Rozhovor s členmi kapely Mordum zo dňa 20.3.2017

Ak sledujete slovenskú metalovú scénu určite vám neušla informácia, že pred časom konečne vyšiel debutový album aj kultovej košickej death metalovej formácií Mordum. Je tu určitá paralela s kapelou trochu z iného súdka – Dereš. Aj pri Mordume si fanúšici na debut dlho počkali, aj keď trochu menej ako pri ,,Derešoch“ – u týchto Košičanov to bolo iba 26 rokov (pri Dereši to bolo až 30).  Debut And What Is the Truth  nie je jedinou aktivitou členov Mordum.  Basák Marek vydal knihu s tematikou košickej scény Please Disco Tonight. Ale viac už v rozhovore, do ktorého sa zapojili gitarista Roman, spevák a gitarista Ľubo, a basák Marek:

Zdar kluci, ako sa darí?

Roman: Čaves, darí sa nám dobre, nakoniec je to  konečne aj počuť.

Chlopi moji, veľmi dobre si pamätám na reportáž na incipitum.sk, kde Maťo Lukáč opisoval koncert, na ktorom vystúpili istí Mordum. Uvádzal tam, že kapela predviedla výborný výkon, takže demo „Systems“ išlo na dračku….neviem, kedy bol ten článok presne písaný, ale to, že demo išlo na dračku mi utkvelo v pamäti. Spomeniete si na časy vydania tejto nahrávky? Na koncerty, ľudí, na vtedajšie pomery v UG? Je „Systems“ Vaša prvá nahrávka?

Roman: Nedá sa nespomenúť si na tie šialené časy a hlavne na priebeh nahrávania dema Systems v Šulekove pri Leopoldove. Z toho by sa dala napísať jedna menšia kniha. Ani na prvý koncert hneď po jeho nahratí. Bolo to tiež v Šulekove s Gladiatorom. My sme na koncerty chodili v smečke – t.z jedna veľká partia. Boli to ľudia z košických kapiel a kopec kamarátov. Mordum nikdy veľa nekoncertoval a to aj z toho dôvodu, že vtedy to fungovalo na výmenu. My Vás u nás doma a Vy nás u Vás doma. No boli sme dosť leniví organizovať koncerty a povedzme si na rovinu: Komu sa chcelo hrať neustále v Košiciach alebo niekde poblízku, aby sme mohli vrátiť niekomu koncert? V roku 1996 som spolu s Martinom Lukáčom zorganizoval September Totentanz. Martin zohnal sponzorské peniaze, reklamu a ja som sa postaral o zvyšok. Prišlo okolo 700 ľudí, hralo 10 kapiel, košické, slovenské, české aj maďarské. Aj napriek super akcii sme už ďalší ročník nezopakovali ani neviem prečo. Potom to koncertné žezlo prevzal Janči Košč z Cares a rozbehol to v Myslave. Vďaka nemu to v Košiciach začalo dýchať aj zahraničnými kapelami. Na koncerty chodilo kopec ľudí a vždy po nich, sme skončili buď v našich miestnostiach s kopcom pív alebo sme sa zašili v našich malých krčmách do skorých ranných hodín. Tie časy dobre popísal Martin v knihe Monstronomicon alebo Marek v Please no disco tonight. Mordum ešte pred Systems mal 2 demá. Psychic dissection a Spiritual Necropsy.To na dračku znamená, že sa predalo 1000 kusov. Vydali sme ho na vlastné náklady, pretože všetci mali plné huby kecov a nakoniec sa nám každý otočil chrbtom. Dokonca je dosť i tých, ktorí nám dodnes nevyplatili peniaze za kazety. A to sa mali v tej dobe za veľké ryby na poli metalu.

Košický underground bol vždy veľmi silný, čo mi dáš určite za pravdu. Ako ste vy vnímali Vašu scénu? Fungovali kamarátstva, spoločné skúšobne, spoločné výjazdy na koncerty?

Roman: Už len to, že Košice sú 2 najväčšie mesto je pochopiteľné, že tých kapiel bolo viac ako kdekoľvek inde. Všetci sme sa poznali a pomáhali sme si. Požičiavali sme si nástroje na koncerty aj do štúdií. V tej dobe boli kvalitné nástroje pre väčšinu z nás iba snom. Neboli obchody ,ktoré ti ponúkali nástroje od akéhokoľvek výrobcu ako dnes, internet bol veľká neznáma, mobily neznámy pojem. Aj bez nich sme sa vedeli stretnúť každý deň či už v skúšobniach alebo hocikde na pive. Všetko sa žilo realitou v medziach finančných možností. Pokiaľ bolo na pivo, tak nebol problém a keď nebolo, tak ani vtedy nebol problém. Vtedy sme hrávali každý deň 4 aj 6 hodín. Hudba bola pre nás všetkým. Koniec koncov je to popísané aj v knihe od Martina Lukáča Monstronomicon a taktiež v Marekovej Please No Disco Tonight.

