Luboslav, Janko (Lunatic Gods) – ,,Všetkých pozývame na naše turné so Silent Stream Of Godless Elegy“

Vynovená zostava, hviezdny bubeník a nový album Turiec – tak by sa dal charakterizovať súčasný stav martinských Lunatic Gods. Na spomínanom diele nájdete okrem veľmi kvalitnej black metalovej muziky s folkovými prvkami aj niečo viac. Obal zdobí množstvo záberov prírody, básne  a podobne… Dosť reči na úvod, prečítajte si čo povedali gitarista Luboslav plus perkusionista a tympanista Janko:

Pozdravujem Lubo a Janko, ako sa darí?

Luboslav: Zdravím ťa, no čo povedať, po 4 rokoch práce máme konečne von nový album a tešíme sa z neho, ohlasy sú zatiaľ veľmi pozitívne, dostávame naozaj pekné odozvy z celého sveta. Nečakal som, že na staré kolená nám budú chváliť muziku fans z Francúzska či Texasu. Naozaj parádička….

Navyše polovica nákladu za prvý mesiac od vydania je fuč, čo sa nám tiež teda ešte nestalo 🙂 A samozrejme nás to nabíja do ďalšej práce. Aktuálne cvičíme nové songy, chystáme sa na festivaly a hlavne na naše turné so SSOGE. Do toho sila a teplo jarných dní, slnečnými lúčmi ožiarené kopce našich hôr, prvé túry na Ostrú, Tlstú, Borišov či Ploskú. Nepoznám lepší balzam na prepracovanú myseľ a užívam si to do sýtosti..

Janko: Mám sa dobre, jesť mi chutí. Album aj booklet sa ľuďom  páči, takže máme dobrý pocit a sme so sebou spokojní kolektívne aj každý zvlášť. Navyše v hlavách už máme nejaké obrysy nových piesní a tém. A už sa nevieme dočkať koncertov s Marthusom za bicími…

Nedávno ste vydali nový album Turiec. Prvá vec, ktorá človeka zaujme je jeho obal- fotokniha s krásnymi zábermi prírody, básňami, textami…. Ako vznikol tento nápad?

Janko: Tak tu sa vyjadrím ako prvý 😀 Nápad vznikol v Ľubinovej hlave  a bavili sme sa o ňom na skúškach a pri tvorbe nového materiálu ako o teoretickom možnom koncepte. A po čase som si v nejakom  rozhovore prečítal, že album vychádza aj s knihou fotiek. Neostalo nič iné, iba na tom začať makať, hehe:) Turiec je krásny kraj, od meandrov rieky až po vrchol Kriváňa, pre každého fotografa to môže byť celoživotný námet. Neurčité, pocitové a občas až impresionistické fotky podľa mňa skvele dopĺňajú hudbu, ktorá je členitá, pestrá a farebná ako celý náš kraj. Nechceli sme dokumentárne fotky aké vidíte hocikde v kalendári. Chceli sme sprostredkovať pocit a podporiť hudbu, čo si myslím, že vyšlo.

Luboslav: Tak Janek to pekne napísal 🙂 … Išlo o to že vždy, keď som bol pri Janekovi a ukazoval mi nejaké fotky z jeho potuliek turčianskou prírodou,  ktorých mal v kompe snáď tisíce, som mu vravel „Janko to je nádhera,  s tým treba niečo robiť“. Však asi aj ty sám vieš ako to dnes chodí, všetci fotíme fotíme a len vytvárame priečinky a adresáre kde to hádžeme a ukladáme a a povedz sám, kedy tie adresáre otvárame? Pomaly nikdy. Staré časy, keď si si s chuťou otvoril nejaký album u kamoša alebo známych, otváral a listoval, sú proste nenávratne pre

č. Pohľad na stôl s PC ťa veru do toho nedonúti, ale taký pohľad na väzbu fotoalbumu alebo knihy už skôr. Takže skrátene, chcel som preniesť na dlhšie časové obdobie tú nádheru, ktorú Janík pri našich alebo svojich potulkách zachytáva. Ku básňam a textom pod fotkami to bol už len krôčik, taká malá čerešnička k tomu. V našom kraji žilo a tvorilo veľa talentovaných autorov a týmto sme im v podstate vzdali náš malý hold. Pre rekapituláciu pripájam autorov, ktorých úryvky sme okrem našich textov použili. Nemalo by sa na nich zabúdať:
Izidor Žiak- Somolický (1863-1918), Ela Vodrážková (1909-1992) , Štefan Krčméry (1892-1955),
Rudo Moric (1921-1985).

