Prešovská deathmetalová kapela Wayd funguje na scéne od roku 1994. Za dobu svojej existencie získala status kultu. Mohli vidieť a počuť na súťažných koncertoch Wacken Metal Battle. Začiatkom marca oficiálne vydali demo Shape of Your Mind. Ako došlo k tejto myšlienke? Sú ešte nejaké kusy v predaji? Pripravujú nový album? Odpovedal gitarista Richard Majer.
Čau Richard. Začiatkom marca uzrelo svetlo sveta vaše demo Shape of Your Mind z roku 1995. Skús na úvod povedať, ako prišlo k tejto myšlienke?
Richard: Čauko! Naše demo Shape of your Mind v remastrovanej verzii si poslucháči majú možnosť vypočuť na CD nosiči po 29 rokoch. S myšlienkou realizovať a ponúknuť tento album prišiel Jan Jason, ktorý takýmto spôsobom archivuje demo nahrávky, ktoré častokrát boli k dispozícii len na kazetách.
Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli aj pre nový cover pre toto CD, ktoré navrhol Lukáš Trón aka Emptybia design.
Vyšiel v limitovanom počte, iba 100 ks. Sú ešte nejaké v predaji?
Richard: Informácie ohľadne tohoto má vyššie spomínaný Jan Jason , ale osobne verím, že kto má záujem o tento album, tak sa k nemu ešte dostane. Posledná informácia je, že sa už predala viac ako polovica nákladu.
Čím sa to demo líšilo od vašej neskoršej tvorby?
Richard: Demo, resp. v našom ponímaní plnohodnotný album Shape of your Mind je v tom čase prvá nahratá vec novovzniknutej kapely Wayd. Po roku od vzniku kapely sme mali dosť času a energie k napísaniu 10 skladieb, ktoré boli výsledkom stráveného času v skúšobni a čiastočne aj pozostatkom tvorby kapiel Dysentery a Marion, kde sme pred vznikom kapely Wayd pôsobili.
Samozrejme, pri písaní ďalšieho albumu sme už boli odhodlaní viac experimentovať a postupne sme pridávali do našej hudby viacero nástrojov, ženský vokál a podobne.
Ja keď som to počúval, tak som tam cítil ešte takú „punk/hardcore príchuť“.
Richard: Je zaujímavé, aké rôzne príchute je možné pri počúvaní Shape of your Mind s odstupom času cítiť. Faktom ale je, že nás v tejto dobe ovplyvnil hlavne thrash metal.
Nebol problém zohnať naňho pôvodný materiál?
Richard: Samozrejme po takej dlhej dobe, hovoríme o 29 rokoch, boli menšie problémy. Demo vyšlo v roku 1995 len na kazetách a pôvodne nahratý materiál sme mali len na minidisku, v tom čase novinka v digitálnom svete.
Aj počet kaziet bol limitovaný. Keď prišla otázka, že bude potrebné dodať do nahrávacieho štúdia na remaster demo Shape of your mind, tak som zistil, že bohužiaľ už doma nemám pôvodnú kazetu, len akúsi komprimovanú digitálnu verziu.
Našťastie máme našich priateľov a fanúšikov, ktorí nám tento problém pomohli vyriešiť.
Neuvažovali ste niekedy tieto skladby nahrať v poriadnom štúdiu?
Richard: To znie ako zaujímavá otázka. 🙂 Máš na mysli to, že by sme v tomto období išli znova do štúdia a nahrali pôvodné skladby? Už v minulosti sme sa pohrávali s podobnou myšlienkou, z ktorej nakoniec vznikla jedna vec, a to skladba “Don’t turn back” , ktorá je aj na albume Barriers.
Ešte k tomu poriadnému štúdiu. 🙂 Je potrebné si uvedomiť, v akom čase a prostredí sme sa pri hľadaní štúdia vtedy nachádzali. Bola diametrálne odlišná situácia v porovnaní so súčasnosťou.
V Prešove boli k dispozícii, za vôbec nie malé finančné čiastky, dve alebo tri nahrávacie štúdia. Nakoniec sme si vybrali to, ktoré bolo v danom termíne voľné a zároveň bolo v blízkosti našej skúšobne. Vyrastali sme v režime, kde materiálne možnosti pre nástrojové vybavenie začínajúcej metalovej kapely boli veľmi obmedzené.