Ako prebiehalo Vaše fungovanie v druhej polovici 90.rokov?

Roman: Po Systems sme začali tvoriť nové skladby na Egoism. Ten sme nahrali v skúšobni. Obal už bol vytvorený, no tento materiál sa do štúdia nikdy nedostal, pretože niektorým zúčastneným to začalo prechádzať cez hlavu a nezvládli to, čo im život postavil do cesty. V roku 1998 som z Mordum odišiel a založil som Carnall. Neskôr prišli deti a nemal som čas ani chuť riešiť hudbu. Mordum okolo Destroy future mi nenáleží komentovať, nebol som strojcom ani zúčastneným.

Prv, než sa dostaneme k aktuálnemu dianiu, mi prosím ešte povedzte či medzi „Systems“, teda rokom 1995 a súčasnosťou, existuje nejaká Vaša nahrávka?

Roman: Ako som už spomenul, na kazete existuje Egoism a je tu ešte Destroy future, myslím, že rok 2000.

OK a sme v roku 2017 a v rukách mám Váš skvelý aktuálny album. Prosím priblíž, kedy ste sa začali zaoberať prvotnými myšlienkami na nový album. Ako u Vás prebieha proces tvorby?

Roman: Prvotná myšlienka vzkriesiť Mordum a tým pádom aj nejaký album vzišla z Gabiho hlavy. Bolo to v roku 2012, presnejšie  v novembri 2012. Miestnosť zabezpečil Gabi, tak sme začali začiatkom roku 2013 ako za starých čias. No nie je jednoduché po toľkých rokoch znova dať na hmatník to, čo sa odohráva v hlave. Po roku Števo išiel z kola von (navštívil ho starý „kámoš“). Prišiel Ľubo, ktorého začali svrbieť prsty a vyschlo mu v hrdle. Tak sme mohli znovu pokračovať a brúsiť nové veci. Aby toho nebolo málo Gabiho začalo trápiť zdravie a musel ísť pod nôž – celkovo päťkrát. Až začiatkom roku 2015 sme konečne začali pripravovať finále tohto albumu. Proces tvorby má dve tváre: Buď to ide sakra rýchlo alebo kurva pomaly :D.

Pri finálnych verziách skladieb vládne demokracia alebo má niekto hlavné slovo?

Roman: Keďže už nie sme žiadne mladé uchá, tak fungujeme na pochopení a porozumení. Hlavné slovo má vždy kľud a pohoda. Hudba je pre nás oddych a zábava. Keď sa nám nechce, tak ideme po svojom. Hlavné slovo má vždy pocit. Buď je dobrý alebo zlý. Nič viac, nič menej.

V buklete čítam, že album bol nahratý v štúdiu Mordum, takže komplet ste si ho realizovali svojpomocne? Nerozmýšľali ste nad návštevou osvedčeného štúdia? Predsa len či dobre nasnímanie nástrojov, ale aj mix a master vyžadujú znalosti a skúsenosti….

Roman: Áno, všetko sme nahrali u nás v miestnosti. Dnes nie je problém zariadiť si funkčné štúdio, všetko je digitálne. Pred dvadsiatimi rokmi sme mohli len snívať. V podstate máme všetko, čo na realizáciu a nahratie potrebujeme. Do štúdia sme neplánovali a ani neplánujeme ísť. My sme túto nahrávku do finálnej podoby nahrávali celkovo 3 – krát. Skúsenosti získaš iba vtedy, keď niečo robíš, ležanie na gauči ti to nijako neuľahčí. Počul som kopec nahrávok z osvedčených štúdií. Za niektoré by som sa hanbil. Samozrejme vždy je čo zlepšovať.

Mne sa zvuk nahrávky páči, je dosť surový a nemodrený, ale ide z neho tá správna špinavosť a agresivita, takže predpokladám, že so svojou prácou ste spokojní.

Roman: Určite, že sme spokojní. Tá špinavosť je tam zámerná, urobili sme to presne tak, ako sme chceli. Metal je aj o špinavosti. Dnešné kapely sa snažia o digitálnu presnosť a kryštálový zvuk, a to je pre nás nepredstaviteľné. My nie sme“ kompjúter“. Za všetkým treba cítiť človeka. So zvukom je treba stále pracovať a nás to baví.

