Ak máte radi undergroundový punk s textami, ktoré ironicky, ale hlavne veľmi výstižne komentujú dnešnú dobu, tak bratislavské trio Kolekteew sú ideálna voľba. K tomu dostanete ešte aj nesmierne chytľavú, jednoduchú a útočnú hudbu. S bubeníkom, spevákom a autorom hudby, a textov Marekom som sa stretol v jednej reštaurácii a prebrali sme všetko ohľadom Kolekteewu, ich nového albumu Systém sračiek, spoločnosti, a punku. A keďže je to človek, čo robí v hudbe mnohé, tak sme sa odtrhli z reťaze, a dosť sa rozrozprávali.
Ahoj ako sa máš takto na začiatok?
Marek: Ja dobre. Ty sa pochváľ.
Nevyspatý ako čerstvý otec. Čo si dáš?
Marek: Gratulujem, takto osobne. Snáď je tvoje. 🙂 Dám si zelený čaj a slivku…a kofolu neskôr.
No otcovstvo nezapriem. 🙂 Zvláštna kombinácia nápojov.
Marek: To je kombo prežitia. Celý deň mi chcalo na hlavu. Dáždnik mám dolámaný. Chudobný muzikant proste. (smiech) Tak nech neochoriem.
Dobre, poďme ku kapele Kolekteew. Je to kapela či projekt?
Marek: Je to projekt. Kapela sa to môže stať v prípade, ak by bol záujem o koncerty od fans a nás by to postavilo pred výzvu lenivosti sa to naučiť hrať, a zohnať basáka, a bubónistu (smajlík)
Takže by si ostal iba spevákom?
Marek: Používaš prisilné slová. 🙂
Projekt alebo kapela?
Vysvetli prosím vlastne ten komplikovaný vznik projektu…
Marek: Názov vznikol vo chvíli, keď som skupinu ľudí viac ako jeden od puberty volal kolektív. A tak od polovice deväťdesiatych rokov som to vždy aj písal kolekteew. Pripadalo mi to ako fasa názov pre punk kapelu. Keď som vo februári 2011 prežíval dosť hrozné životné obdobie a sralo sa, čo sa mohlo posrať, tak som behom jedného týždňa ako terapiu napísal celý album Kolekteew. Hudbu aj texty.
Chcel som, aby to bolo tvrdšie. Viac The Exploited. Ale rovnako som od roku 2011 do projektu chcel Tweetyho. A on nechcel, aby to bolo tak tvrdé. Tak som to neskôr prearanžoval a dobre som spravil.
Keď prišli covidové muzikantské nútené dovolenky bol ideálny čas to nahrať. Konečne bol čas. Oslovil som Janka, ktorý je proste parťák, najväčší brat a za každú špatnosť. A keďže sme chceli aby to bol old school underground punk rock, tak sme to nahrali u neho v skúšobni.
Obal bol nastriekaný sprejom na stene od roku 2011, keď som zo seba spravil vandala v rámci terapie. (smiech) Klip sme si natočili sami a zostrihal to Boh nožníc Libor Smolárik. Celé je to DIY. 🙂
Ale ten zvuk je dosť fajn na tie pomery.
Marek: Jasné. To bola prvá Jankova nahrávka, ako zvukára a dosť sa naučil. Ja osobne som chcel, aby to bolo oveľa horšie. Ale v tomto som zlyhal. 🙂
Dokonca som došiel tak ďaleko, že pesničky som doniesol na akustike, nech sa Janko naučí riffy a hneď som to šiel búchať. Bubnoval som po covidových dvoch mesiacoch nesedenia za bicími, bez nacvičenia, improvizácia, na cudzích bubnoch, naschvál som sedel vysoko, miesto paličiek som mal zväzky špajlí, bubny nazvučené len jedným mikrofónom.
Spieval som na prvú bez akéhokoľvek spevackého tréningu. Len som vrešťal. A chalani sa rovnako nepripravovali ako ja. 🙂 Skvelá muzikantská zábava.
Na albume spolupracovala aj Jane Razor. Ty ju často voláš do rôznych projektov. Dala to tradične skvelo, ale nie je možnosť dať šancu niekomu inému?
