Tomu, kto sa zaujíma o dobrú muziku, poprípade ľuďom, ktorí sledujú Youtube, určite neunikla alternatívno-metalová kapela landless. Toto, tak trochu tajomné zoskupenie, pochádza zo Slovenska a 10. septembra vydalo debutový album Mirrors. Napriek súčasnej nepriaznivej situácii stihli aj viacero koncertov. Prečítajte si rozhovor so spevákom Lacim.
Zdravím Laci, nedávno ste vypustili do sveta debutový album Mirrors. Skús ho na úvod trochu predstaviť?
Laci: Čau Tomáš, čaute Metalmania-Magazín! Áno, presne tak, náš debutový album ‘Mirrors‘ uzrel svetlo sveta 10. Septembra.
Album sme chceli poriadne odpáliť tým, že sme mu „predpripravili“ cestu prostredníctvom 4 singlov, ktoré postupne vychádzali od februára do augusta.
Na Youtube je k nemu až 5 klipov, čo je trochu nezvyk na naše slovenské pomery. Pred jeho vznikom ste sa sústredili na klipy?
Laci: Sme kapela, ktorá si inšpiráciu berie najmä od kapiel z USA, UK, Nemecka, či Austrálie.
Preto sme chceli urobiť všetko vrátane videoklipov, zvuku a všetkých vecí ohľadom albumu na úrovni tak, aby sme sa aspoň sčasti mohli jemne podobať iným západným kapelám.
Samozrejme, vieme, že na väčšinu z nich sa zatiaľ nechytáme, no na druhej strane ako si sám povedal, na slovenské pomery sme tých singlov/videoklipov vydali nadpriemerne veľa. Dôvod je teda jediný, snaha byť profesionálny tak, ako to ide a ako je možné v našich silách.
Nahrávanie
Ako vlastne vyzeral proces vzniku Mirrors. Kto je autorom väčšiny skladieb a ako prebiehalo nahrávanie?
Laci: Album Mirrors sme písali už od jesene 2019. V podstate takmer všetku inštrumentálnu časť skladieb má na svedomí náš gitarista Peter Kozák.
Texty a melódie spevových liniek píšem najmä zas ja. Samozrejme, boli nejaké pasáže, ktoré sme nejak jemne upravovali aj spoločne na nejakých „writing sessions“ alebo v skúšobni, ale v drvivej väčšine je to s písaním skladieb tak, že Peťo – inštrumentálna časť skladby a ja – textová, spevová časť skladby.
Okrem kapely na ňom spolupracovali až dvaja hostia. Mohol by si o nich povedať pár slov?
Laci: Podľa nás sú ako Ján Kučera (skladby Revive), tak aj Martin Čupka (skladba Falling Apart) jednými z najzaujímavejších spevákov česko-slovenskej modernej rock/metal scény.
Preto sme oslovili práve týchto dvoch spevákov, navyše poznáme sa s nimi osobne už niekoľko rokov, takže bol výber hostí na album celkom prirodzený. Honza spieva v skvelej metalcore CZ kapele Skywalker a Martin je spevák kapely John Wolfhooker.
Texty
Akými vecami sa zaoberáte v textoch?
Laci: Texty albumu Mirrors sú dosť osobné. Teda povedal by som, že sú najosobnejšie, aké som kedy písal. Odrážajú „temnú“ dobu pandémie, preto je v nich dosť cítiť úzkosť a také tie smutnejšie pocity.
Práve úzkosť a „overthinking“ sa častokrát vyskytujú v textoch piesní, keďže pre mňa je písanie skladieb ako taká jemná „self-terapia“, teda človek si „vyleje“ svoje myšlienky na papier, nedrží ich v tajnosti svojej mysle a má tak aj možnosť ukázať ich svetu.
Na druhej strane je skvelá vec sa o pocity podeliť so svojimi fanúšikmi, ktorí nám od vydania neraz „zdelili“, že sa cítili podobne a texty im ukázali, že nie sú sami, že každý z nás má svoje chyby a zlé dni a vtedy si uvedomíš, že to všetko dáva pekný zmysel a do seba zapadá.