Ako prebiehal samotný proces výroby tejto „knihy“? Podľa čoho boli vyberané úryvky z literárnych diel, fotky, citáty?

Janko: Pre mňa ako „fotografa“ (čo si o sebe rozhodne nemyslím), to znamenalo dva roky cieleného chodenia po Turci a aj súkromného objavovania našich krás. Následne prišlo triedenie milióna fotiek, porovnávanie, vybratie možno stovky najlepších (podľa mňa), úpravy a ďalšie selekcie, až sa do finále dostalo tých pár, ktoré sú v knihe.

Luboslav: Citáty – tie sa snáď priradili sami 🙂 … Po večeroch som sedel nad fotkami, ktoré Janko vybral,  a podľa pocitu ktoré vo mne tá ktorá fotka vyvolávala som priraďoval slová z básní, či z našich textov, proste čistá „pocitofka“, podobne ako tvorba našej muziky. Veľká vďaka patrí aj našej huslistke Eválii, ktorá ma zásobila knižkami a zbierkami o našej turčianskej záhrade. Ej veru, ťažko sa mi jej ich bude vracať späť, a aj keď niektoré som si už zakúpil do zbierky, veľa klenotov je už nedostupných…Ewkaaa veeď, nejako sa dohodnimeeee 🙂

Prejdime teraz k samotnej hudbe. Popíš trochu nahrávací proces.

Luboslav: Ako som už písal vyššie. Komponovanie hudby a celá tvorba muziky je pre mňa úžasný pocitový proces. Všetky inšpirácie, nové podnety, vnemy a nápady si zaznamenávam do mobilu. A z týchto „nanákaní“ potom vznikajú nové riffy a melódie, ktoré na skúškach spoločne dolaďujeme a hľadáme ten správny mix všetkého čo máme radi a čo nás charakterizuje.

Naša muzika je ako keby zrkadlom našich životov v určitom období a preto je myslím taká pestrá a dokáže riadne nakopnúť ale aj pohladiť. Ako s obľubou hovorievam: „Struny sú médium na ktorom aj trápenie zahráš, no aj radosť a zábavu, tak počkajme čo dnes zahrajú naše srdcia“. Na albume Turiec preto počuješ hrať a spievať naše životy, naše túžby a  ľudské predstavy, ktorým sme verili a odovzdali sa im počas uplynulých štyroch rokov. Započúvajte sa do nich…

Janko: Na nahrávanie sme si tentokrát dopriali oveľa viac času, tak ako na samotne skúšanie a ladenie nového materiálu. A keďže je v kapele skvelá nálada, celé nahrávanie prebiehalo v príjemnej atmosfére bzeneckého Shaarku a okolitých výčapov. Nahrávalo sa na niekoľko víkendov rozložených skoro na celý rok 2017. Skladby sme mali seriózne  nacvičené, takže toho „to sa spraví v štúdiu“ bolo minimálne. Výnimkou boli cimbal, viola a kontrabas, kde miesto pár vstupov sa tieto nástroje krásne včlenili do celého albumu.

Sú nejaké výrazne rozdiely oproti predchádzajúcej tvorbe?

Luboslav: Myslím, že si aj naďalej hrnieme ten náš mix folku, blacku a slovanskej atmosféry a k nejakej razantnej zmene určite neprišlo. Proste tu počuješ muziku na blacku odchovaných metalistov, ktorí majú v krvi aj riadnu dávku avantgardy a folklóru.

