Rock pod Kameňom 2011

Na konci druhého augustového týždňa sa tradične na Sninských rybníkoch uskutočnil už 9. ročník najväčšieho festivalu na východnom Slovensku Rock pod Kameňom. Oproti predchádzajúcim ročníkom došlo k drobnej zmene a to, že tento krát bola organizácia v réžii mesta Snina (aj keď ľudia z minulých ročníkov na tom tiež spolupracovali). Ale, táto zmena v žiadnom prípade, neznamenala zhoršenie kvality. Keďže tento rok sa konečne dokončila rekonštrukcia Sninských rybníkov, tak okrem výdatnej porcie dobrej rockovej muziky mali návštevníci možnosť sa do sýtosti vyblázniť aj na spomínanom kúpalisku.

Festival otvorila výborná levická kapela Rebelsky, so šarmantnou speváčkou za mikrofónom. Napriek tomu, že mali pomerne málo ľudí, ich skladby v štýle hard and heavy, s občasným presahom do power metalu na mňa spravili pekný dojem a myslím si, že táto kapela by si určite zaslúžila o niečo väčšiu pozornosť na našej scéne.

Ďalšou kapelkou boli Spln, pop-punkáči z neďalekého Humenného. Musím povedať, že sa im podarilo rozprúdiť peknú zábavu pod pódiom.

Po nich nasledovali Žilinčania s názvom Tristana, ktorým sa okrem iného podarilo pritiahnuť aj ľudí zo svojho fanclubu. Spevák Peťo (ktorému ináč ďakujem za fotku:D) predviedol výborný výkon. Napriek tomu, že som si myslel, že ich nová tvorba ma už zaujímať nebude, tak som sa mýlil. Nové skladby na živo odzneli rovnako dobre ako stará power metalová tvorba a Peťo si hravo poradil aj so striedaním deathových a screeming pasáži s čistými vysokými pasážami.

Keďže nepatrím medzi ľudí, čo obľubujú štýl zvaný pop punk počas Horskej Chaty a Zoči voči som sa išiel trochu prejsť mimo areálu a vypiť pár pív. K týmto kapelám môžem povedať len toľko, že mali pomerne hojný počet ľudí pri pódiu, ale ozaj medzi fanúšikov podobnej muziky nepatrím.

Česká kapela Interitus, si na festivale v Snine vybudovala pomerné slušnú fanušíkovskú základňu, čoho dôkazom je aj to, že tento rok vystúpili už po tretíkrát v Snine. Ich black metal, kombinovaný s folkom, obohatený o symfonické a doomové pasáže rozprúdil medzi divákmi peknú zábavu. Ja som samozrejme nebol výnimkou, moje hlasivky a nohy pracovali na stodesať percent.

Po nich odpálili svoje vystúpenie ich krajania Divokej Bill. Pre kapelu to bolo premiérové vystúpenie na pódiu sninského festivalu. Dovolím si povedať, že v ničom nezaostávali za svojimi krajanmi a za svoje vystúpenie si zaslúžia veľké uznanie. Podľa môjho názoru okrem milovníkov kovovej muziky zaujali aj ľudí, ktorí neholdujú tvrdším žánrom a osvieženie v podobe takejto kapely, im padlo viac než vhod. Divokej Bill už roky dokazuje, že na koncertoch vie spraviť ohromnú zábavu a strhnúť dav návštevníkov a svojej povesti aj teraz učinili za dosť. Dúfam, že ich na niektorom z ďalších ročníkov ešte uvidíme.

Po tejto kapele nastalo to, načo dlho čakalo veľa ľudí. A to vystúpenie headlinerov prvého dňa Sonata Arctica a Edguy.

Ale poďme po poriadku. Za výdatného ohlasu publika ako prví prišli na scénu Fíni Sonata Arctica. Ako prvú odpálili Flag in the Ground, na ktorú sa publikum okamžite chytilo. Taktiež nechýbali skladby ako Paid in Full, The Last Amazing Grace, no ale sklamaní neboli ani milovníci staršej speed metalovej tvorby Sonaty, keďže taktiež zazneli songy ako Victoria Secret, Blinded No More a pod… Drobnú výhradu by som mal k Tonymu, ktorý pôsobil akosi uponáhľane a dosť malo komunikoval s publikom aj keď na druhej strane to nepovažujem za nejakú extrémnu chybu.