Marek: Úprimne. Jane zaspieva skoro na prvú všetko, čo potrebujem a keďže už 25 rokov spieva moje pesničky, tak presne chápe, čo po nej chcem. Ja naozaj nemám dôvod, pokiaľ nenapíšem operné party, hľadať niekoho iného. Navyše asi by sa aj tie naučila. 🙂
Jednu speváčku mám na konkrétnu vec v budúcnosti vybranú, ale to tak za rok, možno za dva. Jane je členkov komunity rovnako ako Janko a Tweety. Veľká muzikantská rodina okolo. Je to požehnanie, že nikdy nemusím hľadať a vyberať dlhodobo ľudí do nejakého projektu. Stačí mi premýšľať minútu. 🙂
Nahrali ste to už v roku 2021. Prečo to vychádza až teraz?
Marek: Vašo Patejdl raz niekde povedal, že v osemdesiatych rokoch bol edičný plán na dva roky vo vydavateľstvách. Tak sa budem držať jeho odpovede a vyhovoríme sa na edičný plán. 🙂
Nebolo to pre tvoju zaneprázdnenosť?
Marek: Tiež super výhovorka. 🙂
Hudba a skladby
Nahrali sa všetky skladby alebo ste vyberali?
Marek: Nahralo sa všetko, čo som mal. Pôvodný materiál obsahoval ešte dve skladby. Ale keď to bolo tak dlho v šuflíku, tak sa použili inde. Texty k skladbám Všetci sme zombies a Zradcovia ľudstva sa spojili do jedného textu, a napísal som novú muziku. Tak vznikla skladba Všetci sme zombies od Janesession.
A hudby k tým dvom vylúčeným som teda posunul do The Karnsteins, a spevák The Karnsteins ich otextoval, a môžete ich poznať, ako Flash Of My Deadly Blade, a I´m Gonna Slit Your Throat z druhej dosky Rot As Fast As It Gets! A tie sú presne hudobne v duchu ako som to plánoval pôvodne.
Problém mám s tým, že po nahraní albumu som vymyslel ďalší song s názvom Pokročilý, tučný a nasratý. Takže asi nahráme ešte singel. 🙂
To ma privádza k myšlienke či je to jednorazový projekt.
Marek: To záleží asi na ľuďoch a ich záujme. Hnusu na svete je plno, takže inšpirácia by bola. Máme vojny, násilie, rasizmus, diskrimináciu, ohováračstvá a klebety, neschopnosť prijať svoje chyby, a zvaľovať vinu na iných, lebo je to jednoduchšie, a neschopnosť sa pozrieť úprimne do seba….to bolí.
Tento projekt proste poukazuje na všetko, čo ma točí. Aby som to napísal musí ma to naštvať. Ale ako psychohygiena pre nás…asi hlavne pre mňa to slúži ohromne.
Poďme teda k textom. Tie musia zaujať každého. Aj toho komu sa hudba a zvuk nepáči.
Marek: Súhlas. Každá mysliaca bytosť by mohla súhlasiť. Ale niekedy si myslím, že by som to mal nahulákať v reči zvierat a malo by to väčší ohlas. 🙂
Nemyslíš, že je to moc pesimistické?
Marek: Ale jo. Samozrejme, že je a myslím to hlavne, ako vtip. Ale keď žijeme vo svete, kde už prvé, čo spraví poslucháč alebo novinár, že si radšej na internete overí či to nie je pre neho politicky závadné, alebo či to má produkciu za sto litrov, tak sa musíš za hlavu chytať.
K tomu ľudia, čo nechápu iróniu, správajú sa nedemokraticky a popierajú právo na iný názor….nová vetva ľudstva homo nenávidím všetko, čo nemá názor ako ja, neveril by si koľko ľudí doslova prehľadáva sociálne siete, aby našlo niečo, čo sa dá zneužiť, a otočiť, aby to vyzeralo, ako nesprávny názor.
Tak reálne spievame pre 15 ľudí z tých, čo tomu venujú čas. Lebo Kolekteew sa nebude predvádzať na sociálnych sieťach a ani na festivaloch politickej piesne. Ja totižto nerobím texty pre náckov, putinomilov, pre nikoho kto uctieva akéhokoľvek politika či cirkevníka na svete ani pre niekoho, čo nevypočuje dôvody na názor blížneho svojho.
