Michael Weikath (Helloween) – ,,Album bol viac menej hotový pred príchodom pandémie“

Fanúšikovia sa po dlhých šiestich rokoch konečne dočkali nového štúdiového počinu nemeckého speed/power metalového fenoménu, HELLOWEEN, nazvaného jednoducho „Helloween“ (2021). V histórii skupiny tak ide o dosiaľ najdlhšiu pauzu medzi vydaním jednotlivých albumov.  Predchádzajúci „My God-Given Right“ vyšiel v roku 2015.

helloween

Medzitým sa v kapele udiali zásadné zmeny

Zmeny, v ktoré dlhodobo dúfali davy oddaných fanúšikov po celom svete. Ich priania boli vypočuté a doslova vymodlený reunion prebehol v roku 2016. Do zostavy sa po 27 rokoch vrátil gitarista, skladateľ a spevák, Kai Hansen. Po 23 rokoch sa nechal presvedčiť aj spevák a skladateľ, Michael Kiske.

Ako tomu býva, publikum sa rozdelilo do niekoľkých táborov. Najpočetnejšiu skupinu našťastie pre kapelu stále tvoria tí, ktorí svojich idolov nasledujú, nech už sa rozhodnú pre akýkoľvek koncept. Ďalšia skupina vyznáva presvedčenie, že sa zo strany muzikantov jedná len o marketingový ťah.

Nikto ale nemôže spochybniť stabilnú pozíciu, ktorú HELLOWEEN bez pochyby na hudobnej scéne stále majú. Dôkazom tohto tvrdenia bolo nielen celosvetovo úspešné reunion turné „Pumpkins United“, ale aj ich nový album, tešiaci sa obrovským ováciám a bodujúci v mnohých krajinách sveta na predných priečkach hitparád.

Album „Helloween“ ponúka všetko, čo sa od kapely v tomto zložení očakávalo. Jednotlivé skladby sú perfektne prepracované a hlasy všetkých troch spevákov dokonale ladia s každým ich partom. HELLOWEEN vydali takmer po 40 rokoch na hudobnej scéne suverénny album, na ktorom ich skalný fanúšik nemá ani po x-tom vypočutí potrebu čokoľvek meniť.

Tato populárna, ale aj kontroverzná formácia sa teší veľkej priazni aj na Slovensku, kde má od svojho vzniku obrovskú a neustále sa rozrastajúcu fanúšikovskú základňu. Ak pôjde všetko podľa plánu, slovenské publikum sa dočká ďalšieho vystúpenia HELLOWEEN v rámci „Forces United Tour“ už 24. apríla 2022, na štadióne ICE vo Zvolene.

Medzitým vás pozývame k prečítaniu obsiahleho rozhovoru s jedným zo zakladajúcich členov a najzásadnejších postáv v histórii HELLOWEEN, so skladateľom a gitaristom, Michaelom Weikathom

Takže: Ahoj Weiki. Fanúšikovia si môžu po dlhom čakaní konečne vychutnávať nový album HELLOWEEN. Ako prežívaš všetky tie úžasné reakcie zo strany fanúšikov a hudobných kritikov, ktorých sa kapele dostáva z celého sveta hneď od vydania albumu?

Weiki: Je to naozaj úžasný pocit a prirodzene je to pre nás veľká česť. Všetci v kapele sme na album nesmierne hrdí. Sme z výsledku nadšení. Na to ako znie, na všetko čo reprezentuje a čo pre nás znamená. Rovnako ako na všetky reakcie, ktoré dostávame od ľudí z celého sveta. Naozaj je to pre nás veľká pocta.

Dokonca na album počujem kladné reakcie aj od ľudí, ktorí bežne speed/power metal nepočúvajú a sú skôr fanúšikmi thrash/death metalu…

Weiki: Náš nový album je síce speed rock, ale nie v štýle mnohých kapiel, ktoré do hudby vkladajú napätie a nervozitu. Keď sme kedysi začínali, hudobne sme sa uberali po vzore skladieb ako „Ace Of Spades“ od MOTÖRHEAD alebo „A Light In The Black“ od RAINBOW.

Vtedy sa síce tento štýl považoval za speed rock, ale v porovnaní s hudbou, ktorá sa produkuje v súčasnosti, to bolo stále pomalé. Snažili sme sa udržať úroveň tempa tak, aby bolo pre ľudí stráviteľné. Nebol dôvod to s rýchlosťou preháňať, pretože by sme ľudí zahltili. Tempo musí byť zdravé.

Ktorá z nových skladieb je tvojím osobným favoritom?

Weiki: Ja takto nerozmýšľam. Ľudia mi tieto otázky pokladajú, odkedy sme vydali prvý minialbum. Vždy beriem každý album ako rodinný fotoalbum. Pozerám sa na všetko ako na celok. Každá jedna maličkosť je pre mňa rovnako dôležitá ako tá ďalšia.

Myslím si, že nie je fér vyvyšovať niečo konkrétne, čo by sa považovalo za definitívne len preto, že som to povedal ja. Nie je to fér ani voči ostatným členom kapely, ktorí na albume taktiež odviedli obrovský kus práce a majú svoje sny predstaviť svetu ich novú najobľúbenejšiu skladbu, ako svoje práve narodené dieťa.

Keby som následne vybral akúkoľvek z nich, vždy by to spôsobilo problémy. Ak napríklad vyberiem jednu konkrétnu skladbu z nejakého albumu THE BEATLES a poviem, že práve tá je moja obľúbená, nikomu to neublíži. Neublíži to ani Paul McCartneymu ani Johnovi Lennonovi.

Pandémia

Aké ste mali s kapelou koncertné plány pred vypuknutím pandémie koronavírusu?

Weiki: Prvé dátumy boli naplánované na september 2020. Potom sa všetko presunulo na rok 2021 a do tretice na rok 2022. Stále hovorím, že potrebujeme nejaký božský zásah, aby sa všetko vrátilo k normálu. Neostáva nám nič iné než dúfať v to najlepšie a modliť sa.

Nech už sa situácia javí akokoľvek, všetci dúfame v to najlepšie. Než budete mať možnosť opäť koncertovať, fanúšikovia budú bravúrne ovládať všetky skladby z vášho nového albumu… 

Fakt, že album vyšiel práve v tom období, v ktorom vyšiel, vnímam ako veľkú výhodu. Ľudia si vďaka tomu budú s najväčšou pravdepodobnosťou pamätať toto leto a všetko dobré, čo im prinieslo, čo prežili spoločne s priateľmi či už na párty alebo pri drinku, ktorý si spolu dali alebo len pekné počasie, ktoré si užívali.

Možno si niektorí budú vydanie albumu „Helloween“ spájať s romantickou chvíľou, ktorú prežívali, keď sa zoznámili. Ostane v nich pekná spomienka a to je presne to, v čo dúfam. V minulosti väčšinou vychádzali naše albumy v zime.

Osobne patrím k ľuďom, v ktorých obdobie, keď je vonku brutálna zima a všade veľa snehu alebo blata, nevyvoláva príliš mnoho priaznivých a túžobných spomienok.