Snažím sa vysvetliť, že my sme tieto skladby nahrali v poriadnom štúdiu 🙂
Nový album?
Váš posledný plnohodnotný album Ghostwalk ste vydali v roku 2007. Kedy bude jeho nástupca?
Richard: Na novom albume už pracujeme dlhšie, nechávame jednotlivé skladby dozrieť a pevne verím, že nástupca bude k dispozícii na LP a CD a na kazetách najneskôr v budúcom roku.
Pozorný čitateľ a poslucháč už pravdepodobne počul novú skladbu Walpurgas, ktorá čiastočne ilustruje kontúry nových motívov. Musím spomenúť niekoľko vecí, ktoré ovplyvnia novú tvorbu a už teraz viem, že v pozitívnom slova zmysle.
Braňo sa rozhodol, že ukončí pôsobenie v kapele, a tak sme museli hľadať nového bicmena, ktorým sa onedlho na túto správu stal Peter Jakubík. Taktiež sme trochu pozmenili prístup k písaniu skladieb a k celkovému prístupu k produkcii.
V neposlednom rade sa veľmi teším aj na grafickú a vizuálnu podobu nového počinu.
Koncerty
Ako to vyzerá z prípadnými koncertami? Videl som vás na WMB a odvtedy nesvietia na vašom FB žiadne chystané akcie.
Richard: V máji budeme koncertovať v Košickom Colloseu a v Modrej Opici v Prahe. Na jeseň, dá sa povedať už tradične, budeme vystupovať na podujatí Decadance Fest v prešovskom klube Stromoradie, ktoré sami organizujeme.
A bude s vami ďalej vystupovať aj sólista Števo?
Richard: Áno. V prípade, že bude vedieť zladiť pracovné záležitosti a vystupovania, nevidím dôvod na opak. Ak sa spätne obzriem na to, ako to v kapele WAYD personálne žilo, tak s určitou mierou nadsázky by sa dalo hovoriť o vytvorení prešovskej metalovej platformy.
Už pri nahrávaní druhej nahrávky resp. prvého CD nosiča “The Ultimate passion” sme okrem zakladajúcej štvorici (Braňo, Milan, Drahoš a Richard) prizvali ďalších členov, ktorí nahrali v Šulekove klávesové nástroje a ženské vokálne party.
Následne sa čas od času základná zostava menila a aj preto nás bolo možné vidieť na koncertoch v pozmenenej zostave. Aby som to ale dal na správnu mieru, všetky albumy a väčšinu koncertov sme nahrali a odohrali vo štvorici, ako pevný autorský základ.
No, ale boli chvíle, keď napríklad jeden z členov odišiel na nejaký čas pracovať do zahraničia, a tak sme boli nútení nájsť “koncertnú náhradu“. Ja osobne to nakoniec hodnotím veľmi pozitívne a obohacujúco.
Kolektívne zažívanie srandy a častokrát až neuveriteľne nečakaných situácií a udalostí, ktoré si pamätajú jednotliví členovia prešovského hub WAYD, sa nezmazateľne zaznamenali.
Ospravedlňujem sa jednotlivým členom, že ich nemenujem. Bolo by to na samostatný rozhovor a so spomienkami by mi musel niekto pomôcť.
Minulosť
Skús mi rozpovedať svoj hudobný príbeh. Ako si začal s muzikou a ako si sa dopracoval k Wayd.
Richard: Môj hudobný príbeh sa začal ešte na základnej škole, žijú sa 80te roky. Stretávali sme sa na ulici s Drahošom a počúvali sme v tom čase hudobnú reláciu Větrník, kde hrali hudbu, ktorá nás očarila.
Nahrávali sme na kazety jednotlivé vysielania a snívali o tom, že raz by sme mohli aj my založiť kapelu a hrať podobne. Keďže som mal doma k dispozícii otcovu gitaru, červenú lubovku Jolana Tornádo, tak prirodzene som sa začal venovať hre na gitare ako samouk.
