomínate, že koncept nahrávky vznikol ešte pred aktuálnymi geopolitickými udalosťami. Zmenilo sa vaše vnímanie vlastných textov, keď sa realita začala viac podobať tomu, o čom píšete?

Martinus: Popravde ani nie. Hlavný dôvod je to, že tieto texty sú vždy odvodené od nejakých konkrétnych udalostí z minulého storočia, samozrejme, paralely a analógie s tými aktuálnymi udalosťami tam sú a aj budú. No hlavná inšpirácia bola hlavne v histórii, keďže som veľký nadšenec histórie, najmä tej vojenskej.

Druhá vec je, že sme v Európe mali to šťastie zažiť posledných cirka 70 rokov obdobie relatívneho mieru, pokoja a prosperity. No všade na svete tak tomu veru nebolo. Ja sa vojenskou históriou zaoberám už fakticky desaťročia a žiaľ konflikty, hlavne také, o ktorých sa nepíše v správach, sa dejú viac-menej permanentne. Keď nie tam, tak inde a tak ďalej.

Od jeho vydania prešiel určitý čas. Ak by to bolo možné, zmenili by ste dačo alebo nie?

Martinus: Od digitálneho vydania to už budú skoro 3 mesiace. Avšak fyzické nosiče nám prišli celkom nedávno, takže pre mňa je to stále čerstvá vec. S každým míľnikom sa spájajú mnohé kroky. Čo sa týka toho, či by som niečo zmenil…

Poviem to takto: je to skúsenosť samovydávania albumu. Na vlastné náklady, bez sponzorov, bez vydavateľov, bez akejkoľvek pomoci. Určite mnoho vecí som nespravil dokonale a mohlo to byť lepšie. Všetky prešľapy a chybičky mi poskytli možnosť sa naučiť mnoho nových vecí a v prípade, že budem tento proces opakovať niekedy v budúcnosti, budem na to pripravený oveľa lepšie. Takže asi by som nemenil nič.

Vidím, že ste mali aj pochvalné komentáre v iných jazykoch. Do akých krajín ste vašu nahrávku posielali?

Martinus: Čo sa týka fyzických kópií, tak zatiaľ máme na pažbe vlajky, ako USA, Kanada, Nemecko, Česko, Poľsko, Francúzsko, Rakúsko. Samozrejme, nerád by som opomenul naše rodné Slovensko, kde máme mnohých dlhoročných fans a podporovateľov, ktorých si veľmi cením! V digitálnej sfére sa nahrávka dostala prakticky všade, minimálne Spotify prekvital rôznymi krajinami a aj kontinentmi.

A napr. ja som sa stretol s tým, že už mnoho kapiel experimentuje aj s rodným jazykom. Je šanca, že by sme niekedy počuli nejakú skladbu Realms Of Chaos slovensky?

Martinus: Áno, dá sa povedať, že momentálne je to na slovenskej scéne určitý trend. Touto cestou som sa nikdy neplánoval vydávať, a to hneď z viacerých dôvodov. Takže tá šanca je minimálna, až nulová.

Koncerty

Na FB ale máte trochu chaotické info, čo sa týka hrania. Kde všade ste už tohto roku hrali a kde sa chystáte?

Martinus: Na začiatok je nutné ozrejmiť, že Realms Of Chaos prešiel miernym znovuzrodením a tento rok sme odpálili novým albumom a aj novou zostavou kapely. Každý koncert ohlasujeme včas na naších socials. Žiaľ to, ako fungujú algoritmy a aký dosah tieto príspevky majú, už ovplyvniť nevieme. Momentálne je tá situácia pomerne žalostná.

Je to ďalšia téma, kde by som vedel napísať niekoľko expresívnych dojmov, ale nebudeme na to míňať energiu. Náš prvý koncert po povstaní z popola sa odohral v mojej rodnej Banskej Bystrici, druhá zastávka bola v Mladej Boleslavi v Česku a najbližšie nás môžete vidieť 20. júna v Žiline, KC Hoffman, kde máme údajne headlinovať a v júli na skvelom BURN Fest Open Air s mnohými perfektnými kapelami.