Mohlo ti napríklad prasknúť potrubie, vďaka čomu bolo nutné opraviť dom alebo čokoľvek iné. Som naozaj veľmi rád, že album vyšiel v období leta.

Na druhej strane zostáva pomerne veľa času, než začne vaše nadchádzajúce turné. Fanúšikovia už by medzitým mohli očakávať ďalšie album HELLOWEEN. Rozmýšľali ste nad tým z tohto uhla pohľadu alebo je ešte príliš skoro na to, plánovať ďalší štúdiový počin?   

Weiki: Rozhodne nie, pretože si myslím, že najprv je treba realizovať koncertné turné k aktuálnemu albumu, ktoré chceme riadne prezentovať. Áno, niekto by sa mohol neustále sústrediť na nové nahrávky a možno je to smer budúcnosti.

Sám neviem, ale my sa držíme postupu, ktorý sa od nás očakáva. Koncertné turné spojené s posledným albumom je podľa mňa ten najlepší krok.

Stihli ste kompletne dokončiť proces nahrávania v štúdiu pred príchodom pandémie?

Weiki: Album bol viac menej hotový pred príchodom pandémie. Potrebovali sme však ešte niekoľko týždňov pre nahratie niektorých gitarových partií a vokálov, úpravu aranžmánov a zborov. Keďže sme stále mali možnosť pohybu, nemali sme s tým žiadny problém.

Z pracovných dôvodov bolo možné sa pohybovať z miesta na miesto. Mohol som si zavolať taxík. V hoteli som často vyzdvihol aj Michaela Kiskeho a spoločne sme išli do štúdia, kde sme robili všetko potrebné. Väčšinu sme ale našťastie stihli dokončiť ešte pred uzatvorením, ale stále toho bolo dosť, s čím sme sa museli popasovať v priebehu pandémie.

Mali ste na prípravu albumu dostatok času po skončení „Pumpkin United Tour“? Necítili ste sa byť vzhľadom k obrovským očakávaniam pod tlakom či už zo strany fanúšikov, manažmentu alebo vydavateľstva?

Weiki: Pod tlakom sme neboli, pretože sme mali dostatok času. Časový harmonogram nás všetkých bol dopredu perfektne pripravený. Náš manažment dobre pozná charakter každého jedného člena kapely, takže všetko prebiehalo krok po kroku. Samozrejme sme mali veľa práce a keď si v polovici procesu, máš neustále čo robiť a nad čím rozmýšľať.

V zásade ale nahrávanie prebiehalo bez väčších komplikácií, pretože sme mali oveľa viac času, než sme mávali v minulosti pri nahrávaní niektorých predchádzajúcich albumov. Aby bol album úspešný a aby znel práve tak ako znie, bola celému procesu venovaná veľká starostlivosť. Jeho príprave sme venovali oveľa viac času, čo sa nakoniec vyplatilo.

Ako si vlastne trávil čas v priebehu pandémie, keď už bol album hotový?

Weiki: Pre mňa osobne sa nič zásadne nezmenilo, pretože stále sedím na svojej pohovke a nestále sa venujem sa svojej práci. Rovnako ako predtým, keď bol svet v normále a každý sa sústredil na svoj obchod. Ja som si sedel na svojej pohovke, popíjal kávu, fajčil a skúmal rôzne veci ako napríklad audio pluginy.

Niekedy som sa cítil vinný, pretože som bol mimo celého diania. Keď zrazu prepukla pandémia, zdalo sa, že nikto nevie, čo má robiť, pretože to bola pre všetkých úplne nová situácia a prirodzene toho nebolo veľa, z čoho sa radovať. Prial by som si, aby svet okolo mňa pokračoval ako predtým. Ja sa stále venujem tomu, čomu som sa venoval aj predtým a nerobím nič iné, čo je pre svet určite lepšie.

Obal

Mali ste jasnú predstavu o tom, kto vytvorí obal albumu alebo bolo v hre viac umelcov? Mali nejaké vodítko ako napríklad demá skladieb alebo iné nápady, čoho sa mohli chytiť?

Weiki: Mali sme ponuku od troch rôznych umelcov a okamžite sme sa rozhodli pre Elinara Kantora. Predstavil nám nápad s kľúčom umiestneným pred hodinami. Neviem, ako mu to napadlo, či poznal kapelu tak dobre alebo ho niekto zasvätil do toho, ako by mohol vyzerať nákres.

Jeho výtvor nazývam expresionisticko-impresionistickým typom maľby, ktorá pôsobí ako olejomaľba. Z toho, čo som sa ale dozvedel vďaka jednému rozhovoru, ktorý som s ním čítal, som pochopil, že sa jedná o digitálne spracovanie, ale rozhodne pôsobiace ako maľba pochádzajúca z dávnych dôb.

Celý obraz vznikal po častiach. Andi Deris napríklad povedal, že by si prial, aby sa na obale objavili kúzelné prstene z albumu „Master Of The Rings“. Potom sme sa rozhodli pre krajinu a nechali sme vytvoriť kresbu tak, aby bolo možné ju zväčšiť trikrát až štyrikrát v závislosti na edícii a podľa zvoleného formátu v podobe CD alebo vinylovej platne.

Na obale vinylovej verzie je vyobrazené komplet všetko: kľúče, lietajúce V, kozmická loď, ktorá je niekde na pravej strane, trúbenie na roh z „Walls Of Jericho“ atď.  V kresbe je zakomponovaných množstvo detailov ako diabolské monštrum pokúšajúce sa pripraviť strážcu o kľúče a jeho kúzlo.

Celý obal je perfektne prepracovaný a rôznorodý. Myslím si, že dokonale ladí s obdobím, v ktorom album vznikal, a zapadá do celkového konceptu aj po textovej stránke. Všetko dokopy tvorí jeden zmysluplný celok.

Neplánovali ste alebo neplánujete do budúcna taktiež booklet v štýle, aký ste robili v minulosti, najmä v období, keď ste spolupracovali s Frederrickom Moulaertom?

Weiki: Trocha ma to prekvapilo, ale tentokrát sme niečo také vynechali. Dostali sme niekoľko návrhov od Martina Häuslera, ktorý je autorom obalu nášho predchádzajúceho albumu („My God Given Right“, 2015), a ktorý nám produkoval video ku skladbe „Skyfall“.

Mám pocit, že bol rozpracovaný koncept bookletu v štýle Leonarda Da Vinciho s použitím farby pôsobiacej ako popraskané zlato a obsahujúci rôzne pôsobivé motívy v ňom zakomponované. Niekto pravdepodobne nakoniec nesúhlasil s komiksovým projektom, ale nie som si v tomto ohľade príliš istý celkovým priebehom.

Bol som trocha prekvapený, keď som zistil, že booklet tentokrát nič podobné neobsahuje. Som si ale istý tým, že sa budú postupne objavovať obrazové projekty ku každej skladbe, ktorých autorom zrejme bude brazílsky umelec Marcos Moura.

Neustále vytvára rôzne kresby pre rôzne instagramové profily, takže je nám k dispozícii. Vždy vymýšľame niečo zaujímavé, čo sa bohužiaľ nestalo v prípade bookletu k aktuálnemu albumu. Súhlasím s tým, že je to zvláštne.