Rovnako, ale ani pre tých, čo vidia nácka a putinomila v každom, čo sa o politiku nezaujíma, a nenapísal svoj názor na Facebook ideálnou formou. Ak sa ale mýlim, tak som ešte šťastnejší človek ako som. 🙂 Ja verím na dialóg o názoroch a vierach.
Súhlasím. Mali sme v rodine nácka, ktorého na to zlákali kamaráti. A presne dialóg a poučenie sa o veciach jeho život zmenil.
Marek: Jediná cesta. Len napríklad v rodine je taká debata, tá najťažšia. Človek rovnako ako v živote nie je pripravený na smrť rodiča, nie je pripravený ani na to, že rodina hovorí inou rečou, ako on. Tam najčastejšie dochádza ku konfliktu práve pre toto.
Tvrdíš, že Kolekteew je terapia. Takže žiadna ambícia?
Marek: Ambícia je nech sa to niekomu páči a dobre sa zabaviť s kamarátmi, čo na tom spolupracovali.
Úvodná skladba „Čo najviac slov“ je o písaní na sociálnych sieťach?
Marek: Áno aj. Ale aj o mojej nechuti z toho sa za každú cenu vygrcať zo slov a spoločnosť to musí akceptovať, len aby sa náhodou ten vygrcaný neurazil. Ak by sa urazil, tak by nabudúce grcal proti tomu, čo ho urazil. A ničoho sa ľudia viac neboja ako nevyhovujúceho názoru momentálne. Divná doba klebiet a utešovania samého seba, že sme naj.
Všetci sme presviedčaní, že sme výnimoční a na nás záleží. Ale reálne na každom z nás záleží iba pár ľuďom. Príbuzným, kamarátom, daňovákom a pred voľbami politikom. 🙂 Každého osobný vesmír je meter pred brucho a meter za prdel. A čím skôr toto človek pochopí bude veselší, užitočnejší pre spoločnosť, a viac v pohode.
Systém sračiek je protináboženská…
Marek: Nie. Tá je proticirkevná. Hlavne proti organizovaným cirkvám abrahámskych tradícií. Klamstvá, otroctvo, zastrašovanie, zaslepovanie, snaha o čo najväčšiu historickú a duchovnú nevzdelanosť. Sú to len politické útvary a tmári. Raz to musí skončiť, lebo ľudstvo inak skončí skôr, ako musí.
Mal som nápad ešte na jednu slohu v tej skladbe, ale už sa mi to zdalo dlhé. Malo to byť porovnanie s politikou v tom smere, že ľudia sú tak zotročení a unavení z bežného života, že nik z nich nemá silu, a čas premýšľať o tom, čo vlastne slepo poslúchajú. Alebo sa dovzdelať. V prípade cirkvi je ten strach z toho, že keby bola pravda to, čím ich mama, babka od detstva strašili, tak obrovská, že radšej to dajú ľudia do kolísky ďalej svojim deckám.
Nechápem, že stále rozprávajú deťom tie nezmysli. Rozprávka na dobrú noc, ako sme vznikli z Adama a Evy. No sila. Veď podľa väčšiny veriacich mali len dvoch synov Kaina a Ábela. (smiech) Ak sme teda ich potomkovia, tak sme vznikli z homosexuálneho incestu. Alebo z incestu s matkou. Synov mali však troch. Ešte tam bol Set a dve dcéry Adama, a Evy, Azura, a Luluwa. Niekde sa píše, že Kain ušiel zo staršou dcérou a zaľudnil svet, a niekde, že išiel sám za ľuďmi na severe, čo ukazuje, že Boh je mladší ako ľudia na severe. 🙂
Potom sa Hospodin rozhodol všetkých zavraždiť potopou a vznikla druhá vlna ľudí z incestu. Divím sa, že nie sme teda ešte blbší a nevymysleli sme niečo horšie ako vojnu, násilie, peniaze, a nemáme plávacie blany, a kačací zobák. 🙂
Ako sa hovorí katolíci bibliu nečítajú, evanjelici len ten pekný výcuc a ateisti ju študujú. Naozaj musíme žiť vo svete, kde nejaký človek nastúpi do práškovacieho lietadla a žehná Slovensku, aby nás ochránil pred chorobou, a má pozornosť všetkých médií miesto toho, aby ju dostal niekto dôležitý, čo niečo naozaj robí pre ľudí? Naozaj sme sa nikam nevyvinuli? Nestačí, že sú tam zlodejskí politici a nekvalitné seriály, a reality showky s mentálnymi subnormami?