Posun vidím skôr v tom, že čím sme starší, nenechávame sa obmedzovať žiadnymi žánrovými pravidlami a ako muzikanti sme na seba náročnejší a viacej nechávame piesne dozrieť. S tým súvisí aj časový horizont našich nahrávok. Nepotrebujeme každý rok vydávať nový album. Odbúraním časových mantinelov sme znovu objavili zmysel tvorenia  a odprostili sa zároveň od všetkých závaží.

Hudobný posun na novinke pekne vystihol Václav Tesař – redaktor Sparku, ktorý v nej vidí čiastočný návrat do našej skoršej éry. A ako písal – spája surové a pudové počiny „Slnovraty“ a Vlnobytie“ s atmosférou nášho skoršieho obdobia. Ja osobne na novinke cítim aj ozveny albumov „Mythus“ či „Sitting By The Fire“.

Na Mythuse sme po prvýkrát použili folklórne slovanské motívy a „Sitting, či „The Wilderness“ boli podobne ako novinka tiež nie na jedno vypočutie. Ako som písal v nedávnom rozhovore práve pre Spark: „Krása starých metalových opusov, ktoré ma formovali, spočívala v tom, že to boli klenoty na viacej vypočutí. A podľa prvých ohlasov od priateľov, známych a fans, ktorí už mali možnosť novinku počuť, sa im otvorila práve po viacerých vypočutiach. A podľa mňa práve v tom spočíva kúzlo hodnotnej muziky a pre nás ako muzikantov je to obrovské pohladenie a zároveň signál že sme vykročili správnym smerom“.

Janko: Vzhľadom k zapojeniu sa Marthusa čoby profíka nad profíkov, sme museli pristupovať k celému procesu zodpovednejšie ako bolo u nás bežné:D. Je jasné, že s jeho precíznou kanonádou musíme držať krok. Čo sa samotnej muziky týka, stačí si pustiť posledné CD a je jasné, že hoci kapela spravila výrazný krok dopredu, stále je rozoznateľne čitateľný rukopis LG.

Zároveň sa opäť jedná o album čisto v slovenčine. Myslíš, že si kapela už nadobro osvojila rodný jazyk vo svojich textoch, alebo je v budúcnosti možný návrat k angličtine?

Luboslav: V roku 2007 nás po ťažkej chorobe opustil spevák a textár Jarík (Jaroslav Horár Vavro RIP) a na spev ostal už len Emko. A keďže ten po anglicky vôbec nevedel a texty piesní spieval vždy len foneticky, a v štúdiu pri nahrávaní sme vždy okrem tónov, melódií a rytmu museli dávať pozor aj na jeho intonáciu a výslovnosť, čo bolo dosť náročné, povedali sme si že to nejdeme ďalej siliť a nahrávku venovanú Jaríkovi sme zvečnili v rodnom jazyku. Sami sme nevedeli ako to ľudia prijmú, ale na výslovné prekvapenie to väčšina fans, dokonca aj českých, prijala ako veľké pozitívum, a dokonca sa nám stalo, že texty niektorých oslovili aj viac ako muzika. Proste zrazu naša muzika narástla o ďalší rozmer.

V piesňach na „Ante portas“ boli v metaforách odkazy na život našich predkov a krásu krajiny ktorú nám zanechali. Na albume „Vlnobytie“ sme tento odkaz posunuli ešte ďalej. Ako hovorieval náš bývalý gitarista Hirax v rozhovoroch práve k albumu „Vlnobytie“: „Povesti, príbehy, ťažká robota, zvyky našich predkov, to všetko je v nás, v našej krvi.

Texty čerpáme z našej histórie, sme SLOVANIA! Hory, lesy, polia, lúky, zvery, zemiaky, fazuľa, tvrdá práca, pálenka, malosť, závisť, bič i cukor, husličky, kroje – to sme MY!“. Tieto témy sme neskôr rozvinuli aj na nahrávke „Slnovraty“, ktorá bola venovaná dvom najväčším slovanským sviatkom a tiež na novinke „Turiec“, ktorá okrem krás a prírody okolo nás je aj o životoch našich praotcov a pramatiek.