Logo HELLOWEEN je niekedy odlišné na singloch od toho, ktoré sa následne objaví na albumovej verzii. Kto je zodpovedný za formovanie loga v priebehu rokov?

Weiki: Naše logo som navrhol hneď na začiatku, keď sme založili HELLOWEEN. Potrebovali sme ho vtedy spracovať graficky a docieliť potrebného rozlíšenia. Od tej doby sme do loga vkladali rôzne malé artefakty. V jednom období sme napríklad používali čiaru, ktorá nebola prerušovaná iba v jednom E v názve.

V priebehu rokov sme logo upravovali. Spomínam si, keď som si kúpil svoj prvý Macintosh LC II., práve sme pracovali na albume „Chameleon“. Trvalo mi 3,5 dňa, kým som logo previedol a spracoval vo Photoshope. V zásade sme vždy mali veľa nápadov ohľadom loga.

Vybavujem si, že som zadal konkrétnu predstavu umelcovi o tom, ako by malo presne vyzerať logo k „Walls Of Jericho“. K albumu „Rabbit Don’t Come Easy“ som napríklad chcel, aby bol v strede nos zajaca namiesto tekvice, ale tento nápad nebol schválený.

Každý z nás má veľa nápadov, preto sa vzhľad loga neustále vyvíja a obmieňa. Nie som si úplne istý tým, ako to bolo v prípade nového albumu. Mali sme svoju predstavu, ale logo má nakoniec odlišnú podobu. Niektorí umelci majú schopnosť separovať sa od nápadov iných. Logo je v pohode. Vždy môže vyzerať lepšie aj horšie, ale takto to proste chodí.

hehecov

Kontroverzný album Chameleon

Zmienil si album „Chameleon“, ktorý vyšiel v roku 1993. Obdobie 90. rokov príliš metalovým kapelám neprialo. Ako si sa cítil po jeho vydaní a po všetkých tých kontroverzných reakciách, s ktorými ste sa vtedy museli v kapele potýkať? Cítili ste sa byť frustrovaní?

Weiki: Áno, bolo to naozaj dosť frustrujúce. Očakávali sme, že by reakcie mohli byť priaznivejšie. Myslím si, že sme vtedy urobili veľkú chybu, keď sme do koncertného repertoáru na turné zaradili skoro všetky skladby z tohto albumu.

Dostali sme sa do problémov, pretože sme mali dopredu zarezervované štadióny pre desaťtisíc ľudí a viac. Na väčšinu miest sa vtedy reálne dostavilo okolo osemsto ľudí, a to bolo pre nás všetkých naozaj frustrujúce. Toto obdobie by sa dalo nazvať časom nočnej mory, ktorú sme doslova žili každý deň.

Museli sme ale ísť ďalej, všetko to prekonať a normálne fungovať. Nebolo naším zámerom pripraviť fanúšikom s novým albumom takéto ťažké chvíle, ale tak to očividne bolo. Osobne som veľmi rád, že je to za nami a že sa nemusím každé ráno prebúdzať do takejto situácie.

Musím povedať, že aj mňa takéto reakcie prekvapili, pretože osobne považujem album „Chameleon“ za jeden z najvydarenejších vo vašej diskografii…

Napriek všetkým tým reakciám si tiež myslím, že je ten album dobrý. Nehovorím ale, že nemohol dopadnúť aj lepšie. V tom období sme naozaj boli pod dosť veľkým tlakom, čo sme sa snažili ignorovať. Našou víziou vtedy bolo viac sa otvoriť a ponúknuť hudobne pestrejší počin.

Takéto niečo sa mohlo podariť iným skupinám, ale nie nám v dobe, v ktorej album vyšiel. „Chameleon“ by možno zafungoval v sedemdesiatych rokoch, ale tie boli dávno preč. Vtedy si kapely mohli dovoliť viac experimentovať a ľudia by taký album možno uvítali ďaleko vrelejšie. A ako si sama povedala, album vyšiel v 90. rokoch, keď sa všetko radikálne zmenilo.

Človek sa neustále učí. Niekedy sa ti podarí ísť hlavou proti múru, ale keď sa to stane, neurobíš s tým nič. Musíš sa snažiť to napraviť a ísť ďalej. Veľmi ma potešilo, keď si povedala, že sa ti album „Chameleon“ páči.

Prežili sme pri jeho nahrávaní taktiež veľa pekných momentov a dobre sme sa spoločne bavili. K takým nezabudnuteľným chvíľam rozhodne patrilo nahrávanie basy ku skladbe „Revolution Now“, keď Markus sedel v krabici za štúdiom.

Boli to divoké časy, ale aspoň je niekoľko ľudí, ktorým ten album dáva zmysel. Stále si myslím, že pre nás bol „Chamelon“ veľmi dôležitý v kontexte nášho hudobného smerovania a rôznorodosti, ktorej sme s HELLOWEEN schopní docieliť. Koniec koncov existuje nekonečné množstvo možností, čomu by sme sa pravdepodobne neotvorili, nebyť tohto albumu.

Andi Deris

O rok neskôr, v roku 1994, sa situácia po vydaní albumu „Master Of The Rings“ pre HELLOWEEN otočila o 360 stupňov. Fanúšikovia si album zamilovali rovnako ako predtým obidve časti „Keeper Of The Seven Keys“ a dosiahli ste obrovského úspechu aj napriek tomu, že v zostave kapely došlo k zásadnej zmene na poste frontmana. Ako spomínaš na obdobie, keď sa k HELLOWEEN pripojil Andi Deris?

Keď sa k nám pripojil Andi Deris, bola to pre kapelu veľmi neistá doba. Z japonského vydavateľstva napríklad poslali troch zástupcov rovno do našej skúšobne, ktorí mali za úlohu preveriť Andiho spev a vypočuť si ho naživo.

Chceli mať pred podpisom zmluvy istotu, do čoho budú investovať a k čomu sa zaväzujú. Po odchode Michaela Kiskeho boli veľmi opatrní. Jedna zo skladieb, ktorú sme pred nimi odohrali, bola „Secret Alibi“. Keď si nás vypočuli, povedali, že s nami rozhodne zmluvu podpíšu.

Aj tak to pre nás bolo po všetkých stránkach dosť náročné obdobie. Všetko sme veľmi prežívali a boli sme si vedomí obrovského rizika. Na druhú stranu sme si ale uvedomovali všetky možnosti, ktoré sa nám otvárali. Bolo to pre nás dosť zásadné obdobie.

Názov reunion albumu

 Vzhľadom k faktu, že sa po niekoľkých dekádach objavujú na štúdiovej nahrávke HELLOWEEN spoločne Kai Hansen aj Michael Kiske, pripadá mi názov albumu jednoducho pomenovaný „Helloween“ ako logický krok. Nezvažovali ste ale aj iné názvy, ako napríklad ďalšie pokračovanie legendárneho „Keeper Of The Seven Keys“, ktorý už by bol, ak sa nemýlim, v poradí štvrtý?

