Brutal Assault, 3. deň: V znamení thrashu, deathu a synťákov
Brutal Assault, 3. deň: V znamení thrashu, deathu a synťákov
Brutal Assault sa nám prehupol do druhej polovice a tretí deň festivalu bol pre mňa extrémne nabitý. Od obeda až do neskorej noci bolo stále niečo zaujímavé. Ja som začal výtvarným umením, hudba prišla na rad neskôr.
V priestoroch pri Octagon Stage bývajú každoročne výstavy rôznych diel. Tento rok dostal priestor poľský výtvarník Zbigniew Bielak, autor obalov albumov mnohých známych kapiel. Robil obaly napríklad pre Watain, Kreator, Ghost, Sodom, Carcass a ďalších.
A nielenže tam bola výstava jeho diel, Zbigniew nám ich prišiel aj osobne predstaviť. Boli dve komentované prehliadky. Tá so Zbigniewom bola druhá.
Pán umelec porozprával o svojom detstve a o tom, akou cestou sa dostal k tvorbe obalov pre velikánov metalovej scény. Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie. Vďaka tomuto kontextu bolo oveľa lepšie pochopiť, odkiaľ jeho štýl pramení.
K umeniu tiahol odmalička, ale nakoniec vyštudoval architektúru. To sa dosť premieta do jeho tvorby plnej neskutočných detailov. Avšak hovoril, že technické kreslenie a kreslenie jemných detailov, to mu ide už automaticky vďaka škole 🙂
Jeho prvá zákazka bola obal aj booklet nahrávky Lawless Darkness od Watain. Neskôr prišli Vader, Behemoth a už to išlo. Veľmi vďačný je za spoluprácu s Ghost (robí pre nich od úplných začiatkov).
Po skvelej komentovanej prehliadke už bol čas na prvú kapelu dňa, španielskych thrasherov Angelus Apatrida. Tých mám veľmi rád, lebo naživo vždy predvedú super šou.
Tak tomu bolo aj na Brutale, a hoci ich set trval fakt krátko (len 35 minút), pôsobil vynikajúco. Išlo o skvelú thrashovú rúbanicu a k tomu poriadný bordel. Množstvo crowdsurferov a neutíchajúci circle pit.
V rámci ich nabušeného setu zazneli hlavne nové veci, no načreli aj do raných nahrávok. Celkovo veľká spokojnosť – diváci aj muzikanti.
Po pivku s pár známymi som utekal späť k hlavným pódiám. Zaujímala ma dvojka brutálnych kapiel, tou prvou z nich boli deathcoristi Signs of the Swarm z amerického Pittsburghu.
A rozpútalo sa to ešte viac než na Angelus Apatrida. Na ploche bolo všetko od headbangovania, cez moshpity až po wall of death. V jednu chvíľu sa dokonca objavilo na rukách divákov vyše 15 surferov naraz. Opäť veľký palec hore pre security – zvládli to výborne.
Hudobne to bola riadna špina a hnus, samozrejme v tom najlepšom zmysle. Breakdowny búšili sťa kladivo a škreky speváka Davida Simonicha boli miestami poriadne nechutné. Trochu to „odľahčil“ ešte nevydaný cover pesničky Dragula od Roba Zombieho.
Na rad prišli ďalší deathmetalisti Sněť z matičky Prahy. Tí už v septembri vydávajú novinku V bažinách vědomí. Na Brutale zaznela skoro celá.
Hudobne nejde o žiadne prekvapenie – ide sa v šľapajách debutu Mokvání v okovech. Je to poriadne nadupaný old school death metal s neskutočne hlbokým growlom speváka Tomáša aka Řádu Zdechlin.
Aj vďaka hradbe marshallov za hudobníkmi rezali gitary ako motorové píly až do morku kostí. A dunenie basy bolo taktiež masívne. Sněť takmer nekomunikovali s publikom, radšej drvili divákov jednou pesničkou za druhou.
Po takejto náloži prišlo na rad finále tradičnej súťaže v pojedaní čili s názvom Plechová huba. Avšak po príchode na miesto už bolo po všetkom, len pri zdravotníkoch boli chalan a baba. Viditeľne otrasení sa snažili dostať zvyšky poslednej žeraviny zo svojich žalúdkov 😀
Ďalej ma zaujímali progresívci Animals As Leaders. Počul som ich len pri jedle. Samozrejme, páni sú virtuózi a tento rok asi nebolo veľa muzikantov, ktorí by svoje nástroje ovládali lepšie ako práve členovia vyššie spomínaných Animals.
Po nich vedľa nasledovali švajčiarskí technickí thrasheri Coroner. Pred rokom vydali po dlhočiznej pauze trvajúcej 32 rokov konečne novinku Dissonance Theory.
Polovica setlistu patrila práve tejto doske, no a musím povedať, že nové pesničky sa absolútne nestratia po boku songov zo starších počinov (Mental Vortex či Punishment for Decadence).
Pre mňa osobne boli premiérou, a tak ma trošku prekvapilo, že vystupujú len s jednou gitarou, zato majú klávesáka. Pri thrashovej bande nevídaná vec. Na vychutnanie všetkých tých riffov stačila iba jediná gitara.
Na poriadny thrash metal nepotrebovali ani hradbu zosilovačov. Stačil jeden pre gitaru a jeden pre basu, zvyšok tvoril hráčsky um a nasadenie hudobníkov. Coroner podmanivo predviedli, že tento štýl nemusí byť len priamočiara rúbanica.
Po Coroner nastal rýchly presun na opačný koniec areálu, v časti zvanej Bastion X posledné roky sídli postapokalyptická skupina Convoy.
Predstavte si partiu ľudí, priam vystrihnutých z filmovej série Mad Max, v dokonale prepracovaných kostýmoch a s nespočetnými rekvizitami vyšperkovanými do najmenších detailov.
Pred ich brlohmi im parkujú rôzne upravené autá, motorky a iné vozidlá. A každý deň o 19 predvádzali takzvané ,,Veľké VRRUUUM„. Scénku o hľadaní vody v drsnej pustine, kedy všetky tie motorové vozidlá burácali, zbrane rinčali a do toho všetkého ešte hral gitarista na veži. Celkom cool spestrenie festivalu 🙂
Bastion X je ináč skvelé miesto na oddych. Nie je tu žiadna hudba, iba pár barov, niekoľko workshopov, kde sa dajú vyrobiť napríklad vlastné šperky, a dokonca aj kováč. Okrem toho tu nájdete jazzovú vináreň, kde vo vyhradených časoch tam hrávajú profesionálni hudobníci, mimo toho si za klavír môže sadnúť hocikto iný.
Nachádzala sa tu aj expozícia vojenskej poľnej nemocnice z 2. svetovej vojny. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi tam dostať.
Pribudla aj tohtoročná novinka, Brutal Boutique. Tam sa dal v pokoji pozrieť a zakúpiť rôzny merch z minulých rokov a aj nejaké nové veci. Všetko prehľadne označené, oblečenie na vešiakoch, v štýle klasického obchodu. Pracovali tu aj brutálne krajčírky, takže ak ste si kúpili novú nášivku, za krátky čas mohla byť hneď na vašej veste 😉
Butik bol výborný nápad a určite trochu odľahčil nápor pri hlavnom kontajneri s merchom (každoročný problém). Rovnako pomohli aj predobjednávky (dali sa vyzdvihnúť ešte pred hlavnou vstupnou bránou).
Počas vystúpenia Convoy začali už na Obscure Stage Master Boot Record, presun z Bastionu je našťastie krátky. MBR sú z Talianska a hrajú niečo, čo by sa dalo jednoducho zhrnúť pod označenie ,,computer metal“
Ich gitary zvukom pripomínajú nejaké staré počítače (resp. soundtracky z 8-bitových hier). Ide o dokonalú fúziu metalu a chiptune/synthwave muziky. Máte pocit, že ste zablúdili do miestnosti plnej retro počítačov.
Možno to znie všelijako, ale ich set bol výborný. Bolo to také trochu obzvláštnenie festivalu, veď nedá sa celé 4 dni počúvať len tvrdý metal.
Atmosféru ešte umocňujú CRT monitory a iné príslušenstvo na pódiu. Do toho plátno, kde sa premietajú 8-bitové grafiky, zábery z rôznych retro videohier alebo počítačové terminály s kódom.
Keďže MBR hrali ešte za svetla, projekciu nebolo skoro vôbec vidieť. Našťastie, potom niekto dostal skvelý nápad a tie zábery dali aj na obrazovku miesto diania na pódiu. Master Boot Record nás aj navnadili novým songom z pripravovanej LP. Jej názov bude práve Computer Metal.
Vysoká škola metalu
Hneď po MBR sme sa vrátili k tvrdému metalu, na programe bola totiž deathmetalová legenda Grave. Vlani predviedli na hlavnom pódiu tak dokonalý old school set, že organizátori ich zavolali aj tento rok s rovnakou šou, t. j. prierez len z prvých troch albumov.
A opäť to bola vysoká škola metalu. V porovnaní s minulým rokom boli Grave o chlp lepší. Bol to nenormálny ,,nářez“ a neskutočne intenzívne. Všetka česť novším zoskupeniam (napríklad Sněť), no Grave sú vo výbornej forme.
Aj Grave ukázali, že na netreba hradbu marshallov na, podľa ich slov, poriadny old school swedish fucking metal. Riffy sa zarezávali pod kožu a bicie a basa ma išli roztrhať. Jeden z top koncertov tohtoročného Brutal Assaultu.
Grave mali totálne natrieskaný pľac pri Obscure Stage. A neboli jediní, po nich hral napríklad Nergal s Misþyrming so špeciálnym setom k debutu Sventevith od Behemoth, potom Marduk, deň predtým Deicide a na ďalší deň Vader.
Jednoducho na Obscure Stage sa vystriedalo nemálo fakt veľkých mien, ktoré by bez problémov mohli hrať na hlavných pódiách. Alebo v minulosti hrali, takže chápem aj nejakú snahu o zmenu.
No na toto sa sťažovalo nezanedbateľné množstvo návštevníkov, hlavne na tlačenice. Aj keď tu treba povedať, že priestor za zvukárom bol často viac zaplnený ako priestor vpredu, stačilo sa len pretlačiť bližšie. Hmm, aký postoj k tomu zaujmú organizátori do budúcnosti?
Z takejto nálože v podaní Grave bol čas aspoň na jedného z headlinerov tohto ročníka, zoskupenie Primus. Ide o americkú, hudobne ťažko zaraditeľnú, formáciu. Miešajú metal, funk, punk a avantgardu.
Keď ich ohlásili na festival, nedávalo mi to zmysel. Zaujímalo ma, ako to vypáli na mieste. Budem úprimný, nesadlo mi to.
Rozumiem, že sa neberú vážne a že je to z veľkej časti recesia, no podľa mňa sa Primus na Brutal vôbec nehodili. To bol totálny úlet. Toto si mysleli viacerí. Na druhej strane určite mali svojich priaznivcov. Bol to dokonca len ich druhý koncert v Česku, predtým hrali iba raz na Rock for People 2011.
Na malom Octagon Stage sa už chystali thrasheri Mortal Sin z ďalekej Austrálie. Na dlhých 15 rokov odmlčaní a tento rok sa rozhodli dať znovu dokopy.
V čase, keď už mali začať, tak ešte len začali zvučiť, čiže nabrali 10-minútový sklz. Keďže potom spustili poriadnu jazdu, dalo sa im to prepáčiť. Ich austrálska odpoveď na thrash metal z ostatných častí sveta má niečo do seba.
Naživo to funguje veľmi dobre aj teraz po comebacku a pätnásťročnom tichu. Na malú plochu pred Octagon Stage si ich prišlo užiť množstvo fajnšmekrov, od pamätníkov až po mladú krv. Tá sa nezastavila celý koncert a opäť sa surfovalo skoro bez prestávky.
Koncert mal pomaly až klubovú atmosféru vďaka miestu. Octagon Stage je fakt maličký a na plochu tam sa vojde maximálne niekoľko stovák divákov. Každoročne sú tu aj problémy s tlačenicami, pretože tadiaľ vedie aj skratka od hlavných pódií smerom k chill zóne a Obscure Stage. Organizátori to riešia jednosmernou prevádzkou vo večerných hodinách.
Najhoršie je to, ak na Octagone hrá čo i len trochu známa banda. Ľudia sa na nich nahrnú a do toho sa ďalší snažia len prejsť na druhú stranu. Preto odporúčam prísť na Octagon minimálne 15 minút dopredu, ak vás tam niečo zaujíma.
Už sa pomaly blížila polnoc a toto bol ten deň, kedy som zavítal aj na posledný oficiálny stage KAL (Keep Ambient Lodge), skrytý v jednom domčeku v areáli. Každý deň od večera do skorých ranných hodín tam hrajú rôzni experimentálni DJs, elektronické veci, techno, noise, industrial atď.
KAL je pre tých, ktorí ešte nemajú dosť a chcú sa baviť do rána. Zároveň sa tam počas dňa robia rôzne diskusie, workshopy a gitarové resp. bubenícke semináre. Prípadne sa tam dá len oddýchnuť. Takisto tu nájdete aj absinth bar.
Tento rok ma na KALe zaujal elektronický projekt arottenbit, ten má na svedomí Talian Alessandro „Otto“ Galli. Pôvodne zvukár z Milána založil tento projekt. V ňom mixuje chiptune, sludge, techno a hardcore do jedného intenzívneho celku.
Začiatok jeho šou bol pôsobivý. V kukle prišiel k smetiaku na pódiu, vytiahol z neho Game Boy. Ten dvakrát zapípal akoby na pozdrav a spustilo sa totálne šialenstvo.
Natrieskaný KAL začal besnieť. Nikto len tak nestál, ľudia tancovali a skákali z pódia. Vyzeralo to na poriadnej rave párty. Alessandro s Game Boyom v ruke ešte všetkých hecoval, skákal medzi ľudí a snažil sa ešte viac rozprúdiť zábavu. A že sa mu to podarilo. Naozaj plný KAL, kde sa nedalo pohnúť, sa bavil celý čas.
Po takom intenzívnom zážitku, akým bol arottenbit, sa bolo treba vyvetrať vonku pri poslednej thrashovej kapele tretieho dňa Brutalu. Na Obscure Stage zahrali americkí Vio-lence. Pre mňa boli sklamaním.
Zvuk nemali vôbec dobrý. Bol problém rozoznať jednotlivé nástroje. Svetlá boli nepríjemne nastavené, buď bola miestami úplná tma resp. boli viac namierené skoro iba na divákov. A tiež skončili o 10 minút skôr.
Za mňa najslabší koncert tohtoročného Brutal Assaultu. Aspoň že o pár dní neskôr v Košiciach mali návštevníci lepšie dojmy.
Keďže v tretiu festivalovú noc sa už celkom ochladilo, v KAL-e vystupoval The Goondock Saint. Nemecký producent tvoriaci pohodový synthwave inšpirovaný estetikou a hudbou 80. rokov.
Toto bolo príjemné zakončenie dlhého dňa. Ľudí bolo oveľa menej ako na arottenbit. Každý si len užíval pohodové synťákové melódie plus živú gitaru The Goondocka Sainta. A za ním sa na doťuknutie atmosféry premietali všelijaké vizuály, prípadne klipy zo starých filmov.
Záver
Na úplný záver som ešte šiel omrknúť Obscure Stage, kde deň uzatváral projekt PIG (industrial rock). Zaujímalo ma, koľko návštevníkov si v takýto neskorý čas pozrie tie posledné zoskupenia. No a povedzme, že v prípade PIG by sa zmestili aj do väčšieho klubu 🙂 (tým však nechcem povedať nič o kvalite PIG).
Tretí deň Brutal Assaultu ponúkol opäť niekoľko strhujúcich vystúpení. Ostávalo už len prežiť a užiť si posledný deň.
Páčil sa ti článok? Ostaň v obraze.
Daj nám like a neunikne ti žiadna recenzia, rozhovor ani koncert. Pomôžeš tým nielen nám, ale aj celej metalovej komunite. 🤘
Pridáš sa k tisíckam fanúšikov slovenského a českého metalu.