Ešte pred vystúpením Edguy nasledoval odkaz Stevovi Lee (pre neznalých pripomínam, že je to spevák Gotthard, ktorý minulý rok spravili perfektne vystúpenie na festivale, ale bohužiaľ krátko po festivale zomrel), kedy za doprovodu publika mala odznieť skladba Heaven. Hodnotím to ako milé gesto od organizátorov, ale bohužiaľ som to nestihol, keďže som sa vybral do zákulisia uloviť Tonyho aspoň na jednu fotku. Dúfam, že mi to Steve odpustí 🙂

Po nich prišli na rad Nemci Edguy. Svoj set odpálili skladbou z posledného albumu Tinitus Sanctus, s názvom Dead or Rock. Napriek tomu, že na tvorbe kapely Edguy ma najviac mrzí, že opustili ten svoj epicky power-speed metal, nové skladby v hard and heavy štýle vyzneli výborne. To si mysleli aj ľudia, keďže na otázku Tobiho, ktorý im hovoril niečo v tom zmysle, že média v Nemecku označili Tinitus Sanctus za pop bullsthit, prejavili pomerne nesúhlasne reakcie. Ale musím priznať, že mi podobné songy ako Babylon, Wake up The King chýbali a taktiež mi chýbala aj balada Land of The Miracle, ktorá bola kedysi povinnou súčasťou koncertov Edguy aj keď je pravda, že balada Save Me, ktorá zaznela zrejme na miesto nej je tiež peknou skladbou aj ľudia na ňu nadšene reagovali, ale podľa mňa kvality spomínanej Land of The Miracle nedosahuje. Ale napriek tomu, môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že toto vystúpenie bolo zážitkom, na ktorý sa nezabúda do konca života. Vynikajúce výkony muzikantov, Tobi, ktorý svojej povesti výborného frontnama a skvelého showmana neostal nič dlžný a samozrejme skvelé publikum. Čo viac si môže človek, ktorý miluje dobrý hard rock a heavy metal priať?

No po týchto dvoch menách prišli na rad kapely, ktoré uzatvárali prvý deň, prvou z nich bola Karpina.
Skupina sa preukázala peknou inštrumentálnou technikou, ktorú pozdvihli použitými pyrotechnickými efektmi, čo nebýva pri podobných kapelách zvykom. Z tohto hľadiska skupina zanechala na divákoch pozitívne ohlasy. Jediné negatívum, ktoré by som rád vytkol sú texty, ktoré sú síce vtipné, ale občas to preháňajú. Druhou kapelkou boli Martinčania Editor. Musím priznať, že tí sa mi o niečo viac páčili. Odohrali veci skoro zo všetkých albumov. A okrem ostrých gitár, obohatili svoju muziku aj o saxofón. Napriek tomu, že nie som priaznivcom kombinácie gitár a dychových nástrojov, v ich prípade bol saxofón pekným oživením.
Svojimi prevažne proti systémovými skladbami napriek pokročilej hodine rozprúdili v dave peknú zábavu. Jedine, čo by som si im dovolil vytknúť, je vynechávanie skladieb, s ich prvých albumov, ktoré boli prevažne thrash metalovo ladené. Myslím, že nie som jediný, kto by bol zvedavý ako by zneli na živo.

No a to bol záver prvého dňa, kto mohol pobral sa do stanov, iní zase k pokec busom. Síce som sa stanovania nezúčastnil, ale videl som ohlasy, že v stanovom mestečku bola pekná zábava do neskorých ranných hodín a úprimne ľutujem, že som sa pobral domov.

Druhý deň som sa do areálu vybral o čosi skôr, keďže som sa chcel stretnúť z niektorými známymi ľuďmi.
Program otvárala kapela Let´s All Make Belive, hrajúca taký alternatívny rock. Ale kvôli spomínaným stretnutiam a pomerne krátkemu hraciemu času, som ich zmeškal.

Druhý boli sninskí pop punkáči The Now. Taktiež rozprúdili podobnú zábavu ako podobné kapely prvý deň, ale ako som vyššie povedal, nie som milovníkom takejto muziky.

Sninčanov My Way som už viac krát videl, ale musím povedať, že na mňa pôsobili pomerne fádne. Neupieram im istú inštrumentálnu zručnosť a talent, ale akosi im chýbal ten správny náboj.