Keby sme zvažovali názov „Keeper Of The Seven Keys“, išlo by o jeho štvrté, ak nie piate pokračovanie. Niektorí považujú album „The Time Of The Oath“ za tretie pokračovanie „Keepera“. Existujú protichodné názory, ale my všetci siedmi členovia kapely sme naozaj spokojní s tým, ako dopadlo naše prvé spoločné reunion turné, ktoré prebehlo perfektne po všetkých stránkach.

Mohlo sa toho pokaziť naozaj veľa, ale to sa našťastie nestalo. Nakoniec sme ako headlineri vystúpili na festivaloch Wacken Open Air a Rock In Rio. Obidva koncerty sú k dispozícii na YouTube. Ako celok sme pôsobili a zneli skvelo, čo je ten najlepší výsledok, v ktorý sme mohli dúfať.

Keď prišlo na názov albumu, Sascha povedal niečo, na čom sme sa všetci zhodli, že by sme mali vypustiť všetko spojené s „Pumpkins United“. V tomto momente je aktuálna zostava HELLOWEEN plnohodnotnou formáciou. Za názvom „Helloween“ je vlastne vyjadrený náš celkový postoj.

Mali sme niekoľko ďalších variant pre názov albumu, ale nakoniec sme ich zamietli, pretože sme sa všetci v kapele zhodli na tom, že tento názov je perfektný nápad. Symbolicky ide o naše potvrdenie toho, že aktuálny HELLOWEEN je skupina, do ktorej patrí sedem členov.

Zároveň sme sa snažili pokračovať, pokiaľ to bolo možné. A keď to bude reálne, chceme hrať všade, kde to len bude možné.

Dvojalbum?

Vzhľadom k početnej zostave HELLOWEEN a s tromi spevákmi v kapele, by mnohí fanúšikovia uvítali dvojalbum. Prečo ste sa nerozhodli pre túto variantu, keď vezmeme do úvahy dĺžku albumu a prirátame k nej všetky bonusové skladby?

Vôbec sme nad tým takto nerozmýšľali. Základná verzia albumu má 65 minút. Keď sa pozrieš na obidva „Keepery“, prvý mal, myslím, okolo 37 minút a druhý niečo cez 40 minút. To bola v tej dobe štandardná dĺžka vinylovej platne.

Myslím si, že sme v minulosti ponúkli oveľa viac a vydali sme o dosť dlhšie albumy. Pretože keď máš k dispozícii profesionálnu techniku a pracuješ s producentom, akým je Charlie Bauerfeind, môžeš si to dovoliť. Môžeš to všetko prepojiť a vydať aj dlhšie albumy než 65-minútové.

V prípade nového albumu sa Charlie Bauerfeind a Dennis Ward zhodli na vhodnej časovej dĺžke. Keby sme sa rozhodli pre dvojalbum a tým pádom zdvojnásobili jeho dĺžku, myslím, že by sme na nahrávanie potrebovali ešte minimálne ďalší polrok.

Mimochodom, pôvodne malo naše turné začať v septembri roku 2020, takže by niečo také bolo aj z tohto ohľadu absolútne nereálne.

Bonusy

Skladby sú na internete väčšinou dostupné už niekoľko dní pred oficiálnym vydaním. V Európe bolo napríklad dostupné japonské vydanie albumu v podobe 2CD takisto niekoľko dní pred oficiálnym dátumom vydania albumu. Tým pádom prichádzame príliš skoro o moment prekvapenia. Myslíš si, že má v dnešnej dobe ešte stále zmysel vydávať B-strany singlov, LP a CD-bonusy?  

Takto veci proste fungujú. Japonsko je úplne odlišný trh a ich vlastné edície albumov obyčajne predávajú za dosť vysoké ceny. Čo nasleduje po niekoľkých dňoch alebo maximálne v období jedného týždňa, valcujú ich ďalšie edície z dovozu.

Ľudia, ktorí nechcú míňať príliš veľa peňazí, väčšinou preferujú importované edície. Preto v Japonsku vždy vychádzajú albumy skôr než v ostatných krajinách. Snažia sa čo najviac využiť toho krátkeho časového obdobia pred oficiálnym vydaním a predať ich vlastný produkt.

Japonské edície sa vždy niečím odlišujú a ponúkajú niečo špeciálne ako napríklad vlastnú verziu obalu. Vždy sme nad tým rozmýšľali, ale takto je to jednoducho nastavené. Všimol som si napríklad, že Apple Music ponúka prostredníctvom iTunes náš nový album komplet s bonusmi hneď od prvého dňa, kedy bol vydaný.

Takže mali hneď od začiatku niečo navyše. Nepoznám plány pre ďalšie vydania, ale tak to proste je. Oficiálne končí naše nové album skladbou „Skyfall“. Bonusové songy „Golden Times“ a „Save My Hide“ sú zaradené ako ďalšie dva až za „Skyfall“.

Keď už takéto niečo Apple Music, Spotify alebo ktokoľvek iný robí, osobne by som uvítal, keby tie dva bonusy zaradili niekde medzi ostatné skladby tak, aby ako posledná bola skutočne „Skyfall“. Nedá sa ale nič robiť, je to, ako to je.

Rozhodli ste sa ohľadne výberu bonusových skladieb v kapele alebo to bola záležitosť vydavateľskej firmy?

Skladby sme si vybrali ako kapela. Venovali sme sa tomu niekedy v apríli, keď sme si vzájomne prehrávali všetky dostupné demá. Mali sme vopred spísaný kompletný zoznam skladieb. Vždy sa samozrejme dejú nejaké zmeny.

Vyberieš konkrétnu skladbu a snažíš sa ju aranžovať tak, aby znela čo najlepšie. Väčšinou sa veľmi rýchlo vykryštalizuje, ktorým smerom sa uberať v kontexte správneho uchopenia jednotlivých skladieb tak, aby sme im dodali ten správny feeling. Niekedy sa stane, že niektorá zo skladieb s niekým z nás nerezonuje.

Do procesu je zapojených veľa ľudí, či už ide o samotnú kapelu, ľudí z manažmentu alebo z vydavateľstva. Sem-tam je to naozaj bolestivé a smutné. Máš k dispozícii všetky tie skladby a nejako ich musíš vyselektovať. Niekedy je to fajn a zhodneme sa, ale stávajú sa aj situácie, kedy sa jeden alebo druhý cítia smutní.

Nikdy som tieto situácie nemal rád, pretože si myslím, že z hľadiska kreatívneho procesu je to zbytočné. Pre niekoho môžu byť tieto chvíle príliš citlivé. Našťastie sa ma v prípade nášho posledného albumu osobne nič nedotklo.

Made by Weiki

Niektorí fanúšikovia by radi vedeli, prečo sú na albume len tri tvoje skladby. Zložil si ešte nejaké ďalšie, ktoré sa na albume nakoniec neobjavili?

Nie, skutočne som zložil iba tieto tri skladby. Začal som vo februári a mal som ich hotové na začiatku apríla. V strede mesiaca sme mali stretnutie, na ktorom sa rozhodlo, ktoré zo skladieb budú na finálnej verzii albumu.