Janko: Sme raz slovenská kapela, naše motívy sú slovenské, slovanské a folklórne, bolo by vtipné spievať po anglicky 🙂 Navyše Ľubinove a Lečove texty sú úžasné a na vysokej úrovni, ťažko by sme dosiahli takú silu jazykom, na ktorý nám zobáky nenarástli…

Bola príroda v regióne Turiec najväčšou inšpiráciou pri nahrávaní albumu?

Janko: Každý priemerne vnímavý tvor, ktorý sa v Turci rozhliadne okolo seba na okolité kopce, musí pocítiť radosť, hrdosť a úctu. Navyše naše životy sú čoraz hektickejšie, spoločnosť a konzum zrážajú na kolená to, čo nás robí ľuďmi a pomaly sa meníme na stádo bez vlastného názoru, bez ambícií prežiť svoj život aktívne, dôstojne a naplno. Tam hore v kľude a vetre človek pochopí, kto je a kam patrí, vyfúka mu z hlavy mediálne sračky a potrebu nového mobilu, nedostatku lajkov či tragické čísla na účte… tam hore prichádza poézia existencie. A samozrejme sme sa nechali inšpirovať aj históriou regiónu, jeho povesťami, jeho kultúrou..

Luboslav: Janko to svojou odpoveďou úplne vystihol. Veru tak, žijeme v krásnom kraji obklopení vencom hôr a mnohí si to ani neuvedomujeme a túto neopakovateľnú krásu vnímame ako samozrejmosť. Ako píšem v úvodníku knihy k novému CD, ktorá je zároveň pozvánkou navštíviť Veľkú a Malú Fatru a pozrieť sa na náš rodný kraj zvrchu: ,,Naše nové piesne sú z prameňa našej rieky, sú z hrebeňov našich vrchov.

V ich notách sú včiarané meandre sprehýbané a pláne trávnaté, v ich taktoch bijú skaliská hrozivé, tiesňavy neprístupné, šľahá v nich sila vodných tokov zo strání našich vrchov. Sú z krajiny pôvabnej, sú z našej turčianskej záhrady. A hoc veleba nášho kraja opísať slovami sa nedá, pozvánku k potulkám aspoň takto k Vám vysielame.“

A práve včera nám napísal jeden český fanúšik, že sa s manželkou rozhodol tie naše kopčeky navštíviť. Veľmi som sa potešil a povedal si: „Vyšlo to.“ 🙂

Minuli rok ste začali spolupracovať  so svetoznámym českým bubeníkom Marthusom.  Ako vlastne došlo k nadviazaniu tejto spolupráce?

Janko: Po niekoľkoročných peripetiách s bývalým bubeníkom sme už ďalej nemohli pokračovať spolu. Keďže na albume sme už v tom čase robili tri roky, potrebovali sme skúseného a zodpovedného bicmena. Už to samo o sebe zužuje výber 😀 Navyše  sa pohybujeme v rýchlostiach, ktoré sa už dnes bubeníkom lení hrať. Tak viacmenej na drzovku sme Marthusa oslovili. Mal už povedomie o našej kapele, vyžiadal si nejaké naše pracovné nahrávky a keďže v tom bordeli spoznal zlato Turca, spolupráca začala naberať na reálnosti. Navyše sa z Marthusa vykľul skvelý človiečik, čo je pre fungovanie kapely tak dôležité (ak nie dôležitejšie) ako virtuozita členov.

Luboslav: Zas plný súhlas. Keď sa náš bývalý bubeník dva mesiace pred nahrávaním rozhodol odísť, všetci na mňa v skúšobni čučali že čo teraz, a ja im hovorím: „No nič, idem domov a napíšem Marthusovi.“ Všetci sa rehotali že no určite:)  Zosmolil som mail v štýle že niekedy aj motyka vystrelí 🙂 a či by do toho nešiel a on si po pár dňoch vyžiadal nejaké pracovné verzie new songov. A potom sme už iba všetci zírali, keď nám napísal že ide do toho.