V mene Boha bolo napáchaného zla viac ako dosť a návodu k netolerantnosti, a zlobe, ako je napríklad starý zákon sa predalo už tiež viac než dosť. Ľudia by si mali stáť za svojimi hriechmi, keď už ich spáchali, prijať zákonnú alebo ľudskú zodpovednosť a nie sa triasť pred fiktívnym pánom namaľovaným na stene. A dať 20 zdravasov, a všetko je v pohode? Odpustí mi Boh, nemusím mať výčitky?
Takže si ateista? Lebo si pamätám z dôb black metalových Meán Geimhridh, že si bol dosť ponorený do keltských vecí.
Marek: Ateista rúhač? 🙂 No, nie len keltských, ale aj slovanských, vikingských, indiánskych, wiccanských, afrických, aborigénskych atď… Fascinujú ma prírodné viery doteraz a asi sa to nikdy nezmení. Verím v prírodu, ženský prístup, lásku, rock ‘n’ roll, rovnosť, umenie, spravodlivosť, vedu a pokus o duševné zdravie.
Sme stálice je neskutočný výsmech showbiznisu. Tu ste spievali všetci a aj Jane. Myslím, že máte všetci bohaté skúsenosti z tejto sféry. Nedávno som čítal s tebou rozhovor v rámci Makar Čudra, kde si povedal, že od kedy si pochopil, že hudbou ktorú miluješ a tvoríš, sa hviezdou v tomto veku, a štáte už nestaneš, tak si o mnoho spokojnejší, a šťastnejší.
Marek: Áno, to je pravda. Pre mňa bubnovanie, skladanie hudby a písanie textov sú životné poslanie. A od kedy som sa začal smiať z toho všetkého systému, čo sa nazýva showbiznis, mám úplnú slobodu, a paradoxne sa mi viac darí.
Žijeme v dobe revivalov, keď aj veľké hviezdy točia coverové CD, aby sa vôbec predali. Ako v Čechách za socíku. Žijeme v dobe, keď sa uctieva kult mladosti, a ak máš viac ako 25, tak si už nepríťažlivý. No a čo, že som štyridsiatnik? Ja som zas zažil na vlastnej koži koncert Pink Floyd na Strahove. 🙂
Tvorba je neskutočný dar pre mňa a robenie zo seba šaša, aby som zarobil groše to je úplne zbytočné. Ak mám zdravé ruky, nohy a hlavu, zarobím si inak. Moji kamaráti a známi zo všetkých tých u nás slávnych kapiel z rádia alebo, čo hrajú revival sú väčšinou dosť nešťastní.
Málokto z nich stíha aj nejaký jeho srdcu blízky projekt. Ja som nešťastný, že deň má len 24 hodín a nedá sa vydať 15 albumov za rok. (smiech) A ľudí, čo sa im to, čo robím páči je dosť. Všetko je v pohode.
Jedna o dobre a zle je o tom, že nik z nás nie je ani zlý, ani dobrý, a že je to väčšinou len naša voľba?
Marek: Áno, aj. A tým, že som v prvej slohe nechal Jane vystupovať ako dobro a mňa, ako zlo, a že som to v druhej slohe vymenil som chcel naznačiť, že často ani nevieme, že konáme zle. Proste to ľuďom aj vrátane mňa, niekedy nedochádza.
Čierna ovca je asi najchytľavejšia vec albumu a opis tvojej osoby?
Marek: Tak, kámo opilecko – námornícke refrény sú vždy najchytľavejšie. 🙂
Nado mňa niet je na eko nôtu, ako sa správame k planéte. Čo hovoríš na dnešnú toľko pretláčanú zelenú politiku?
Marek: Že je to krajne nepremyslené. Ale nejako sa začať musí. Len si nemyslím, že to vymýšľajú tí najvhodnejší ľudia. Viac odborníkov. Len dnes chcú byť všetci Youtuberi alebo manažéri s teplou vodou a nik odborníkom.
Neromantická je fikcia alebo nie?
Marek: Je to reálny zážitok.
Tak, kto je tá herečka? 🙂
Marek: Metalmania-Magazín predsa nie je bulvárny plátok. (smiech)
OK! (smiech) Bomby na vaše hlavy je protináckovská úplne jasne.