Rozmýšľal som nad všetkým predovšetkým s ohľadom na ostatných. Keby každý z nás zložil tri skladby, bolo by ich priveľa. Chcel som, aby každý jeden dostal príležitosť objaviť sa na albume ako autor. Snažím sa uvažovať logicky a hlavne fér.

Mal som rozpracované ešte ďalšie dve veci, ktoré som mohol dokončiť, ale to by mi trvalo minimálne ďalší mesiac, ak nie dva, čo ani nebolo v pláne. Niektorí začali s komponovaním hneď po turné, ale ja som si dal načas.

Potreboval som trochu čerstvého vzduchu na utriedenie nápadov, ktoré už som mal v hlave. Nejaký čas mi trvalo dať dokopy všetky základne nápady ešte predtým, než som ich začal nahrávať a editovať na počítači.

Najprv som mal nápady na päť skladieb. Následne som zredukoval všetko, čo bolo možné aj s ohľadom na daný časový harmonogram a s cieľom čo najefektívnejšieho prístupu z mojej strany.

Chcel som mať skladby perfektne a komplexne pripravené tak, aby som sám o sebe neskôr nepochyboval. Aby som si nehovoril, že som mohol niektorej časti venovať viac času alebo by som zrazu objavil niečo, čím si nie som istý, pretože to znie nudne. Keď niekedy zistím, že som mohol skladbu editovať lepšie, som na seba dosť nahnevaný.

Čo sa týka mojich autorských počinov, mám pocit, že som si tentokrát naplánoval všetko správne. Rovnako ako všetci ostatní, ktorí sa snažili vydať zo seba to najlepšie. Je naozaj veľmi pôsobivé, ako sú všetky skladby dobré. Dokonca môžeš o každej jednej povedať, že je takmer dokonalá.

Ty máš teda rozpracované ďalšie dve skladby. Existujú ešte nejaké ďalšie, ktoré sa mohli objaviť na albume, ale z nejakého dôvodu sa to nakoniec nestalo?

Áno, medzi takými je jedna nádherná balada od Andiho Derisa. Dúfam, že ju dokončíme a že sa objaví na finálnej verzii nasledujúceho albumu. Vo fáze, v ktorej sa momentálne nachádzame a so siedmimi členmi v kapele, môžeme robiť v podstate všetko, čo si prajeme.

Pokiaľ máš to šťastie a disponuješ dostatočným množstvom dobrých nápadov pochádzajúcich od Boha alebo niečoho vyššieho, alebo si napojená na anjelov z vyšších rovín, ich prostredníctvom si vyberáš a prijímaš melódie potrebné pre dobrý song.

Z týchto zdrojov môžeme čerpať aj naďalej, ak budú všetci dostatočne vnímaví a ochotní prijímať. Vlastne si môžeme robiť, čo uznáme za vhodné, ak nám to bude do budúcna umožnené a nič medzi nás nevstúpi.

Weiki a Kai

Fanúšikovia sú takisto lační po ďalších výsledkoch tvojej spoločnej spolupráce s Kaiom Hansenom. Tak ako tomu bývalo v dobách „Walls Of Jericho“ alebo obidvoch albumov „Keeper Of The Seven Keys“. Plánujete spolu do budúcna opäť niečo vytvoriť?

Veci sa majú tak, že každý v kapele žije na inom mieste. To je tiež jeden z dôvodov, prečo nahrávanie posledného albumu prebiehalo separátne. Keď dostal Kai nejaký nápad, okamžite si ho nahral prostredníctvom aparatúry, ktorú používa.

Každému z nás ponúkol ku každej skladbe množstvo gitarových riffov, ktoré sme mohli využiť. Keď sedia dvaja ľudia v skúšobni a postupne im prichádzajú nápady, musia si ich zapamätať a potom ich niekde uložiť, aby o konkrétny nápad neprišli.

Ak ma pamäť neklame, oddelené nahrávanie praktizujeme od albumu „The Dark Ride“ (2000). Je to úžasný spôsob, ako urobiť výborný album, čoho dôkazom je aj náš aktuálny reunion počin. Všetko čo sa nahrá, dostane náš producent a nápady zostávajú uložené uňho v systéme. Potom už len kombinujeme, ktorý z nich kde použijeme, či sa nám páči, či ho necháme uložený alebo či ho dotyčný nenahrá znova a lepšie.

Niekedy sa stane aj to, že sa nahradí dokonca len jeden tón. Takto to funguje v dnešnej dobe internetu, pretože je nám to jednoducho umožnené. Vďaka tomu máme omnoho viac času na naše súkromné životy a rodiny. Každý svoj čas využíva podľa vlastných preferencií.

V prípade posledného albumu sme taktiež využili fázu predprodukcie. S týmto nápadom prišli, myslím, Kai a Markus. Povedali, že by sme sa mali všetci stretnúť a tvoriť v prítomnosti nás všetkých tak, ako sme to robili v dobách našich začiatkov a aj napriek tomu, že to to od všetkých vyžaduje veľa času. Nakoniec sme do toho išli.

Celé to prebiehalo v domácom štúdiu od novembra do decembra roku 2019. Je otázne, ako často si môžeme dovoliť robiť niečo také. Každý si musí zvážiť svoje priority v nadväznosti na celkový plán, či napríklad niekto potrebuje mesiac alebo dva voľna po skončení turné a chce sa viacej venovať svojmu súkromnému životu. Vždy sa snažíme zariadiť podľa situácie.

Všetci zúčastnení sú veľmi skúsení ľudia, ktorí disponujú množstvom talentov. Naozaj nie je nutné zakaždým cestovať a byť v rovnakej miestnosti. Využívame tiež napríklad FaceTime. Aj touto formou spolupracujeme a konzultujeme nápady.

Samozrejme sa stretávame, keď ide o skúšky pred nadchádzajúcim turné. Mal som napríklad nejaké nápady na zmeny v sólach, ktoré sme mali v pláne zahrať. Nahral som ich a poslal Kaiovi s tým, že si myslím, že v tejto podobe znejú lepšie a poprosil som ho, aby si ich natrénoval. Keď sme sa potom stretli, už sme si tie sóla spoločne zahrali.

Je toho veľa, čo môžeme touto cestou dosiahnuť a možno dokonca oveľa viac, než tomu bývalo kedysi v minulosti. Naša spoločná autorská skladba s Kaiom sa od nás očakáva, ale to sme už vlastne urobili v prípade songu „Pumpkins United“.

Sedeli sme spoločne s Kaiom a Andim a vzájomne zdieľali naše nápady. Potom sme to všetko nechali na Kaiovi, aby nápady vyselektoval a skladbu dokončil. V rovnakom období, v ktorom vznikala táto skladba, prebiehali zároveň aj skúšky na turné.

Boli sme požiadaní, aby sme zložili jednu skladbu pre fanúšikov a urobili k nej videoklip. Obyčajne niečo také nerobíme, keď sa práve pripravujeme na turné. Takže sme urobili, čo bolo v našich možnostiach.

Technológie

Rozpovedal si sa o prínose a pozitívnej stránke internetu. Muzikanti sa ale často potýkajú s jeho negatívnym aspektom v podobe ilegálneho sťahovania hudby. Keby si mohol zmeniť pravidlá pre tvorcov hudby na internete, ako by vyzerali?