Absolútna eufória ktorá nás drží doteraz, a ktorá dokazuje že niekedy sa sny naozaj splnia. Zrazu hrám v kapele s najlepším bicmenom akého som kedy poznal a zároveň s človekom ktorý energicky ženie vpred jednu z mojich už cez 20 rokov najobľúbenejších kapiel. A popritom z neho stále čiší skromnosť, pokora a predovšetkým tvrdá práca. Rovnaký pocit ako z chalanov z Bzeneckého štúdia Shaark, Pavla a Peťa, ktorým by som chcel spoločne za celý LUNATIC GODS vysloviť ešte raz veľké ďakujem! Moraváci naši skromní – Posunuli ste nás o kusisko vpred!

Marthus je známy , že ma veľa aktivít. Jednak Cradle of Filth a ďalej ešte Titanic, Infer a ďalšie bandy. Nebude problém s nim dlhodobo spolupracovať (čo sa týka koncertov a tak)?

Luboslav: Samozrejme s tým rátame. Ale keďže my až tak často nekoncertujeme a muziku máme všetci len ako milovaný koníček, už to berieme tak, že keď sa nejaký koncert podarí, tak bude a keď nie, tak sa nič nedeje. Povedali sme si, že to nebudeme siliť. Marthusove priority sú jednoznačne CRADLE OF FILTH a TITANIC a my to rešpektujeme. A keď si v jeho nabitom kalendári nájde čas aj na nás, bude to pre nás povestná čerešnička na našom metalovom gramofóne:)

Janko: Bude 🙂 ale keďže ani my nehráme každý víkend, na pár koncertov, prevažne festivalov si nájdeme spoločné termíny.

Zároveň vás čaká koncertné turné s kapelou SIlent Stream of Godless Elegy. Ako vznikla táto spolupráca?

Luboslav: SILENTOV mám rád už nejakých 21 rokov, od pamätného koncertu THE GATHERING v robotníckom dome v Banskej Bystrici, ktorí sa pamätá snáď každý slovenský metloš 🙂 a kedy sa mi aj SSOGE zapáčili. Nejak od roku 2004 sa s Radkom a Hankou poznám aj osobne, kedy si Hanka so mnou zaspievala duet v skladbe „Day After Day“ kapely Digitus In Recto, čím sa mi splnil tajný sen, a odvtedy sme viac menej v kontakte. Pri 20. výročí LUNATIC GODS sme spolu vymysleli Slovanské turné, ktoré bolo naozaj úspešné a keďže aj oni práve v týchto dňoch vydávajú novú dosku „SMUTNICE“ na ktorú sa naozaj teším, rozhodli sme sa že spolu opäť zahráme turné. Týmto všetkých na SMUTNICE /TURIEC Tour 2018 pozývame. Rozpis už nájdete na našom oficiálnom webe, FB aj Bandzone profile…

Vzhľadom na skvelú atmosféru vašej hudby sa musím opýtať, či sa texty, nálada, a posolstvá vašej tvorby nejak pretavia aj do vašich živých vystúpené?

Janko: Kto nás videl vie, že naše vystúpenia si nepotrpia na klišé, či teatrálnosť. Sme s albumom nadmieru spokojní a s Marthusom na pódiu máme obrovskú chuť tú energiu nabušiť do ľudí, čo to dá.

Luboslav: Človeče, po tom čo sme s Marthusom zahrali prvý koncert, som nadržaný na živé hranie ako malý Jojo. S jeho paľbou za chrbtom nás nič nezastaví! Na pódiu bude len muzika. Žiadne ozdoby, masky alebo motorové píly nečakajte 🙂

Prejdime teraz k histórii. Lunatic Gods existuje už pár pekných rokov. Ako si spomínaš na vaše hudobné začiatky?