Mali ste v pláne s albumom osloviť vydavateľa alebo ste rátali s možnosťou, že sa o vydanie a distribúciu postaráte sami? Brali by ste aj možnosť digitálneho šírenia Vašej muzik bez fyzických nosičov?

Roman: Jednoznačne sme boli rozhodnutí, že pokiaľ nenájdeme vydavateľa, tak to v nejakom množstve vydáme na svoje náklady. Našťastie sa vydavateľ našiel a to v super rýchlom čase, takže tá druhá možnosť nie je potrebná. Je ním Koník a jeho Support Underground. O digitálne šírenie sa postarajú samotní ľudia či chceš alebo nechceš. Bez fyzických nosičov to pre nás nedáva zmysel. Ale základom kapely je fotka, ak ju nemáš nie si kapela.  😀

Som veľmi rád, že sa Vám do cesty priplietol Koník a jeho Support Underground. Myslím, že svojou aktivitou momentálne na CZ/SK scéne nemá konkurenciu. Maximálne propaguje svoje kapely, na recenzie posiela výhradne fyzické nosiče, má veľmi priateľský prístup – verím, že spokojnosť aj z Vašej strany. Ako ste na seba narazili?

Ľubo: K spolupráci s Koníkom nás popostrčil Martin Lukáč, ktorý nám doporučil toto vydavateľstvo, tak sme ho oslovili. Slovo dalo slovo a album je na svete a sme veľmi radi, že vydávame práve tam. Koníka týmto srdečne pozdravujeme 🙂

Dúfam, že sa budete snažiť nový album podporiť aj koncertovaním. Máte už dohodnuté termíny koncertov, prípadne letných festivalov ?

Ľubo: Zatiaľ nie je dohodnuté nič, predsa ešte len teraz CD vyliezlo, tak to určitý čas potrvá ale dúfam, že ľuďom sa bude páčiť a vzrastie záujem vidieť nás naživo. My sme za každý koncert či festival.

Chystáte k albumu aj nejaký merch? Tričká s motívom albumu by vyzerali skvele.

Ľubo: Samozrejme, merch musí byť a námetov na tričká máme viac, a uvidíme, ako sa veci budú vyvíjať, ale nejaké triká určite budú. Obal albumu namaľovala Mareková spolužiačka. Je to v podstate originál.

Ako vyzerá civilný – nehudobný život členov kapely (záľuby, záujmy, povolania)?

Roman: Všetci pracujeme. Zameranie – strojárina. Našou záľubou je  Mordum a hudba. Na ostatné nie je čas. Žijeme rodinným životom, Ľubo má jednu dcéru a ja mám dcéru aj chlapca. Pri rodinnom živote nie je veľa času. Ale pokiaľ je chuť, tak to ide. Gabi je na voľnej nohe a tak mu to vyhovuje, tak isto aj Rišo. Teda aby som nezabudol, Mareka na basu vystriedal Richard Dermek, ktorý hrá v Infer. Marek opustil Mordum z vlastnej vôle a v dobrom z vážnych problémov. Spolupracujeme aj naďalej, čo je veľmi fajn.

Ďalej by som mal pár otázok na basáka Mareka. Marek, ty si minulý rok napísal knihu o košickej scéne Please No Disco Tonight a pojal si to trochu špeciálne – tlačová správa hovorila o tajomnom spisovateľovi, ktorý napísal knihu o košickej rockovej scéne 90-tych rokov. Prečo? Mohol by si ju trochu priblížiť?

Marek: Titulok v tlačovej správe si vymyslela novinárka sama, nebolo to dohodnuté. Všetci sa na tom dodnes bavia, a tak to má byť. Táto litánia je o histórii kapely Mordum na pozadí 90-tych rokov v Košiciach.

Kde si ju môžme obstarať?

Marek: Dá sa zohnať na generálnom štábe metalu pod Collosseom, kde máme skúšobňu alebo treba napísať na FB, alebo na e – mail: bellowz@azet.sk.

Ok, tak všetkým pekne ďakujem za rozhovor a ako je u nás zvykom, poprosím všetkých o nejaký ten odkaz pre čitateľov.

Všetci: Aj my ďakujeme za priestor vo Vašom zine. Máme pre Vás jeden spoločný odkaz: AVE METAL, AVE MORDUM!!!

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.facebook.com/mordumsk/
http://bandzone.cz/mordum

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.