 Všeobecne sa ilegálne sťahovanie hudby na internete považuje za niečo zlé. Rovnaký problém tu bol už v 70. rokoch, keď si si mohla album jednoducho nahrať na kazetu. Sám mám na kazetách veľa albumov, ktoré som získal od svojich kamarátov, pretože si ich kúpili.

Vnímam to ako ďalšiu možnosť, vďaka ktorej sa hudba dostane k väčšiemu počtu ľudí. Myslím si, že ide o bežný proces, ktorý sa nemusí toľko zatracovať. Môžeš sa na to pozerať tak, že sa s tvorbou hudobných skupín touto cestou zoznámi oveľa viac ľudí a využiť tieto možnosti efektívne.

Ideálne by samozrejme bolo, keby si každý album kúpil a všetci hudobníci by za svoju robotu dostali zaplatené. Je otázne, za čo sú ľudia ochotní platiť. Mnohým sa produkt páči a chcú ho mať doma fyzicky vo forme CD alebo vinylovej platne. Takto aspoň pre seba získajú niečo hodnotné a zároveň ocenia prácu umelca.

Je ale otázne, aké percentá si berú konkrétne spoločnosti za publikovanie hudby v digitálnej verzii v podstate za nič. Neviem či sa to odvíja podľa toho, ako je konkrétny umelec slávny a či vypredáva štadióny.

Dokážem si predstaviť, že takýto umelci majú fér podiel. Ak sú schopní z toho žiť a kúpiť si auto alebo vilu, je to pre nich fajn. Vždy to závisí na konkrétnom umelcovi. Neviem posúdiť, čo je v tomto ohľade fér.

To, čo bolo povedané v tejto otázke, je v princípe pravda. Každý umelec si musí uvedomiť, či je pre neho daná situácia prínosná alebo nie. Osobne si myslím, že sú tieto podmienky absolútne nefér pre mladých umelcov, ktorí práve začínajú.

Pre našu kapelu je situácia vzhľadom k našej pozícii na scéne veľmi priaznivá. Všetci by sa ale mali zamyslieť nad situáciou mladých umelcov, ktorí naozaj potrebujú peniaze, aby si mohli obstarať potrebnú výbavu.

Veci normálne nefungujú tak, že niekto príde do obchodu a dostane niečo zadarmo, pretože, prečo by mal vlastne platiť? Ide ale o problém, ktorý sa týka všetkých. Ani Madonna už zďaleka nepredáva toľko nosičov ako v minulosti.

Možno, že za desať alebo dvadsať rokov budú ľudia využívať umelú inteligenciu k programovaniu bicích a rôznych zvukov. Ľudia sa môžu uberať týmto smerom, ak to bude to, čo ich urobí šťastnými. Alebo to môžu využiť len pre zábavu, čo by bola ta lepšia verzia.

Umelá inteligencia je pre ľudstvo samozrejme obrovská hrozba a pre milovníkov hudby je predstava, že počítače nahradia živú hudbu priamo desivá… 

Medzi ľuďmi je naozaj veľa kreatívnych a nesmierne talentovaných hudobníkov, ktorí robia skvelú hudbu. Záleží na ľuďoch a na ich výbere, akou hudbou alebo formou audia chcú naplniť svoje životy.

Alebo či sa chcú uberať smerom užívania si len samého seba, bez obdivu k idolom a skvelým hudobným skladateľom, akým je napríklad Elton John. Môže sa stať, že sa aj z filmov vytratí nádherná hudba a filmové soundtracky, ktoré môžu vytvoriť len ľudské bytosti.

Je taktiež možné, že v budúcnosti bude zakázané publikovať dobrú hudbu vplyvom novo nastoleného politického systému. Je naozaj otázne, či aj hudba vytvorená v minulosti, bude stále dostupná alebo bude nejakým komunistickým systémom zakázaná.

Hudba dáva ľuďom veľkú nádej, vďaka čomu sú oveľa odolnejší, a to možno nebude žiaduce. Celkový hudobný život v podobe, v akej si ho momentálne užívame, vrátane komplexnej rôznorodosti v hudbe, môže zmiznúť a byť nahradený niečím úplne iným. Obávam sa, že toto je plán niekoľkých zainteresovaných skupín.

Skladanie hudby

Plne s tebou súhlasím, ale našťastie si ešte hudbu môžeme vychutnávať aj vďaka tebe. Ako obyčajne skladáš novú skladbu? Je to melódia, čo tvoríš ako prvé a potom text, alebo je to opačne?

Kombinácia obidvoch, ale obyčajne mám v hlave najprv niekoľko melódií, s ktorými prioritne pracujem v hlave, keď si po prebudení varím rannú kávu. Som schopný kombinovať niekoľko nápadov, ktoré mám v hlave alebo ktoré som si už predtým nahral na hlasový záznamník na iCloud, kam mám prístup z niekoľkých zariadení.

Označím si melódie, ktoré sa mi naozaj páčia a potom ich spájam podľa toho, kde sa najlepšie hodia. Môžem mať v zálohe veľmi dobrý bridge, ale nemusí sa práve hodiť do slohy, s ktorou v daný moment pracujem. Niekedy to ide hladko, niekedy je to náročnejšie.

Obyčajne sa najprv snažím dokončiť koncept skladby s výnimkou sólových partov. Pristupujem k tomu tak, že pokiaľ mám hotovú základnú štruktúru skladby, začnem ju nahrávať alebo editovať v systéme Logic Pro na mojom počítači.

Väčšinou sa snažím všetko pripraviť pre tým, než vôbec tuším, ako sa skladba bude ďalej vyvíjať. Spájam dokopy rôzne časti. Nahrám napríklad niektoré gitarové party, zvuky, riffy alebo iné nápady, ako vokály.

Niekedy mám v editore naozaj kostrbatú verziu s nesprávnym tempom alebo ladením a to všetko sa musí optimalizovať. Predovšetkým ale spájam jednotlivé časti. Niekedy si sadnem a predtým než začnem nahrávať si skontrolujem akordy, či každý z nich ladí s danou časťou skladby alebo ich tam musím nejako napasovať a premyslieť jednotlivé kroky.

Niekedy je nutné presunúť harmóniu jednej časti do druhej, čo občas nejde tak ľahko. Stáva sa aj to, že niektoré stopy medzi sebou nechcú spolupracovať. Vtedy musím trocha zatlačiť, aby to fungovalo.

Jedným z tvojich autorských počinov na novom albume je skladba „Down In The Dumps“, ktorá patrí medzi favoritov slovenského usporiadateľa vášho koncertu. Povedal, že je nutné si ju vypočuť viackrát, ale keď sa odhalí v celej svojej kráse, musí si ju zamilovať každý fanúšik. Z jeho pohľadu sa doslova jedná o metalovú hymnu. Ako náročné pre teba bolo vytvoriť túto kompozíciu?  

Nebolo jednoduché skladbu vymyslieť, ani ju aranžovať. Musel som premyslieť jej priebeh a koľko častí bude mať. Najprv mala skladba takmer dvanásť minút, takže som sa musel rozhodnúť, ktoré party odstrániť.