Luboslav: Začiatky každého aktívneho rockera či metalistu na Slovensku a v Čechách, ktorý sa narodil do generácie tzv. Husákových detí,  sú myslím úplne totožné :“)
Obrovské nadšenie a zápal pre spoločnú vec, časté skúšanie a stretávanie sa, žiaden facebook, žiaden twitter, žiadna závisť, všetci metloši sme spolu letovali prvé zosilovače a efekty z magnetofónov, prosto absolútne amatérske podmienky. Každý koncert ktorý sa nám podaril bol sviatok. No proste nádhera ktorá sa už nezopakuje. A aj keď nahrávky z tých dôb niekomu môžu vyčariť úsmev na tvári, myslím že všetky boli úžasné…rád na to spomínam.

Ste v kontakte s bývalými členmi? Napr. s Hiraxom, Psychom a pod?

Luboslav: S Ferkom „Psychom“, našim bývalým bubeníkom, sa sem tam stretneme. Hlavne Emko, náš spevák. Občas zájdu na pifko, či si spolu kopkajú na záhradke. Ferko bol človek, ktorý na prvých 5 albumoch vplýval na tvorbu muziky naozaj veľkým dielom. On mal vždy cit na začlenenie správneho rytmu do riffu a pasáže. Stál pri každom vzniknutom tóne a to, čo albumy Lunaticu odlišovalo od iných SK kapiel, bola práve jeho fantázia. Patrí mu za to veľká vďaka. Po jeho úraze s rukou sa síce k bubnom už nevrátil, ale vždy keď ho stretnem ho ukecávam aby aspoň song „Hate“ z debutu niekedy dal s nami naživo! Snáď sa to podarí.

Čo napísať k Hiraxovi? Na Vianoce 2012 nám poslal mail, kde napísal že končí v kapele a že mame s Lunaticom ďalej pokračovať a starať sa o jeho dieťatko. A tak sme sa rozhodli pokračovať a makať ďalej. Keď sme išli na jeseň 2013 do štúdia nahrávať Slnovraty, písal som mu akú mám z nového materiálu radosť, že je to viacej z nás ako hocikedy predtým a odpísal nám „že nám drží palce“. Po vydaní Slnovratov sme mu jeden kus osobne s Emkom darovali, mysleli sme si že je všetko v poriadku. Avšak nie je. Keď je príležitosť, snaží sa nás ponížiť, prípadne osočiť v článkoch, rozhovoroch, alebo ako naposledy naživo v rádiu Rebeca, kde doslova uviedol že ho špehujeme a kopírujeme. Proste zlé a nezmyselné veci. Minule nám dokonca volal jeden organizátor a zrušil naše vystúpenie, že volal Hirax a on si neželá aby sme tam tiež hrali. Takže po tých rokoch sme si uvedomili, že jeho „úprimný“ odchod s tým, že máme pokračovať ďalej a baviť sa s muzikou nemyslel až tak úprimne a skôr si želal pravý opak. Je to smutné a nedospelé, ale ako hovorieval Werich: „Keď nejde o život, ide o hovno“:). Takže to už v kapele po tých rokoch berieme skôr s humorom a nadhľadom. A vtípkov s touto tématikou zákonite pribúda. 🙂 Myslím si, že život je dosť krátky na to, aby človek živil nejaké hnevy, zhromažďoval negatívne myšlienky a oberal sa zbytočne o energiu. Každý inteligentný človek si jednoducho urobí názor sám.

Pozri, ja hrám v Lunaticu 18 rokov a za celý ten čas mám v kapele priateľov, chodíme spolu na výlety, chaty, grilujeme a oslavujeme narodky. Žiadna negatívna a zlá atmosféra ako to Hirax s obľubou prezentuje tu proste nie je. A ak podľa neho bola, tak asi s jeho osobou odišla. Človeče, úspešný spisovateľ a hudobník, s jeho kapelou Ramchat im to šlape a robia parádnu muziku, proste všetko je ako má byť a jeho odchodom sa ešte viac nakoplo a bude mrhať zbytočne energiou takýmto nesprávnym smerom. Ale aj tak stále verím, že sa tento naštiepnutý konár raz zrastie a svoje konanie prehodnotí. Verím, že si spolu ešte aj zahráme a raz naše dve kapely spravia aj spoločné koncerty, na ktoré sa nás už viac ľudí pýtalo  a ktoré sme mu už navrhovali. Spoločné roky proste nevymažeš a piesne, ktoré sme spolu splodili nás budú navždy spájať.