V podobnom duchu sa nieslo aj vystúpenie Bratislavčanov Alias. Taktiež, výkony neboli zlé, ale chýbala tomu ta správna iskra.

Ďalšou kapelou boli Witch Hammer. Túto kapelu som objavil len nedávno, na istom Košickom rádiu. Napriek tomu, že hrali v poobedňajších hodinách musím povedať, že u mňa boli jednoznačne vrcholom druhého dňa. Ich vystúpenie bolo porovnateľné, ako vystúpenie Sonaty a Edguyu prvý deň. Výborné muzikantské výkony a výborná pódiová show. Vôbec sa nenaplnili obavy basáka, s ktorými sa mi zveril prvý deň, že kvôli hraciemu času bude pod pódiom malo ľudí. Taktiež musím napísať, že pri pokece s nimi boli totálne v pohode, ani len najmenší náznak namyslenosti som u nich nenašiel.

Jedinou chybou bolo to, že hrali veľmi krátko. Ak udržia nastolený trend hrania, tak o pár rokov im veštím podobnú budúcnosť ako u českých legiend Arakain, Citron.

Po nich nasledovali punkáči z HT, ktorým sa podarilo taktiež rozprúdiť peknú zábavu v publiku. A po kapele HT nasledovalo niečo, čo sme ešte na festivale nemali a to sólove vystúpenie svetoznámeho bubeníka Mike Terannu. Našlo sa síce veľa ľudí, ktorým sa to páčilo, ale mňa jeho vystúpenie pomerne nudilo. Ako nepopieram jeho muzikantské kvality, ale pozerať na samotné bicie nie je nič pre mňa.

Do vystúpenia ďalšej kapely nemeckých Die Hapy, so známou Češkou za mikrofónom Martou Jandovou, ktorá sa preslávila okrem iného aj účinkovaním v jednej nemenovanej súťaži na poste porotkyne, som spočiatku nevkladal veľké nádeje a išiel som doplniť prevádzkové tekutiny. Neskôr som zistil, že som sa veľmi ale preveľmi mýlil. Marta predviedla neuveriteľné vystúpenie a nešetrila nadšením, na sninské publikum. Dovolím si tvrdiť, že hravo strčila do vrecka aj vystúpenie nasledujúcej kapely. Pevne verím, že ich ešte niekedy uvidím.

Vystúpenie Guano Apes bolo pomerne rozporuplné. Ak sa spýtate desiatich ľudí, tak piati povedia, že to bolo jedno z najlepších vystúpení aké kedy videli, ale druha polovica povie, že to bola neskutočná nuda. Bohužiaľ ja patrím k tej druhej polovici. Napriek tomu, že ku koncu sa Sandra snažila o nejaké tie srandy ich muzika na mňa pôsobila pomerne nudne a na Sandre som vôbec nevidel niejakú radosť z hrania.

Po nich vystúpila asi najočakávanejšia kapela druhého dňa a to Iné Kafé, ktorí sa do Sniny vrátili po 6 rokoch. Ich set pozostával z prierezu celou ich tvorbou, došlo aj na prvý album Vitaj a nechýbali ani skladby, z pripravovaného najnovšieho albumu. Chýbali jedine songy, z ich demáčov Kachny a Situácia. O tom, že Kafáči obľubujú prostredie v Snine, svedčí aj video, ktoré natočili členovia kapely pred festivalom, kde zdravia festival Rock pod Kameňom.
Menším prekvapením pre mňa bolo, že na nich bolo o niečo menej ľudí ako prvý deň.

Predposlednou kapelou druhého dňa boli Nitrančania Borra. Predviedli krásne energické vystúpenie a najviac ma upútala ich speváčka s krásnym hlasom. Patria medzi kapely, ktoré by som si rád zopakoval.

Minulý rok vznikla taká tradícia, že festival zakončí nejaký dobrý revival. Výnimkou nebol ani tento rok, ktorý zakončila revival kapela Intrepid (Metalica Revival). Na to, že to bola posledná kapela a veľa ľudí sa odobralo spať, tak strhli pod pódiom pekné šialenstvo. Kto vládal tak skákal, kto menej vládal tak spieval a kto bol na smrť unavený, tak minimálne kapele podaroval potlesk. Kapela bola taktiež z toho milo prekvapená a taktiež aj ja, keďže v takýchto hodinách som očakával podstatne menej ľudí pod pódiom.