Rozhodne sa nejedná o skladbu, ktorú by si každý hneď zamiloval. Ako som povedal, chce to dať tomu čas, čo je z mojej strany súčasť konceptu. Som si dobre vedomý toho, že to nie je skladba, ktorú by si ľudia obľúbili po prvom vypočutí.

Je to jedna z kategórie problémovejších skladieb, ktorú keď pustíš na verejnosť, môžeš očakávať kritické reakcie. Rovnako, ako tomu bolo kedysi v prípade skladby „How Many Tears“. Spomínam si na recenziu, ktorú som čítal, keď sme skladbu vydali v časopise Kerrang alebo Metal Force, kde bolo napísané, že pochybujú o tom, že je Michael Weikath vôbec schopný komponovať skladby, keď dokáže prísť s tak zlou a chaotickou záležitosťou, ako „How Many Tears“.

S takýmito vecami sa človek musí vyrovnať. Bolo to tam napísané a ja som si to zapamätal.

Sólo album?

Prečo si vlastne nikdy nevydal svoj sólový album?

Sólový album vyžaduje opäť množstvo času. Obzvlášť, keď chceš urobiť naozaj super kvalitný a hudobne odlišný sólový album, napríklad v štýle klasického rocku. Prioritou je prísť s dobrými melódiami a aranžmánmi, a to je naozaj veľa roboty.

Musel by som si zohnať producenta a všetko s ním naplánovať, pretože rozhodne nemôžem nahrať album v slušnej kvalite u mňa doma. Bola by to ďalšia aktivita, ktorá by mi uberala môj čas na súkromný život, ktorého mám už tak dosť málo. To je pre mňa dosť veľký problém.

Taktiež nechcem vypustiť do sveta super kvalitný sólo album, pretože by mi potom mohli chýbať nápady pre ďalší album HELLOWEEN. Pre mňa je skupina HELLOWEEN to najpodstatnejšie v mojom živote a je na nej závislá celá moja existencia. Navyše starnem a už mi neprichádza toľko nápadov.

Preto vnímam záležitosti ako vlastný sólový projekt ako dosť kritické. Keby som vydal nudný sólový album neobsahujúci dostatok dobrých skladieb, pýtal by som sa sám seba, k čomu to celé vlastne bolo.

Nie je to zas tak jednoduché, ako si ľudia predstavujú. Sú ľudia, ktorí vydávali jeden album za druhým po celý svoj život a zrazu zomreli. Ich životy mohli byť intenzívne a možno pestré, ale ja chcem medzi všetkými povinnosťami aj žiť. S kapelou veľa cestujeme, máme množstvo aktivít ako rozhovory, fotenia a tak ďalej.

Potom si uvedomíš, aký zlomok ti z celkového času ostáva na tvoj súkromný život. Človek musí byť šťastný a cítiť sa dobre hlavne za účelom prísť so skvelými a dojemnými melódiami, ktoré si budú ostatní ľudia užívať.

Keď je niekto nešťastný, neviem, čo dobré môže vyprodukovať. Rozhodne nie je mojím zámerom posielať na verejnosť emócie ako frustrácia, sklamanie alebo smútok. Do hudby nič podobné nevkladám, pretože by to nikomu neprinieslo nič dobré.

Tvoj prístup sa mi veľmi páči. Veľa ľudí nerozmýšľa nad tým, akou zodpovednosťou je tvorba hudby. Všetko je len energia, takže každý s ľuďmi prostredníctvom vlastnej tvorby zdieľa všetky vnútorné emócie…

Áno, je to otázka dávania a prijímania. Svet už je aj tak do veľkej miery dosť pochmúrnym a zlým miestom. Existujú ľudia, ktorí by mohli meniť napríklad vzdelávací systém k lepšiemu, ale nerobia to.

Namiesto toho, aby sa politici venovali práci, za ktorú sú dosť dobre platení, sú zaneprázdnení braním drog alebo užívaním si sexu po bordeloch s množstvom ľahkých diev. Nemám najmenší záujem prinášať ľuďom vo svete plného zla ešte negatívnu a frustrujúcu hudbu.

Vzťahy

Veľa fanúšikov sa zhoduje na tom, že sa doslova modlili za reunion s Kaiom a Michaelom. Na druhú stranu sa taktiež obávali, že kapela v tejto zostave nebude mať vďaka toľkým silným osobnostiam pokope dlhého trvania. Aké sú momentálne vaše vzťahy?

 Doteraz sme medzi sebou všetci v pohode aj napriek ťažkým časom, v ktorých sa všetci nachádzame, čo sa snažíme ignorovať. Snažíme sa užívať si náš spoločný čas čo najviac. Naše názory sa môžu niekedy odlišovať, ale momentálne si po charakterovej stránke vyhovujeme.

Prinajmenšom sa všetci dobre poznáme a sme si blízki, takže dopredu vieme, čo od koho očakávať. Aj keď sa stane, že sa názorovo rozchádzame, nevadí to, pretože si všetko môžeme vzájomne zdôvodniť a vykomunikovať. V kapele sa držíme pravidla – ži a nechaj žiť! Je možnosť kvôli všetkému bojovať, ale takouto cestou by sme nič nedotiahli do konca.

V tejto súvislosti by som sa ešte rada opýtala, aké sú momentálne vzťahy medzi tebou a Rolandom Grapowom? Stretli ste sa už alebo prebieha medzi vami aspoň nejaká komunikácia?

Áno, stretli a bolo to super. Považoval za dôležité prísť na tento ostrov, aj keď Tenerife samozrejme pozná, pretože sme tu v minulosti nahrávali. Bol tu pred pár rokmi a zašli sme spolu na pivo. Aby som bol presný, on si dal pivo a ja kávu.

Čo bolo povedané, to bolo povedané. Neprišiel sem, aby víril zlú krv. Priateľsky sme sa porozprávali a v rovnakom duchu sme sa aj rozlúčili. Každý sa venujeme svojmu projektu. Roland má svoju kapelu MASTERPLAN a je to v poriadku tak, ako to je. Obidvom nám záleží na zložení, v ktorom hráme. Sme dve blízke party a každý máme svoj štýl, ako sa hudobne vyjadriť.

Nemáme medzi sebou už žiadne problémy. Dokonca som na jednom festivale v Českej republike stretol aj Uliho Kuscha, kde hral s MASTERPLAN. Obidvaja sme boli v ten deň zaneprázdnení programom, ktorý sme museli absolvovať. Naše stretnutie aj keď bolo krátke, prebehlo na priateľskej úrovni.

Vzťahy jednoducho nefungujú tak, že sú všetci vždy kamarátmi. Čo bolo, to bolo. MASTERPLAN dokonca raz hrali koncert kúsok od miesta, kde bývam. Nikto z nich mi vtedy nedal vedieť, ani či mám prísť, ani žiadne informácie o tom, či so mnou rátali ohľadom vstupného. V ten deň som sa ale aj tak necítil dobre, takže som ostal doma. To ale nemusí vôbec nič znamenať. Život ide ďalej.