Janko: He 😀 veru, kto to sleduje vie, že Hirax je s nami stále v hlbokom emocionálnom kontakte. Asi sme boľavou škvrnou na jeho žiariacej aure, ale to nech si vyrieši sám.  Xxxx

V čom vidíš najväčšie rozdiely v metalovej scéne za posledné roky?

Janko: Som asi stará konzerva, ale dnes počujem príliš veľa zvukovo dokonalého metalu a príliš veľa excelentných, bezchybných, ultrarýchlych a precíznych hudobných výkonov. Pre mňa je to na úkor energie a dlhodobej počúvateľnosti. Metalu narástli fešácke brady, stenčili sa nohy a je voňavý a naleštený. Chýba mi metal s veľkými chlpatými guľami 😀 tak to vidím ja, ale to je asi tým, že som heterosexuál 😀

Luboslav: Hehehe Janek, ty si prípad. Tak hlavne čo mne dnes vadí na nahrávkach je nejaká uniformita zvuku by som to nazval, a neskutočne prebudený mastering pri 90 percentách noviniek. Tým pádom sa vytráca kúzlo starých platní a dynamika nahrávok starých čias. Som v tomto asi staromilec, ale mám rád keď na nahrávke cítiš skutočné nástroje a skutočných muzikantov. A možno aj nejaký ten zle zahraný tón. Nie sme predsa stroje 🙂 Tu by som chcel ešte raz poďakovať Pavlovi z bzeneckého štúdia Shaark, vďaka ktorému náš nový album naozaj žije a dýcha, a keď kapela zjemní, stíši sa, a keď pritlačí, vyrve ti srdce z hrude. Dúfam že tento atmo-efekt ocenia aj fans. My sa toho zvuku nevieme nabažiť:)

V poslednej dobe sa ku mne dostalo viacero skvelých albumov od Martinských kapiel a z blízkeho okolia, či sa už jedná o mladé skupiny, alebo starých harcovnikov. Myslíš si, že scéna v Martine a okolí je niečím špecifická?

Luboslav: V Martine hralo vždy veľa dobrých kapiel, spomeniem ANTISOCIAL, EDITOR, PROTEST, PRÍPAD EVY BURDOVEJ,  BESTIALIT, HORSKÁ CHATA, DEUS PACIS, DIGITUS IN RECTO, BAČOVA FUJARA atď atď. Dnes už tak často do klubov a na koncerty nechodím, tak to asi neviem dostatočne zhodnotiť, ale pred pár dňami som počul novinku od EUFORY a naozaj som zostal prekvapený aký kvalitatívny skok spravili. Fandím im. Mám rád aj martinskú trashovú VENDETU a tiež RAMCHAT, či EDITOR šlapú na plné obrátky, proste som rád že tvrdá muzika v Turci stále žije!

Tak to bola posledná otázka. Ďakujem krásne za rozhovor, a zároveň by som ťa rád poprosil o nejaký odkaz pre našich fanúšikov.

Janko: Nedajte sa oslepiť leskom  trblietavých hláv, vypnite TV, odhláste sa z toho kreténskeho facebooku a premýšľajte. Nebojte sa vlastného hlasu. Hovno ostane vždy hovno, aj keď sa schová pod navoňaný papier 😀

Luboslav: Všetkých pozývame na naše turné so Silent Stream Of Godless Elegy. Ešte predtým sa vidíme na festivale Gothoom, kde Vám spolu s Marthusom predstavíme novinku naživo – a bude to nášup! Veľa dobrej muziky a pohody do života želám. Nech sa Metalmania-Magazínu darí.

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.facebook.com/lunaticgods/
http://bandzone.cz/lunaticgods
https://www.youtube.com/channel/UCbALqytWHgYXr9AiLdVU2hg

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.