V sobotu 4.júla sa konal v areáli kempingu v meste Sereď jednodňový minifestival s názvom In Memoriam. Bol to druhý ročník koncertu, ktorý sa vyvinul zo spomienkovej udalosti na zosnulého kamaráta a fanúšika Maca. Tento rok bol koncert rozšírený s venovaním všetkým tým, ktorí nás opustili.
Počasie sa našťastie vydarilo, no horúčavy aj tak všetkých ničili. A tak pri každom zvítaní starých známych bolo počuť miesto „ahoj“ – „dnes je ale kruto horko!“ Na schladenie pomáhali len blízky Váh, studené pivko či kropaje potu striekajúce z vejúcich vlasov zanietených metalistov.
Koncert odštartoval o druhej popoludní miestnou kapelou Kabát Revival. Hrajú prebraté pesničky od Kabátu. A to by k tomuto hudobnému počinu snáď aj stačilo… Postupne zliezajúcich sa hostí zrazu zobudila partička Cheap Talk. Chalani hrajúci rýchly, svižný oldschool hardcore-punk. Priamo a bez zbytočných rečí či suchých pasáží.
Spevák v rýchlom tempe a pri lietaní na pódiu hore-dole zabrdol do mnohých spoločenských tém. Chlapci dali svoj názor najavo jasne, stručne, nekompromisne a všetkých hostí navnadili na ďalšie vystúpenia.
V rýchlom tempe pokračovala seredská kapela MANYAC. Tu už boli vlasové ventilátory v plnom prúde a chlapci spustili ráznu trash metalovú párty.
Rozbehnuté vystúpenie mierne zjemnilo hard-rockové trio Freebird. Zrozumiteľné texty a našlapané melódie chytili široký záber divákov a postupne si podupávali nohou do tempa skoro všetci – od malých detí, cez ich maminy, až po temných metal fans. Freebird sa na pódiu prestriedal s ďalšou trojicou Sereďanov – Cosmic Eden.
Kapela hrajúca experimentálny progeressive zachádzajúci do death-metalu je vhodná skôr na hĺbavé zamýšľanie, ako besnenie pod pódiom. S prevažne inštrumentálne ladenými skladbami však zaujali tiež.
Po 20. hodine sa už začínalo na pódiu schyľovať k čoraz väčšej show. Po prvýkrát doplnili vystúpenie klávesy aj kostýmy. Okrem toho zaujala trnavská partička OHEN aj veľkou, elektrickou basou miesto klasickej basgitary. Melodická, hravá hudba sa miešala s pomalým, temným spevom, z čoho vznikla zaujímavá zmes Blackened Symphonic Metalu.
Vo vizuálnom zážitku pokračovalo aj domáce Žriebädlo. Pódium osvetlili zapálené fakle a niektorí vystupujúci boli zahalení v dlhých habitoch. Takto navnadeným divákom ponúkli rýchlu, latinskú, black metalovú smršť.
No a teraz nasledoval jednoznačne vrchol večera. Na pódiu sa zišla až šestica hudobníkov v symphonic-metalovom zoskupení Sinners Moon. Kapela, ktorá nedávno vydala debutový album Atlantis, zasiahla naozaj každého. Prevažne seredskí muzikanti sa dlho hľadali, kým sa spojili do tejto vyzretej skupiny.
Už prvé tóny kláves dali poslucháčom jasne najavo, že sa bude jednať o čosi viac. Prepracované gitarové riffy, poctivé basové linky, jemné činelové zvonenie aj úderné dvojkopáky a to všetko podčiarknuté čistým klavírom či symfonickým podmazom, jasne všetkým ukázali, že toto je partia profesionálov.
Kvalitné skladby sprevádzal hutný, no čistý grawl a scream, ako sme počuli vo viacerých predchádzajúcich kapelách. V tomto prípade však bol dopĺňaný vysokým spevom krásnej speváčky v dokonalej harmónii. Obecenstvo bolo vo vytržení a všetci si vystúpenie užívali. Veríme, že mladá kapela to týmto štýlom dotiahne ešte ďaleko.
Ďalším interpretom bola trash-death metalová skupina Immorality z blízkeho Hoste. Kapela dotiahla rýchle, agresívne grawly do krajností a fanúšikovia sa mohli bohato vyblázniť. Po nich už nasledovali dlho očakávaní Taliani Argesh. Kapela, ktorá sa definuje ako Apostate extreme poetry, ponúkla vytrvalým divákom temný, brutálny black-metal. Talianov skrášľovali masky na tvárach a pódium dekoroval kovový stojan s pentagramom.
Koncertnú noc uzatvárala kapela Down to Hell z Malaciek. Zoskupenie hrajúce symphonic black metal so slovenskými textami, by sme mohli štýlovo prirovnať k spomínaným Sinners Moon. Bohužiaľ však absentovala speváčka na materskej dovolenke. Aj napriek pokročilej nočnej hodine však bolo toto vystúpenie kvalitnou bodkou za celým minifestom.
Okrem kapiel mohli zúčastnení využiť maľovanie na tvár (či telo), vypustiť do neba balón za tých, čo odišli či vyhrať v tombole. Celý festival sa niesol v priateľskej, až rodinnej atmosfére. Aj napriek smutnej zámienke festivalu je skvelé, že sa takéto koncerty organizujú. Veríme, že sa koncert bude v čoraz väčšom rozmere vyvíjať a napredovať, až sa z neho stane naša festivalová tradícia 🙂