Dali sme dohromady kapelu Dysentery a začali sme hrať v skúšobni death metal. Po krátkom čase sme mali pripravený materiál na demo a rozhodli sme sa, že ho skúsime nahrať v štúdiu. Samozrejme sme nemali žiadne svoje peniaze a boli sme radi, že vôbec máme aspoň aké také nástroje.
Už v tomto čase existovala v Prešove hudobná undergroundová scéna a my sme našli možnosť nahrať naše skladby v domácom štúdiu vo Veľkom Šariši, kde mala skúšobňu kapela Marion. Demo sme nahrali a vzápätí prišiel bubeník Braňo a gitarista Milan za Drahošom, či by bol ochotný hrať s nimi v novej kapele.
No a keď Drahoš súhlasil, tak nová kapela rozmýšľala, že by mohli mať aj doprovodnú gitaru a tak som sa dopracoval do kapely, ktorú Braňo nazval WAYD.
A vlastne ako ste prišli k tomu vášmu štýlu? Experimentálnemu deathu s príchuťou jazzu?
Richard: Cesta k nášmu štýlu bola prirodzená a kľukato jasná. V začiatkoch sme mali predstavu, že budeme hrať metal, ktorý bol z polovice kapely ovplyvnený thrash metalom a my s Drahošom sme zase videli budúcnosť v štýle death metal.
Všetci sme mali ale radi pestrosť a nebáli sme sa prinášať do hudby aj iné vplyvy. Už na druhej našej nahrávke resp. prvom CD nosiči The Ultimate Passion sme v skladbách mali ženský vokál a klávesové nástroje.
Približne v tomto období vznikla v našom meste jazzová škola, ktorú viedli jazzmani z kapely AMC Trio. Väčšina muzikantov začala školu navštevovať a v krátkom čase na to už bolo jasné, že by sme radi tieto jazzové prvky zakomponovali do našich nových skladieb.
Na koncertoch nám začal hosťovať saxofonista Gapa, čo sa neskôr prejavilo aj na albumoch, kde sme použili dychové nástroje a aj sample. Musím ešte spomenúť aj koncert King Crimson na prešovskom amfiteátri, na ktorý sme prišli po našej skúške a nestačili sme sa diviť, čo to vlastne počujeme a vidíme.
Vtedy kapela prezentovala album Thrak a to nás určite posunulo v premýšľaní a budúcej tvorbe.
Ako to vyzeralo na prešovskej scéne v 90. rokoch (kapely, kluby a iné veci). Skús spraviť taký „vlastný Monstronomicon“ 🙂
Richard: Kto prežil 90. roky naplno, nemôže si ich pamätať 🙂 Prešovská scéna bola z môjho pohľadu veľmi rozmanitá. Vzniklo množstvo kapiel, ktoré ale hrali každý to svoje. V Prešove sa nehralo až tak na konkurenciu a rivalitu ale skôr išlo o spoluprácu a zábavu.
Veľmi presne a detailne popisuje scénu Frenky, odporúčam čitateľom. Jeden z prvých klubov, ktoré vznikli bol Akrimon a následne sa otvoril legendárny Netopier. Taktiež sa organizovali aj open air podujatia na Marakani. Pre našu kapelu boli zaujímavé ale aj Košice, kde sme veľmi radi koncertovali a spoznali veľa skvelých kapiel. Koncerty v Myslave patrili k parádnym zážitkom.
Ok, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.
Richard: Kto z čitateľov premýšľa, že by chcel niekedy hrať v kapele, alebo len tak sám, nech neváha, v akomkoľvek veku sa dá začať. Hudba ako ďalší jazyk môže len obohatiť alebo ponúknuť priestor pre sebavyjadrenie alebo relax.
Metal je ale na to najlepší. Odporúčam náš remastrovaný album Decadance, ktorý v týchto dňoch bude dostupný na vinyle.
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/wayd.official
https://wayd.bandcamp.com/music
https://bandzone.cz/wayd
https://open.spotify.com/artist/6t4QPObydNBgWDpM8xrwGC
https://www.youtube.com/channel/UCjucMh9DrLLH4XUB-DyQcaw