U nás na Slovensku je trochu tabu riešiť veci ako úzkosť a mentálne pohodlie. Ja osobne som človek, ktorý je 95% dní z roka šťastný, ale proste vždy tu máme aj tie temnejšie dni, ktoré treba prestáť, uvedomiť si, že po noci vychádza opäť slnko a krásne si zobrať do života aj z toho zlého. Samozrejme, album nie je plný len smutných textov.
Nachádzajú sa na ňom aj texty plné nádeje na krajšie zajtrajšky, či vyzdvihnutie nás ľudí ako niekoho, kto síce robí chyby, ale zaslúži si mať sa fajn, dôležitá je snaha stať sa lepším človekom.
Obľúbená otázka. Stretol som sa už tým, že aj v extrémnych žánroch sa objavuje aj slovenčina. Mohlo by sa v budúcnosti stať, že od vás budeme počuť aj nejaký slovenský text?
Laci: Nemôžem povedať, že sa také niečo nestane. Skôr si myslím, že nie, ale ako sa hovorí: „Nikdy nehovor nikdy.“
Ťažké časy
Napriek tomu, že sa situácia opäť zhoršuje, podarilo sa vám ten rok absolvovať viacero koncertov. Kde všade ste hrali?
Laci: Tento rok sme si zahrali skvelý koncert v bratislavskom Randale, kde sme pokrstili náš album.
Hrali sme taktiež v Žiline, Banskej Bystrici, či vôbec po prvýkrát v Košiciach, kde sa nám nesmierne páčilo! V rámci Českej republiky sme stihli skvelé Brno a plánujeme ešte koncert v Prahe.
A na koncert v Collosseu by som sa ťa rád spýtal. Ako ste s ním spokojní?
Laci: Ako som uviedol v odpovedi k predchádzajúcej otázke, Košice boli absolútne perfektné.
Skvelý klub, profesionálny prístup majiteľa a ich „crew“, výborný zvuk, skvelé svetlá a výborní fans a návštevníci koncertu. Skutočne, na druhý deň ako sme odchádzali z Košíc, sme hodnotili len v superlatívoch a plánovali, kedy sa vrátime naspäť.
Čo sa týka zúriaceho COVID-u, prispeli ste aj v k boju s týmto svinstvom?
Laci: Sami sa snažíme dodržiavať opatrenia a celá kapela sme sa dali zaočkovať.
V Júni som robil anketu, či by slovenskí hudobníci mali aktívne propagovať to očkovanie. Čo by si odpovedal ty?
Laci: Áno.
Kapela
Porozprávaj niečo o civilnom živote členov landless (záľuby, záujmy, povolania).
Laci: Tak začnem bubeníkom Nikolajom, je to milý chalanisko, ktorý pochádza z Ukrajiny, bavia ho PC a technika, nakoľko je programátor.
Peťo je „biznismen“, ktorý má rad hory, prírodu a posilňovňu, čo si môžete veľmi ľahko všimnúť na jeho bicepsoch (smiech). Marek, druhý gitarista, je taktiež veľmi milý chalan, ktorý momentálne veľa zo svojho voľného času venuje zveľaďovaniu svojho nového rodinného domu. Ja (Laci) sa živím online marketingom, milujem prírodu, hudbu a príjemných ľudí.
Čo sa týka celej kapely, všetci sme milovníkmi hudby, počúvame rozličné žánre, takže celkovo väčšina našich debát sa tak, či tak motá okolo hudby.
Na vašich oficiálnych linkoch nemáte uvedené, v ktorom meste pôsobíte. Je to tajomstvo?
Laci: Nie je to tajomstvo, väčšinou uvádzame Žilinu, ale nechceme sa nejak profilovať ako kapela z nejakého konkrétneho mesta, sme jednoducho kapela zo Slovenska.
