Stratovarius – Elysium

Po nie príliš presvedčivom comebacku Polaris prichádzajú Stratovarius tento rok s albumom s názvom Elysium. Pri tomto albume vystáva otázka, či dokážu Stratovarius vystúpiť z tieňa svojho niekdajšieho hlavného mozgu Tima Tolkkiho a nahrať album, ktorým nadviažu na albumy ako Visions, Episode.

Na tvorbe skladieb sa pod. ako u Polaris zúčastnila celá kapela, no na rozdiel od predchádzajúceho počinu tentokrát najväčšou mierou prispel gitarista Matias Kupiainen. V jeho prípade treba oceniť, že sa v žiadnom prípade nesnaží kopírovať niekdajšieho maestra Tima Tolkkiho a samozrejme aj to, že tvorbu kapely obohatil o nové progresívne prvky. Druhá vec, ktorú si na albume všimnete je, že klávesák Jens Johansson sa nebál zaexperimentovať a použil veľa nových klávesových motívov. Albumu to rozhodne pridá na atraktivite, aj keď drobným problémom je, že v niektorých skladbách sóla kláves a gitár veľmi splývajú a bežný fanúšik má problém odlíšiť, kedy nastupuje gitara a kedy klávesy. Výkon speváka Tima Kotipelta, ktorý je jedným z poznávacích znamení kapely, sa nesie prevažne v stredných polohách. Svojím výkonom neurazí žiadneho fanúšika, ale nebolo by na škodu, keby sa svojím spevom dotkol ešte o niečo vyšších polôh. Taktiež netreba zabudnúť na bubeníka Jorga Michaela (ktorý mimochodom zaznamenáva úspechy v boji so zákernou rakovinou), ktorý svojou nenapodobiteľnou hrou na bicích dodal skladbám to, podľa čoho poznáte, že ide o kapelu menom Stratovarius.

Za najlepší moment albumu by som si dovolil označiť titulnú skladbu Elysium, ktorá má až neuveriteľných osemnásť minút a šesť sekúnd. Táto skladba sa zapíše zlatými písmenami do histórie Stratovarius a v oblasti power/speed metalu jej patrí miesto pri veľdielach ako napríklad Keeper of The Seven Keys od Helloweenu alebo The War od pirátov z Running Wild. Obsahuje všetko, čo poteší srdcia fanúšikov melodickej kovovej muziky, ako výborný spev, zmeny temp a hlavne najkrajšie gitarové a klávesové sóla na celom albume.

Fairness Justifed by som si dovolil označiť za druhý najlepší song albumu. Obsahuje druhé najkrajšie sólo s celého albumu a nesie sa v strednom tempe. Celou skladbou sa nesie výborný Timov spev, podporený mohutným zborom.

The Game Never Ends je jedna z dvoch skladieb, ktoré napísal jeden z najlepších klávesových hráčov, maestro Jens Johansom  a využil v nej klávesový motív, nie celkom typický pre Stratovarius. Skladbu to síce nepokazí, ale menším problémom je sólo skladby, kde podľa mňa bude pre bežných ľudí problém rozlíšiť gitaru a klávesy. Napriek tomu by som danú skladbu, pre jej chytľavosť zaradil do top trojky celého albumu.

Ostatné skladby v ničom nezaostávajú, či už epická Life In a Moment, alebo pekný úvod albumu v podobe skladby Darkest Hours, až na prípad skladby Event Horizon.

Táto skladba obsahuje síce výbornú spoluprácu Matiasovej gitary a Jensových kláves, ale problémom je gitarový motív, ktorý je občas až príliš podobný starším skladbám. Kapele by som odporúčal vyvarovať sa podobným veciam.

Takže si to zhrňme: Stratovarius nahrali najlepší album od odchodu legendárneho Tima Tolkiho. Zapojenie ostatných členov do skladania kapele len pomohlo. Dúfam, že Stratovarius neprestanú v nastúpenom trende a ďalšie albumy budú čím ďalej tým lepšie.

Česká stránka kapely Stratovarius:

http://www.stratovarius.wz.cz/

Lineup:

  • Timo Kotipelto – Vocals
  • Matias Kupiainen – Guitars
  • Jens Johansson – Keyboards
  • Lauri Porra – Bass
  • Jörg Michael – Drums

Tracklist:

  1. Darkest Hours
  2. Under Flaming Skies
  3. Infernal Maze
  4. Fairness Justified
  5. The Game Never Ends
  6. Lifetime In A Moment
  7. Move The Mountain
  8. Event Horizon
  9. Elysium

Hodnotenie: 5

3 thoughts on “Stratovarius – Elysium”

  1. Stratovarius ma novým albumom príjemne prekvapili väčšiou melodickosťou a hlavne progresivitou. Skladba Fairness Justifed je najlepšia a koncový 18 minutový song je na mňa prehnane dlhý. U stratovarius sa mi stále páčil koncept akým ich albumy prechádzajú. Prvky kláves a gitár sa z môjho pohľadu príliš nezmenili od predchadzajúcich albumov ale za každým počuť väčšiu odhodlanosť skladania skladieb. Obal je veľmi vydarený. Tento album ja pekným úvodom do metalového ro(c)ku 2011.

  2. Som veľkým fanúšikom Stratovarius, ale čo som počul ten Elysium tak nejako ma nezaujal… Ako muzikantsky je to zahraté perfektne- pesničky sú na profesionálnej úrovni a každý člen si dal určite dosť záležať, ale nenadchli ma až tak ako napr. songy na Polarise. Ale opakujem- to že ma nenadchli ešte neznamená, že sú zlé… čo by som na tom albume vyzdvyhol je bravúrna hra Matiasa, Jorga a Jensa a tiež ako bolo spomenuté že má fakt pekný obal ten album… pesničky ktoré sa mi celkom páčia sú Darkest hour, Elysium a Infernal maze tie sú ešte celkom chytľavé… Takže hodnotím to ako dobrý album, akurát sa dalo trocha pohrať s melódiami… 🙂

  3. novy album stratovarius??? no moj osobny nazor je taky ze spevakou spev je taky nudny trocha,a pesnicky su skoro vsetky dost podobne maju tam nejake dve pesnicky alebo tri dobre;-) ale tak myslim ze je to lepsi album ako polarys.ale neni nad stary stratovarius ked skladali pesnicky ako black daimond,destiny,paradaise,kiss off judas,coming home atd;-)

Pridaj komentár