Koniec kariéry?

Začali sa šíriť nejaké zvesti o tom, že si sa údajne po turné „Pumpkins United“ vyjadril, že absolvuješ ešte maximálne ďalšie dve turné a končíš. Môžeš túto informáciu potvrdiť alebo vyvrátiť?

Nie, nič také som nepovedal. Nechápem, kde sa tieto informácie berú. Neustále si niekto niečo vymýšľa a šíri rôzne záhadné zvesti. Niekedy sa môže stať nedorozumenie, pretože hrá hudba príliš nahlas. Alebo ide o fantázie, ktoré si niektorí vytvárajú.

S informáciami tohto druhu prichádzajú aj ľudia, ktorí v našej kapele neobľubujú každého z nás, a tak vytvárajú rôzne šialené teórie. Niekto môže niečo označiť ako červené a ako putujú informácie ďalej a ďalej, zrazu je rovnaká vec zelená a pointa je diametrálne odlišná.

Na druhú stranu je to dobré znamenie, pretože ľudia ti aspoň dávajú najavo, ako veľmi sa o teba zaujímajú. Dokonca som sa o sebe tiež dozvedel, že by som mal údajne mať japonskú manželku žijúcu v Holandsku. Táto fáma sa zrodila niekedy pred tridsiatimi rokmi a rozhodne nie je pravdivá.

Chystané turné

Turné „Pumpkins United“ bolo v mnohých ohľadoch unikátne. Predovšetkým ale preto, že set trval tri hodiny. Aké sú vaše plány pre nadchádzajúce turné? Budete pokračovať v tejto stratégii alebo playlist o niečo skrátite?

Určite set o niečo skrátime, pretože s nami budú hrať aj HAMMERFALL, čo je fajn. Ich vystúpenie by malo trvať asi hodinu. V minulosti sme absolvovali turné s KREATOR a ARCH ENEMY. Keď sme sa objavili na pódiu my a odštartovali našu šou, ľudia už boli naozaj dosť vyčerpaní.

Ide o to, koľko signálov dokáže ľudské ucho v danom čase prijať. Nechceme ublížiť našim fanúšikom. Diskutovali sme o šou trvajúcej dve, maximálne dve a pol hodiny. Záleží na finálnom rozhodnutí a na tom, čo bude z ľudského hľadiska možné realizovať.

Trojhodinová šou, ktorú sme odohrali, bola na hranici ľudských možností v kontexte hudobného štýlu, ktorý robíme. Dokonca ani pre IRON MAIDEN nie je hudba, ktorú robia tak stresujúca, ako pre nás.

V posledných rokoch majú usporiadatelia tendenciu spájať kapely rôznych žánrov, aby prilákali čo najviac ľudí. Občas sa to javí ako kontraproduktívny krok, ako možno aj v prípade KREATOR, ARCH ENEMY a HELLOWEEN, čo si aj ty sám práve naznačil….

Odohrali sme spoločne niekoľko koncertov. Pre fanúšikov to bolo až príliš. Boli stiesnení a zahltení extrémne hlasitou hudbou všetkých troch kapiel. Vplyvom toho boli ľudia v polovici nášho koncertu hotoví, aj keď sa zo všetkých síl snažili zabávať. Po dobu niekoľkých hodín boli bombardovaní basovými frekvenciami a hlasným zvukom. Otázkou je, či je niečo také ešte zdravé.

Snažili sa vydržať, ale pre mnohých z nich to bolo zjavne dosť náročné. Musíme brať do úvahy aspekt, aký hlasný zvuk a hluk je prijateľný pre jednu ľudskú bytosť a ako dlho sa niečo také dá vydržať. Uvedomujem si zodpovednosť, ktorú za to nesieme.

Ľudia síce mohli odísť kedykoľvek domov, ale čakali príliš dlho, aby videli HELLOWEEN. Než sme vystúpili, naši fanúšikovia boli vystavení štýlovo dosť extrémnym kapelám. Plán týchto koncertov bol, myslím, príliš radikálny.

V rámci nadchádzajúceho turné máte potvrdené vystúpenie aj na Slovensku, kde ste už odohrali niekoľko úspešných koncertov, a kde máte naozaj silnú fanúšikovskú základňu. Mal si niekedy možnosť spoznať Slovensko aj mimo koncertné turné?

Nie, pretože naozaj nemám veľa času a väčšinou je všetko previazané s určitými plánmi.

Takže si doteraz ani nemal možnosť navštívil Kaia, ktorý na Slovensku momentálne žije?

Ešte nie a momentálne si nie som istý, či je to bezpečné. Ako som počul, dvaja z nás boli asi pred polrokom donútení nechať sa očkovať. Ani neviem, ako sa to vlastne skončilo a či to bolo vôbec nutné. V časoch, v ktorých momentálne žijeme, si nie som istý ničím.

Plánujete už aj koncertný setlist pre nadchádzajúce turné? Okrem vašich klasík, plánujete zahrať aj niektoré zo skladieb, ktoré ste už roky nehrali alebo nehrali v priebehu vašej kariéry naživo vôbec?

Zatiaľ je všetko vo fáze úvah a nie príliš o konkrétnych plánoch, ako koľko a ktoré skladby budeme z jednotlivých albumov hrať. Rozmýšľame o troch alebo štyroch veciach z nového albumu. Samozrejme nebudú chýbať ani naše klasiky z minulosti a zmeny sú viac než isté. Asi by bolo nudné hrať znova rovnaký set.

V tejto chvíli, ale nie je nič napevno dané. Osobne si myslím, že najväčšie zmeny v tomto ohľade nastanú niekoľko týždňov pred začiatkom turné. Vždy môžeme prísť so zaujímavými nápadmi. Napríklad skladba „Livin’Ain’t No Crime“, ktorá podľa mňa po textovej stránke zapadá perfektne do súčasnosti. Je diskutabilné, či je táto skladba natoľko skvelá, aby sme ju zaradili do playlistu.

Osobne pre mňa, Markusa a pre Kaia by to bola úžasná pripomienka obdobia, keď sme ju hrali k druhej časti „Keeper Of The Seven Keys Tour“. Keď sme ju hrali naživo, vždy sme si užívali skvelé momenty a ľuďom sa tiež páčila. Dokonca sme ju vtedy hrali celú.

Hrávali sme ju krátko predtým, než sme zahrali „A Little Time“. Som naozaj rád, že ju máme v diskografii už len preto, čo je povedané v jej texte. Uvidíme, s akými zmenami prídeme, keď bude reálne absolvovať ďalšie turné. Stále hovorím, že sa musíme modliť k Bohu a musíme dôverovať tomu, že sa veci vrátia do normálu vďaka božskému zásahu. Dúfam v to najlepšie pre nás všetkých.

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.helloween.org/
https://www.facebook.com/helloweenofficial/
https://www.instagram.com/helloweenofficial/
https://helloween.bandcamp.com/

Autor: Karla Tallas – www.karlatallas.com

Zdroj: Ján Poliak

Foto: Weikath 1 – https://skr.sk/emVua, Weikath 2 – ©pitpony.photography, CC BY-SA 3.0, Wikimedia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.