Zaútočím rečníckou „protiotázkou“. Z akého mesta pochádza kapela, ktorej jeden člen pochádza z Krásna nad Kysucou, druhý zo Žiliny, tretí z Považskej Bystrice a štvrtý z Bratislavy? 🙂
Začiatky
Aký bol tvoj osobný hudobný príbeh, začiatky s hudbou, prvé kapely, formovanie landless?
Laci: Ja osobne som začal s hudbou ako takou už keď som mal 7 rokov, keď ma rodičia po tom, ako som chcel ako malý chlapec hrať na gitaru, prihlásili na hudobnú školu.
Na strednej škole som mal spolužiaka, ktorý hral na bicie, s ním som si občas zašiel zabrnkať k nemu do garáže. Nejak sme vytvorili prvú kapelu, bola to taká sranda, ale mali sme aj pár koncertov.
V kapele som sa nejak vyprofiloval ako človek, ktorý by rád spieval, tak som sa to začal učiť a v tej mojej prvej kapele som bol ako gitarista, tak aj spevák.
Kapela sa však nejak rozpadla a ja som zistil, že chcem hudbu robiť seriózne a tu sa dostávame do počiatkov kapely landless, kedy som zohnal prvých členov (vrátane ďalšieho zakladajúceho člena – Peter Kozák, gitarista) a založil kapelu landless niekedy na prelome rokov 2013/2014.
V roku 2014 sme už boli viac-menej stabilná formácia, vydali sme svoj prvý singel, takže oficiálny rok vzniku kapely uvádzame práve rok 2014.
Slovenská scéna
Čo je podľa tvojho názoru najväčším problémom slovenskej rock/metal scény.
Laci: Všetci chcú byť rockstars, nikto nechce makať, nikto nechce nič obetovať. Každý sa porovnáva s kapelou kamoša z vedľa od dediny, ktorá funguje 3 týždne a navzájom si obe kapely myslia, aké skvelé sú.
Jednoducho chýba tu tá dravosť a sebakritickosť. Je skvelé a milé „potľapkávať sa“ po ramene, ale to proste progres kapele neprinesie. Jedným z najväčších problémov slovenskej rock/metal scény považujem za porovnávanie sa s kapelami zo slovenskej rock/metal scény – tá je proste malilinká a veľmi pozadu.
Každej kapele prajem pár koncertov už len v takom Nemecku, potom si človek skutočne vojde do svedomia a zistí, kde sa asi nachádza. Ja osobne si myslím, že na Slovensku je veľmi málo serióznych rock/metal kapiel. Alebo si len prajem, aby ich bolo omnoho viac?
Je šanca tento problém vyriešiť?
Laci: Určite áno. Treba makať a porovnávať sa so svetom, netreba byť smutný, keď niečo nejde podľa našich predstáv a pravidelne sa treba pozerať do zrkadla a vedieť zhodnotiť, či je tá naša kapela lepšie ako bola pred polrokom.
Asi sa už budem opakovať ako papagáj, ale ja rád našu kapelu landless porovnávam zo západom – vtedy zistím, že sme ešte veľmi ďaleko od profesionálnej kapely, čo mňa a chalanov núti makať ešte viac.
Na druhej strane veľká rada – každý z nás je jedinečný a originálny, snažme sa to tak brať, inšpirujme sa, ale nesnažme sa na niekoho podobať, poďme spolu rásť, podporovať sa, ale nezúfajme, keď nám to ide trochu pomalšie ako sme čakali.
Dôležité je vytrvať a zaznamenávať progres. Ak si môžete povedať, že ste dnes o 10 % lepšia kapela ako pred polrokom, robíte to dobre. A najdôležitejšie je, aby nás to bavilo. 🙂
OK, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.
Laci: Čaute ľudia, majte sa krásne, prajem vám s hudbou ešte veľa skvelých pocitov a zážitkov. Ak môžete, choďte na koncerty, pre kapely je to tá najväčšia motivácia.
Youtube ukážka:
Linky:
www.landlessband.com
https://www.facebook.com/landlessband/
https://www.instagram.com/landlessband/
https://landlessmerch.bigcartel.com/