Ensiferum: Tri dekády fínskej ocele a hrdinských melódií

Dňa 23. januára 2026 do košického klubu Collosseum dorazí fínska kapela Ensiferum. O päť dní ich budú môcť počuť a vidieť aj obyvatelia Brna. Pri zrode tohto telesa v roku 1995 len málokto predvídal, že sa vypracuje na absolútnu špičku severskej metalovej scény.

Zoskupenie okolo gitaristu Markusa Toivonena si postupne vybudovalo štýl spájajúci metalovú tvrdosť s folklórnymi prvkami. Sám Markus predtým hral v kapele Dark Reflections, ktorá sa zameriavala najmä na coververzie heavymetalových skupín ako Megadeth či Pantera, no necítil v nej dostatok kreatívnej slobody na tvorbu vlastnej hudby.

Po rozhovore s bubeníkom Kimmom Miettinenom a pridaní basgitaristu Sauliho Savolainena začali v Helsinkách v roku 1996 skúšať nové skladby, medzi nimi aj Knighthood alebo Old Man (Väinämöinen) Zvolili si názov Ensiferum (latinsky nositeľ meča). Príchod charizmatického gitaristu a speváka Jariho Mäenpääho ich ranej tvorbe dodal potrebnú technickú precíznosť a vizionárske nápady.

Sami Hinkka o vplyvoch Ensiferum

,,Markus, náš gitarista a spevák, ktorý vlastne založil Ensiferum, počúva veľa tradičného folklóru, no a takisto naňho mali obrovský vplyv Amorphis, ktorých počúva už okolo 12 rokov. Amorphis tiež majú vo svojej tvorbe určité nepatrné fínske folklórne prvky.“

O samotnom skladaní neskôr uviedol:

,, …nie je tak, že píšeme metalové skladby a potom k nim musíme prilepiť nejaké prvky, aby sme to mohli nazvať folkmetalovým albumom. Je to skôr tak, že každý nástroj musí slúžiť väčšiemu účelu, čokoľvek, čo sa hodí k skladbe.“

Od prvých demo nahrávok k debutu

Cesta k prvému albumu viedla cez tri zásadné demá nahraté koncom deväťdesiatok. Tie upútali pozornosť vydavateľstva Spinefarm Records. Pod jeho krídlami v roku 2001 uzrel svetlo sveta rovnomenný debut Ensiferum. Hosťovali tu ľudia ako Henri Sorvali (Finntroll) či Marita Toivonen. Zároveň táto nahrávka definovala ich zvuk: mix agresivity, hrdosti a fínskej melanchólie inšpirovanej Kalevalou.

Krátko po vydaní sa k zostave natrvalo pridala klávesistka Meiju Enho. V roku 2004 nasledoval druhý štúdiový počin s názvom Iron. Pre nezhody v plánoch a rastúce záväzky okolo projektu Wintersun musel Jari Mäenpää kapelu opustiť.

Sami neskôr ich vzájomné vzťahy takto okomentoval:

,,… s Jarim sa stále stretávame a kamarátime. Nemáme voči sebe žiadne zlé pocity. Vieš, je lepšie, keď sú ľudia k sebe navzájom čestní a úprimní, ale hlavne aj k sebe samým. Je dôležité, aby robili hudbu, ktorú milujú a aby svojej kapele dávali sto percent.“

Na jeho miesto nastúpil Petri Lindroos z Northeru. Jeho drsnejší prejav síce rozdelil fanúšikovský tábor, no dodal celému telesu novú dynamiku.

Ensiferum, Freedom Call, Dragony; 23.1.2026; Collosseum Club – Košice

Éra stability a experimentov

Napriek turbulenciám v obsadení pracovali ďalej. V roku 2007 vydali Victory Songs. Prvým singlom bola pieseň One More Magic Potion. No pre klávesistku Meiju to bol posledný album. Nahradila ju Emmi Silvennoinen. Jej debutom bola atmosférická platňa From Afar (2009).

Basgitarista Sami Hinkka, jeden z hlavných pilierov formácie, pripomína, že ich muzika je o prístupnosti. „Kto by nemal rád hrdinské veci? Som len geek, ktorý príliš veľakrát videl Barbara Conana,“ hovorí nadnesene. Táto odľahčenosť sa pretavila aj do ďalšej diskografie.

V roku 2015 prišla na svet platňa One Man Army. Ten bol prvotinou pod veľkým vydavateľstvom Metal Blade Records. Na ňom sa nebáli ani takých úletov, akým je disco-country vložka v skladbe Two of Spades. Krátko po jej vydaní odišla Emmi. Miesto nej prišiel Pekka Montin. V medziobdobí (2018-2020) na koncertoch vystupovala live klávesačka a vokalistka Laura Dziadulewicz.

Ensiferum nie sú len o hudbe, ale aj o vizuálnej identite. Čierne pruhy na tvárach, kilty a brnenia nie sú len kostýmy. Pre muzikantov ide o „špeciálny rituál“. Jeho cieľom je uviesť ich do správneho rozpoloženia pred koncertom. Podľa Hinkku je kľúčové, aby kapela sama verila obrazu, ktorý na pódiu vytvára. Hoci sa zloženie menilo, duch kapely zostal neoblomný.

Súčasnosť a neutíchajúca sila

V poslednej dekáde potvrdili svoje postavenie v „silnej päťke“ fínskeho folk metalu (po boku Korpiklaani či Moonsorrow) albumami Two Paths (2017) a oceňovaným Thalassic (2020). Vďaka Montinovi sa na ňom objavilo viac čistých vokálov. Ich najnovší prírastok do diskografie, Winter Storm (2024), potvrdzuje, že oheň Ensiferum zďaleka nevyhasol.