No tak, máme za sebou, jeden z najvydarenejších ročníkov festivalu Rock pod Kameňom, keď nie vôbec najvydarenejší. Tento rok si prišli na svoje milovníci kovovej muziky, ale vďaka kapelám ako Divokej Bill a Iné Kafé mali dôvod sa vrátiť na festival aj milovníci muziky, ktorá je trochu z iného súdka. Dôkazom úspechu festivalu, je aj jedna účastníčka, ktorá cestovala, až z ďalekej Argentíny. Pevne verím, že podobných ľudí bude do budúcnosti čím ďalej tým viacej. Na záver som si pripravil takú malú rubriku a to vyjadrenia niektorých interpretov, ktorí vystúpili na tohtoročnom festivale.

Festival očami vystupujúcich:
Rebelsky:
Diana Hokšová:  Mne sa tam veľmi páčilo, kým som tam bola. Divokej Bill len potvrdil, že je skvelý. Atmosféra skvelá, počasie skvelé, bolo dobre 🙂
Matúš Šurka: Dobre bolo, parádne sme zahrali, dobre sme sa opili a zaľúbil som sa do Marty:-)
Tristana:
Peter Wilsen: Hrali sme druhý rok po sebe, vedeli sme do čoho ideme. Hralo sa nám výborne, po koncerte sme sa ešte dlho zabávali. Celkovo to hodnotíme pozitívne.
Divokej Bill:
Vašek: Ahoj, tak Snina, Rock pod Kameňom bylo asi nejvzdálenější místo na Slovensku, kde jsme si zahráli, vyráželi jsme v 7 ráno a hráli v 8 večír, ale stálo to za to, ještě 50 km před Sninou to vypadalo že tam bude pořádně pršet, ale najednou byly mraky pryč a my se ocitli na bezvadným fesťáku v přírodě. Přesto že jsme měli zrovna tu smůlu, že oba naši zvukaři onemocněli a nebyli s náma, se vše díky místním mistrům zvuku podařilo poměrně brzy nazvučit a už jsme to tam prali.
Odezva lidí byla opravdu dobrá a za chvilku už zpívali s náma, potom si pamatuji už jen tolik, že jsme u autobusu natočili pozvánku na náš 1000 koncert http://www.youtube.com/watch?v=hieWKSXeJAY&feature=player_embedded a vydali se mezi lidi. Bylo příjemný, že nás chválili a tak jsme s nimi popařili. Potom jsme do rána hráli v autobuse na kytaru, až vznikl základ k nový písni, která se bude pravděpodobně jmenovat, „Vyndej harmoniku ! Everybody thirsty ! „, takže celej výlet byl hodně výživnej a moc jsme si to užili, snad příští rok zase. Ahoj, Vašek DB
Witch Hammer:
Peter Caputa: Pro WITCH HAMMER byl festival ROCK POD KAMEŇOM jednoznačně jeden z vrcholů letní sezóny! Moc jsme si užili jak samotný koncert, tak následně i zbytek večera ve společnosti slovenských fanoušků
Podle toho co jsme měli možnost slyšet, tak se náš koncert slovenským rockerům líbil a to nás moc těší!
Krátce bych to zhrnul asi následovně: Skvělý festival, nádherná příroda, milí a přátelští lidé Děkujeme moc a doufejme, že se nevidíme naposled! Rádi se k Vám na východ zase podíváme 🙂
Borra:
Borra: Vystupovali sme už na väčšine veľkých  slovenských festivalov a musíme povedať, že Snina rozhodne patrí k absolútnej špičke, z nášho pohľadu bezchybná organizácia, veľa ľudí a super kapely… Mrzí nás, len že sme nestihli Guano Apes, na ktorých sme sa tešili. Vystupovať po výbornom koncerte Ine Kafe nebolo nič moc, ale snáď sa nám podarilo na záver festivalu, ešte ľudí zabaviť. V každom prípade, kto tento rok zaváhal, budúci ročník Rocku pod Kameňom doporučujeme. Je svojim programom v našich končinách jedinečný! S pozdravom Borra!

Za fotky ďakujem kamošom: Jančovi, Ondrejovi a Milanovi 🙂

[nggallery id=3]

3 thoughts on “Rock pod Kameňom 2011”

Pridaj komentár