Marek: Áno. Primárne vznikla, ako reakcia na nejaký článok, čo vtedy vyšiel, ako je naša polícia po šiestich rokoch o krok bližšie k vyriešeniu vraždy Dana Tupého, plus správy o Magiánovi. A spomenul som si pri tom, ako som bol odmeňovaný za liberálnosť, a dlhé vlasy celé deväťdesiate roky päsťou na sídlisku. Pravidelne päť na jedného a podobne.
Ja som sa mohol prihlásiť na olympiádu v behu, lebo si nepamätám, že by som v druhej polovici deväťdesiatych rokov došiel niekedy domov voľným krokom. 🙂 Samozrejme sa do textu zamiešala aj moja nenávisť k vojnovým štváčom a každému, čo vojnu schvaľuje.
Keď sme CD miešali prepukol konflikt na Ukrajine a Janko do sóla inteligentne zakomponoval kazačok, takže to vyšlo skutočne polopatisticky. 🙂
Na výlete do krajiny bábok je komentár k slovenskej náture?
Marek: Opäť áno, aj. A nie len slovenskej. Ľudia vidia svoj národ vždy, ako ten naj. Lebo ho milujú, je ich, majú ho v génoch a vôbec nič iné nepoznajú.
A jediný spôsob, ako pochopiť, že naj nie je, je pochopenie, že ľudia všade na svete sú totálka idioti. My dvaja, oni dvaja, všetci. 🙂 Už len záleží, aký veľký idiot chceš ostať a ako chceš aby s nami, ako celkom, iní idioti jednali. 🙂
Potom budeš milovať svoj národ a aj národy všetkých ostatných tiež. 🙂
Punk?
Aký máš vzťah k punku? Určite pozitívny?
Marek: Milujem punk. Reálne musím povedať, že v punku, ako fanda zažívam menej sklamaní, ako v metale či hard rocku. Mne je ten prístup, zapálenie veľmi blízky. Počúvam ho od dvanástich rokov, takže máme pevný vzťah.
Ale rovnako musím priznať, že ma často štve ten dnešný textový rozsah aj niektorých starých a niektorých mladých kapiel. Extrémne veľa textov o pive, babách a srande. Ja si myslím, že punková nahrávka má nejakú zodpovednosť. A možno aj najväčšiu. Po lopate naložiť ľuďom realitu. A punk má bojovať proti systému a poukazovať na to, čo treba zmeniť.
A naozaj mi texty o tom ako treba zmeniť pivovar, či frajerku nepripadajú dosť. Ale to je možno moja romantická predstava. Samozrejme, netreba byť vždy len vážny. Ani omylom, ale ja osobne sa nemienim zmieriť so systémom, lebo je taký, aký je. A je to spôsob, ako to ja môžem robiť, tak to tak robím. Chcem aby sa nad tým aspoň niekto, tak zamyslel ako to robím ja nad textami iných. A také texty pretláčam aj do Makar Čudra, Janesession. A aj iné pre ľudí, s ktorými nehrám budú.
Keby si mal vymenovať naše najlepšie nahrávky…ktoré by to boli?
Marek: Veľmi ľahká otázka. Davová psychóza – Svet žaluje, Ventil RG – Ventil RG, Extip – Pekný, škaredý deň, Slobodka – Pakáreň, The Wilderness – III, Šibenica – Depresia, Dimenzia X – Nik nie je bez viny, Rozpor – V lete oi v zime crust, Konflikt – Sapere Aude.
Obrovská platňa je tiež prvá Zóna A – Potopa. No po tom Koňýkovom odhalení politickej orientácie na hnedku, tak nasral hodne ľudí a žiaľ výrazne skazil kariéru skvelej kapele. Pritom Zóna nikdy tento jeho názor neprezentovala. Janko si ich od vtedy nemôže pustiť a ja som vlastne tiež od vtedy Potopu nepúšťal. Ale pritom Koňýk bol vždy super chlapík, s ktorým bolo každé stretnutie zábava.
Súhlasím a tá Zóna ma doslova serie.
Marek: Každého. Ja mám s Leďom ako dieťa veľkú historku. Môj prvý punk koncert bola práve Zóna v roku 1991 myslím a doniesol som si Potopu, že nech mi to podpíšu. A Leďo sa ma pýta: „Ako sa voláš?“ a ja: „Marek“ on: „To sa mi nepáči“ a napísal obrie: Patrikovi venuje… 🙂
Ja sa len bojím, kto sa v rámci našej kultúry ešte takto prejaví.