Je šanca, aby ste sa vydali aj niekde do zahraničia?
Martinus: Šanca určite je. Koncertovanie v zahraničí je pre nás jedna z najvyšších priorít a aktívne k tomu podnikáme nutné kroky. Niečo sa rysuje, niečo sa začína rysovať, ale aby som to nezariekol, tak to bude nateraz všetko, čo k tomu môžem povedať, heh. 🙂

SÚVISIACI ODKAZ

Burn Fest Open Air; Groza, The Catafalque; 17.-19. júl 2026; Camping Sereď – Sereď

Čítajte viac →

Minulosť-prítomnosť

Torment Of Belligerence je váš druhý album, no zniete ako mimoriadne skúsená kapela. Skús rozpovedať svoj hudobný príbeh. Ako si začal s muzikou a ako vznikla nakoniec kapela Realms Of Chaos?

Martinus: Ďakujem! Pri nahrávkach Realms Of Chaos si dávam fakt záležať na výslednej forme a baví ma celý ten proces, taktiež tam môžem naplno využiť svoj OCD detailizmus, haha. 🙂 Príbeh skúsim tak stručnejšie. Na gitare som začal hrať v nejakých 13/14 rokoch, rovno na elektrike.

V 19 som vkročil do sveta aktívneho hrania s kapelou The Infinite Within, to bola veľmi cenná škola, ktorá ma naučila mnoho. Taktiež vďaka tomuto pôsobeniu mám kvantum zážitkov, nových známostí a tak ďalej. Popri tom sa pritrafili aj iné kapely, či už dlhodobejšie bokovky, alebo len nejakých pár koncertných výpomocí.

Realms Of Chaos mal pôvodne byť len taký osobný projekt pre radosť. Vplyvom rôznych podnetov a okolností som sa rozhodol rozbehnúť to ako plnohodnotnú kapelu. Môžem tak svoje umenie prejaviť naplno bez akýchkoľvek hraníc, a tak nejak tomu je aj doteraz.

Podľa Metal-Archives si v rokoch 2022-2023 hral u Poliakov Epitome. Prečo to bolo len tak krátko?

Martinus: V skutočnosti to bolo oveľa kratšie! S Epitome som mal hrať nejaké koncerty, avšak kvôli chorobe a dojazdu s nepríjemným tinnitom som žiaľ musel koncerty odrieknuť a nakoniec som pôsobenie v tejto kapele prehodnotil a napokon zrušil.

Takže členom som síce bol nejaký čas, ale len na papieri. Nikdy som s nimi reálne nehral. Realms Of Chaos vypĺňa moje kapelné pohnútky na 99% a nevidím v tom zmysel mať dve, či nebodaj viac aktívnych kapiel naraz, čo bol aj hlavný dôvod pre toto rozhodnutie. Som človek, ktorý preferuje kvalitu nad kvantitou.

A ako vidím, prekonali ste aj zopár personálnych zmien. Si s tými ľuďmi v kontakte?

Martinus: Veru, kapelou Realms Of Chaos za svoje pôsobenie už prešlo niekoľko ľudí. Čo sa týka kontaktu, tak je to tak päťdesiat na päťdesiat. S niektorými členmi sme v kontakte a s niektorými nie sme v kontakte vôbec.

Ok, tak veľmi pekne ďakujem za rozhovor, a ako je u mňa zvykom, poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Martinus: Ďakujem za zábavný rozhovor aj ja. Každému, kto si nájde čas na moje slovo, tiež prináleží veľká vďaka. Odkaz pre čitateľov je, že ak vás rozhovor zaujal, budeme radi, ak sa pozriete aj na náš nový album, ktorý má tendenciu vaše amygdaly kvalitne pomasírovať. Vidíme sa na koncertoch, akciách pri bare a možno niekedy aj v múzeách vojenskej techniky ;).

Ak či sú slová a ich tvary použité v súlade s pravidlami slovenskej gramatiky, napíš „všetko v pohode“. Ak nie sú, oprav a opravy zdôvodni. Iné chyby nesmieš riešiť

Youtube ukážka: