Brutal Assault, deň štvrtý; 8.8.2026; Pevnost Josefov – Jaroměř

Brutal Assault, 4. deň: Blížime sa do finále

Na záver Brutal Assaultu sme sa zobudili do opäť slnečného a teplého dňa. V takýto čas mi väčšinou dochádzajú sily a beriem to už tak pohodovejšie. Samozrejme, aj teraz bolo na čo vyraziť.

Po dlhom predošlom dni prichádzam do areálu až na Američanov Sacred Reich. Týchto pánov sme mali pár týždňov pred festivalom aj v Bratislave, a tak som mal jedinečnú možnosť porovnať ich vystúpenie v malom klube a na veľkom pódiu.

Veľký rozdiel to však nebol. Ich výkon na Brutale bol porovnateľný. Všetci vyzerali uvoľnení a bavili sa, hlavne spevák a basák Phil Rind. Ten sa dosť vyrozprával o svojom (nie pozitívnom) vzťahu k modernej časti hudobného priemyslu – sociálnych sieťach, videách na TikTok… On chce len skladať a hrať starý dobrý thrash metal 🙂

Sacred Reich takisto spomínali na rok 2017. Vtedy účinkovali na Brutale a ich set musel byť prerušený kvôli búrke. Tentoraz to, našťastie, bolo iné.

Po Sacred Reich som sa šiel schladiť do útrob hradieb na výstavu grafického štúdia Deset Deka Dekadence. Tá bola hlavne ku knihe SHIT TITS FUCK CUNT aneb Odborný jazykový rádce ve věcech delikátních. Tá pojednáva o rôznych anglických slangových výrazoch týkajúcich sa nadávok, sexuality, všelijakých urážok a podobne.

K tomu ste mali vždy podrobné vysvetlenie a celkom kreatívny preklad do češtiny, niekedy aj zaujímavé ilustrácie 😀 Príjemné spestrenie na voľnú chvíľu.

Výstava bola super, ale veľa času som nesmel stratiť, pretože na Sea Shepherd Stage sa už chystali ďalší Amíci Demolition Hammer. Tí už vystupujú len sporadicky. Brutal Assault bol ich jedinou tohtoročnou akciou.

Ak kapela začne vetou „Brutal Assault, ak neviete, kto sme, tak to hneď k***a zistíte!“, viete, že to nebude žiadny ,,čajíček“. Tak aj bolo a Demolition Hammer spustili svoj nadupaný thrash metal s takou intenzitou, že to bolo až nepochopiteľné.

Hoci na konte majú len tri albumy, najväčší priestor mali – Tortured Existence a Epidemic of Violence. Z tretieho Time Bomb nezaznelo nič, ale dočkali sme sa pár prekvapení v setliste. Tým najväčším bola svetová premiéra úplne novej pesničky s názvom Vendetta z pripravovanej dosky. Na tú ich fanúšikovia čakajú už dlhých 32 rokov. Podľa ich slov, ďalšie info budú čoskoro.

Druhým bol cover We Want the Truth od Sick Of It All na počesť ich frontmana Lou Kollera. Bohužiaľ, pár dní pred festivalom zomrel na rakovinu.

Ich set bol poriadny náklad. Strhla sa riadna mela s kopou crowdsurferov a neutíchajúcim circle pitom. Jediné mínus vidím v tom, že to strašne rýchlo zbehlo. Pokojne by si zaslúžili aj viac ako 40 minút.

Po tom, brutalite Demolition Hammer, bolo na čase niečo zjesť. Už tak dosť široká ponuka jedál sa tentokrát rozšírila ešte viac a na mieste boli desiatky a desiatky stánkov s jedlom. Okrem klasík ako hamburgery, langoše, nudle, klobásy, hot-dogy sa dalo vybrať aj z indickej, vietnamskej, čilskej, egyptskej, japonskej, srílanskej, thajskej, mexickej či gréckej kuchyne, nechýbala ani každoročná súčasť – vegánska ulička. Aj tak som nevymenoval všetko, čo bolo v ponuke, jednoducho vybrať a pochutnať si musel naozaj každý.

Cenovo sa jedlo pohybuje priemerne tak medzi 250 až 300 českých korún, čo je cca 10 – 12 eur. Niečo sa dá nájsť aj lacnejšie, ale, prirodzene, sú aj drahšie veci. Povedal by som, že ceny sú také ,,bratislavské“, a na tunajšie pomery je to ešte v pohode.

Mňa zaujali hlavne novinky, a to konkrétne stánky s egyptskou a japonskou kuchyňou. U Egypťanov som si dal bowl s rôznym mäsom, falafelom a zeleninou. Zelenina bola fajn, ale mäso a falafel slabo dochutené. Japonci ponúkali niekoľko druhov ramenu, viem si predstaviť, že toto vzkriesilo ráno nejedného metalistu 😀

Ale ja som dal prednosť gyozám s kuracím mäsom. Boli fajn, ale 10 kúskov za 339 korún mi príde trochu veľa. Rovnako čilská empanada de pino, síce poriadne naplnená a chutná, ale 270 Kč za jeden kúsok je jemne prehnané.

Na druhej strane, za necelé dve stovky som mal úžasnú banh mi bagetu od Vietnamcov so chutným marinovaným bravčovým, kopou koriandru a chrumkavou zeleninou. Ideálna vec do ruky, ak ste hladní, no chcete aj pozerať koncert.

No a suverénnym víťazom gastro ponuky sa u mňa stal nenápadný stánok s thajskou kuchyňou. Ich panang curry s jazmínovou ryžou mi totálne ustrelilo dekel. Autentické chute, perfektne dochutené a za mňa aj najlepší pomer cena/výkon. Celkom veľká porcia za 265 Kč, tuto nebolo o čom. Ich fried chicken bolo takisto super, cením hlavne ich sladkokyslú omáčku + čili.

Ale naspäť k hudbe, slnkom osvetlený Emperor’s Square prišli schladiť severania Insomnium so svojím melodickým death metalom. Mám pocit, že tohto roku bolo tohto žánru pomenej, tak som rád, že ich zavolali.

Ich melodický set bol príjemný a veľmi fajn, ale zase to nebolo nič svetoborné. Veľmi dobre zahraté a zaspievané, účel to splnilo.

Okrem klasík (nahrávky Heart like a Grave, Above the Weeping World…) zazneli aj dva nové single z pripravovanej LP Netherworlds (svetlo sveta uzrie v októbri). Naživo zneli presvedčivo a som zvedavý na celú platňu.

Hneď vedľa som pokračoval s metalcore formáciou The Ghost Inside z amerického LA. Dostali sme parádnu, energickú šou. Muzikanti a fanúšici sa brutálne bavili. Atmosféra bola celý čas úžasná, skákalo sa, spievalo, moshovalo a surfovalo ostošesť.

Kto pozná príbeh The Ghost Inside, vie, že to, že dnes ešte vôbec fungujú a koncertujú, nie je samozrejmosť. V roku 2015 mali hrôzostrašnú nehodu s tourbusom, pri ktorej mali obrovské šťastie, že prežili. Trvalo dlhé štyri roky, kým sa vrátili na pódiá.

Bubeník prišiel o nohu, ale nezlomilo ho to. Používa upravené bicie a na zvuku to nie je absolútne počuť. Verím tomu, že mnoho ľudí v hľadisku o tom ani len netuší, až pokiaľ ich na to neupozornia.

Pochváliť ešte treba basáka. Jeho čistý spev znel perfektne. The Ghost Inside teda predviedli skvelý výkon, pričom toto bola ich premiéra na tomto mieste a nemohla vypáliť lepšie.

Ide do tuhého

Blížime sa do finále a s príchodom tmy v pevnosti ožil aj duch legendárneho Chucka Schuldinera z Death. Formácia Left To Die, kde nájdeme bývalých členov práve Death, vzdáva hold tejto legende.

Na turné chodia s tvorbou z ich začiatkov, konkrétne z počinov Scream Bloody Gore a Leprosy, a dokonca aj z demáčov, keď Death ešte len začínali pod názvom Mantas.

Dostali sme tak poriadnu dávku old school death metalu, bola to poriadna „řežba“. Mohla byť aj dlhšia, Left To Die začali o 5 minút skôr a skončili o 10 minút skôr, takže jednu pesničku tam ešte mohli vtesnať.

Spevák a gitarista Matt Harvey (Exhumed) si robí úžasnú robotu. Jeho vokálny prejav sedí do ich hudby dobre. Iste, Chuck je nenahraditeľný, ale takto kvalitne spravená pocta jeho hudbe a odkazu nemôže nikoho uraziť. Mimochodom, Matta uvidíme v pevnosti aj o rok s projektom Gruesome, ktorý takisto pokračuje v odkaze Death, ale už s originálnou tvorbou.

Nasledoval posledný z najväčších headlinerov, Nóri Wardruna (dark folk). Na Brutal Assault sa vrátili po 8 rokoch. Bolo to ich druhé vystúpenie na tejto skvelej akcii.

Samozrejme, nejde o metal. Namiesto elektrických gitár tu nájdeme rôzne starodávne nástroje. Spolu so sugestívnym vokálom chcú takto divákom priblížiť severskú kultúru a tradície.

Priznám sa, že toto ide úplne mimo môj štýl, ale zo zvedavosti som si to pozrel. Fanúšikom som sa nestal. Celé to vyzeralo ako hodinové intro 😀 Ale musím povedať aj to, že Wardruna mala výbornú odozvu. Ľudia si to naplno užívali a nechali sa strhnúť mystickou atmosférou.

HEALTH z USA boli pre mňa osobne poslednou kapelou tohto ročníka. Mal som potom ešte v pláne synťákový Perturbator, ale ten som už po štyroch extrémne nabitých dňoch nezvládol.

Ich štýl je perfektná fúzia industrial rocku/metalu, noise rocku, nadupaných riffov a elektroniky a do toho všetkého jemný spev. Znie to všelijako, ale funguje to skvele.

Hralo sa z posledných dvoch platní Rat Wars a Conflict DLC. Na Obscure Stage sa na HEALTH prišiel pozrieť kopec ľudí.

Mali ppč zvuk aj svetelnú šou. Výborná bodka na záver.

Záverečné hodnotenie

Brutal Assault číslo 29 bol už pre mňa na konci. Užil som si to maximálne, a týmto chcem poďakovať agentúre Obscure Promotion.

Videl som veľa kapiel prvýkrát, aj také, o ktorých som si myslel, že ich už nikdy neuvidím. K tomu niekoľko mojich srdcoviek a spolu to tvorilo ďalší skvelý ročník festivalu.

Keby som mal vypichnúť tie najlepšie vystúpenia tento rok, tak jednoznačne vyhrávajú Nevermore a v tesnom závese za nimi, už bez poradia, Armored Saint, Guilt Trip, Bleed From Within, Death Angel, Grave. Takýto mix účinkujúcich rôznych žánrov len potvrdzuje, že o kvalitnú hudbu na Brutal Assaulte nie je núdza.

Neostáva nič iné, len zase vydržať celý rok a do Pevnosti Josefov sa vrátime 4. až. 7. augusta 2027 na jubilejný 30. ročník.

Už je oznámených niekoľko kapiel na čele s legendárnymi Mercyful Fate, obnovenými Children of Bodom a s The Sisters of Mercy. Už teraz je predaných viac ako 40 % lístkov, takže ak sa chcete zúčastniť, netreba dlho váhať!