Marek: Nestraš! Inak pri tom našom punku, to som ešte neskončil. Ja som sa narodil v ČSSR, takže pre mňa sú Česi naši. Takže ja musím ešte spomenúť Hrdinové nové fronty – Válka, Znouzecnost – Ukolebávky pro ne(v)hodné loutky, debut Visáčov, SPS – Jsme v hajzlu, Plexis – Púlnoční jezdec.
Nedávno umrel Petr z Plexis a ja musím povedať, že to bol veľmi OK chlapík. Moc sme sa nepoznali, ale zažili spoločne dobrý žúr a vždy dobre skecli. Super nahrávka je aj Silou kovadliny od kapely Hanba.
A zahraničné punky?
Marek: Asi ako v prípade domácich neodporučím nič nové. Najobľúbenejší punk vôbec sú pre mňa Dead Kennedys – Fresh Fruit for Rotting Vegetables, The Exploited – Troops Of Tomorrow, Sex Pistols – Never Mind the Bollocks, Here’s the Sex Pistols, Ramones – Brain Drain, The Misfits – Static Age, Vice Squad – Defiant, The Vibrators – V2, The Adicts – Songs Of Price, Die Toten Hosen – Ein kleines bisschen Horrorschau, Plasmatics – New Hope For The Wretched.
To len teraz tak námatkovo a veci, čo sa približne zaoberajú podobnými témami ako my.:-) A z nových vecí Dee Cracks, a ich Beyond Medication. Punk je obrovský rovnako ako metal. A menoval som hlavne veci, ktoré nie sú moc nejaký podžáner. Ono totiž v našich končinách, akonáhle nehráš punk model 77, tak už ťa považujú za metal. 🙂
Wow! Zaujímavý výber a hlavne Plasmatics. Vieš, že nedávno vyšli prvé tri EP po prvýkrát spolu na CD? Kúpil som si ho.
Marek: Áno, viem. Chcel som vinyl verziu, ale keď som na to myslel dala sa len z USA a bola nejak prehnane drahá. Wendy je stále naj, aj keď už medzi nami, žiaľ, nie je. Ja keď sa náhodou holím, aby som nevyzeral ako Rumcajz, tak len na sucho. A nie kvôli maníkovi z Predátora jednotky, ale že iba Wendy O. Williams môže používať penu na holenie. 🙂
Ty si za život hral dosť punku, aj keď si primárne rock/metalový muzikant. Momentálne The Karnsteins, hral si u praotcov slovenského punku Extip, myslím, že aj Sex pre panenstvo alebo Tits Of Your Girlfriend by sa tam dali zaradiť… V čom je to iné ako ten metal?
Marek: S.P.P. a Tits by som asi za punk nepovažoval. Skôr taký ostrý rock ’n’ roll. Obe kapely zanikli z rovnakých dôvodov. Odišiel kľúčový člen a s ním chuť. U S.P.P. sa Katka odsťahovala mimo republiku. Pre mňa to teda skončilo. Zostali dva songy, ktoré by som rád nahral, nech máme v archíve, ale už je to pre mňa uzavretá vec.
Tits odišiel Radko a s ním aj chuť. I keď tam sú aj iné dôvody podľa mňa. Mám napísané všetky texty na slovenský album, ale neviem či niečo podnikneme. Dúfam, že sa tá sranda zopakuje… Naozaj, ale neviem momentálne nájsť dôvod. Extip som hral 2002,2003 a 2016. Bolo to prvýkrát, čo ma angažovala moja obľúbená legenda z detstva a som si to náramne užíval.
Ale boli sme extrémne odlišní ľudia a ja som hral vo veľa kapelách, a krížili sa veci, tak som sa neohrial na nejako dlho. Sme kamaráti a vždy keď im horí za riťou s bubeníkom, tak mi zavolajú na záskok ma zneužiť. Ja sa tvárim, že neviem, že sa ozvú len kvôli tomu a oni sa tvária, že to nerobím len pre honorár. 🙂
The Karnsteins je kapela, ktorá je v podstate u mňa jedna z priorít a kreatívne blaho. Milujem každý tón, čo sme vypotili a každú sekundu v tejto bande. Strašná sranda. Chcel by som oveľa viac na tom robiť, ale nie som v kapele sám a jeden človek Liazku neroztlačí. 🙂 Ale sme naozaj bratia Karnštajnovci. 🙂
Rozdiel medzi tvorením a hraním metalu, rocku, punku, jazzu, tvorením hudby na zákazku, vôbec nevidím. Ide o to či sa k tomu postavíš čelom a zodpovedne. A napríklad najtechnickejší metal, čo som hral, moje schopnosti prevetral rovnako ako The Karnsteins. Len možno v inom smere schopností, ale náročnosť rovnaká.
Kreatívna závislosť
Pre koho ešte z tých, čo s nimi nehráš píšeš texty?
Marek: Zatiaľ nemôžem menovať, lebo to nie je v štádiu, že by začala propagácia. Ale sú tam vážne, poetické aj veselé texty. Snáď sa budú ľuďom páčiť.
Spomínal si mi, že toto nebude jediný projekt kapely, čo nikdy nič nenahrala a teraz po rokoch sa ku tomu konceptu vrátiš, aby vzniklo aspoň CD?
Marek: Máme rozrobený album black metalový. Projekt sa volá Štítnik a je to materiál z roku 2000, z ktorého sa v tej dobe nahralo len šesť minút, a rozdalo sa na kazetách kamarátom, a fanúšikom Meán Geimhridh.
Tento rok by som ho chcel dať von, ale nie je to priorita. Tie sú úplne inde. Ešte mám takto v minulosti niekoľko kapiel, ktoré fungovali aj koncertne, ale nikdy nič nenatočili a za svojimi skladbami si proste stojím, a zaslúžia si byť zaznamenané.
A čo sú teda priority? Na čom prioritne pracuješ?
Marek: Albumy Janesession, Braňa „Temo“ Černáka, Makar Čudra, The Karnsteins, dlho sľubované EP od Bosorak. K tomu viem o dvoch hosťovačkách, čo by som sa mal zúčastniť.
A hudba do reklám, a filmu pre dospelých?
Marek: Do filmov pre dospelých nerobím nič. Keď som sa pred pár rokmi sedem mesiacov kvôli úrazu nemohol venovať hudbe a prvých pár mesiacov som nemohol byť ani v hluku, a pozerať do monitoru, tak som prišiel o všetky možnosti.
Nedávno som stretol holku, čo mi dohadzovala kšefty a vraj, že sa pokúsi. No pochybujem. Som v realite a v tomto sú zástupy muzikantov na čakačke na takúto dobre platenú prácu. Mal som investície, ktoré sa mi vďaka tej PN-ke nikdy nevrátili a cítiť to doteraz. Okolo reklám sa stále nejak pohybujem, i keď žiadne zázraky sa nedejú.
Robíš toho moc. Ako to všetko stíhaš?
Marek: Ako hovorím ja mám na muzike a kreativite naozajstnú závislosť. Možno niekedy dosť nezdravú. 🙂 Nemám čas, a keď sa mi niekto ozve, a páči sa mi to, tak aj tak idem do toho. 🙂 Ako napríklad na jeseň som bol veľmi chaotický záskok u deathmetalovej kapely Funus a minulý týždeň som nahrával práve do jednej reklamy mlátenie po stole. 🙂
Ale stíham to len preto, že odvždy mám ideálne zázemie. Vďaka mojej polovičke, rodine, priateľom, ktorí mi tolerujú niekedy aj to, čo sa tolerovať nedá, môžem zo seba dostať všetky nápady. Myslím, že aj celkom viem vyhodiť shit a tak ten môj štandard nie je úplne blbý.
Ďakujem za super rozhovor. Máš niečo na srdci?
Marek: Majte sa radi, samovzdelávajte sa a rozhodne skúšajte informácie spracovávať, a nie len prijímať. Podporujte slovenskú kultúru. Je rovnako skvelá ako iná. Samozrejme, nemyslím seriály TV JOJ. 🙂 A oslávte jar.
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/kolekteewpunkrock/
https://www.youtube.com/playlist?list=OLAK5uy_lF2Fcoy2fQHIClsXeqwQkIC-IIyqdCCzs/
https://open.spotify.com/album/2PW88GL2ok5uz7tFN26jOM/
