Po ťažkých-preťažkých problémoch s hlasom sa Edu konečne zotavil a presne 25. novembra minulého roku nás potešil novým albumom jeho domovského spolku Almah. Edua Falaschiho som mal rád aj v Angre (jeho éru mam radšej ako Matosovu). Pozrime sa naň bližšie.
Almah boli známi tým, že vždy sa snažili obohacovať svoju muziku progresívnymi prvkami a skúmať tak trochu neprebádané miesta v power metale. Aj toto dielo nám navarili z ingrediencii, ako zaujímavé riffy, tradičné speed metalové tempo, nejaký ten pop a štipku symfónie, ale nebáli sa použiť trochu progresívneho korenia a taktiež aj nejaké hard rockové a občas dokonca až metal corové prvky. Čo sa týka speváka Edu, ten spieva skôr v stredných polohách, čo mu náramne svedčí.
Odštartujú nám ho skladby In My Sleep a Beware the Stroke. Obe dokážu zaujať hlavne ich rytmom (druhá obsahuje napríklad pekné rytmické zvraty) zaujímavými gitarami. Podobne na tom je aj tretia The Hostage, ale tam by som mal výhradu.
Niektoré pasáže mi pripadajú, ako keby odkopírovane od Metallicy a Rammsteinu. Po nej budeme počuť, že páni vedia stvoriť aj peknú baladu – Warm Wind. Na tento typ piesni, ako ste mohli čítať v mojich recenziách, som dosť náročný, ale táto má všetko, čo ma pekná power metalová balada mať.
Nasledujúcou trojicou začneme výstup k dvom vrcholom CD. Pri ňom najprv narazíme na song Raise the Sun, ktorý nám ukáže asi najpopovejšiu tvár kapely z celého CD. Ďalšou zastávkou bude Cannibals in Suits – tradičná vec, kde zaujmú symfonické prvky, ktorými jemne osolili gitarové sólo. Pred cieľom si vychutnáte ešte chytľavú melodickú Wings of Revolution s peknou atmosférou.
Prvým vrcholom, na ktorý narazíme v cieli bude Believer – tradičný dynamický power/speed metalová song s veľmi chytľavým refrénom. Po zhliadnutí live videa môžem povedať len to, že ho chcem zažiť na živo a taktiež si spoločne zakričať s publikom „Beeeeeeeeeliiiiiiiiiiiiver“.
A druhým je I Do. Tu sa zas dozviete, že metal core, pop, hard rock a power metal sa dajú prepojiť do jedného kompaktného celku a že stále sa dá prísť na veľmi originálne gitarové sólo. Ak jej zámerom bol pokus o experiment, tak sa nad mieru vydaril.
Pred koncom CD si vychutnáte You Gotta Stand, ktorá je zas tradičnejšia vec kapely a najdlhšiu a asi aj najprogresívnejšiu Treasure of the Gods. Pri druhej zmienenej som sa bál, či nebude nudiť, ale našťastie sa obavy nenaplnili.
A na samotný záver je umiestnená taká baladická vec s príznačným názvom Farewell. Edu tam spieva iba s klávesovým doprovodom a je pomerne krátka. Myslím si, že Unfold by sa zaobišiel aj bez nej, ale budiš.
Týmto dielom som milo prekvapený a nečkal som, že v power metalovom žánri sa môže niečo také urodiť. Ak by si dali ešte viacej záležať na originalite, s kľudom by som im dal aj plný počet bodov. Ale aj tak dostanú slušné hodnotenie – 5,5 🙂
Lineup:
- Edu Falaschi – spev, gitary, klávesy
- Marcelo Barbosa – gitary
- Gustavo Di Pádua – gitary
- Raphael Dafras – basgitara
- Marcelo Moreira – bicie
Tracklist:
- In My Sleep
- Beware the Stroke
- The Hostage
- Warm Wind
- Raise the Sun
- Cannibals in Suits
- Wings of Revolution
- Believer
- I Do
- You Gotta Stand
- Treasure of the Gods
- Farewell
Rok vydania: 2013
Vydavateľstvo: Scarlet Records
Youtube ukážka:
Linky:
http://www.almah.com.br/
https://www.facebook.com/official.almah/
https://www.instagram.com/almahofficial/
https://www.youtube.com/user/AlmahChannel/
Hodnotenie: 5,5/6
Súhlasím, tento album je naozaj výborný. Progresívny power metal s tvrdými riffmi a technickými bicími, niektoré pasáže sú fakt ultrarýchle 😀 ale sú tam aj jemnejšie melodické veci, ktoré mi pripomínajú Kamelot – klavírne vyhrávky, symfonické klávesy iba decentne, melódie… čo sa zvlášť podarilo, sú balady. Perfektná vec, odporúčam 🙂