Warbringer – Weapons of Tomorrow

My metalisti sme často duše nostalgické. Prapočiatky kultových odnoží metalu máme v sebe prakticky nevykoreniteľné a kľúčové kapely či albumy, ku ktorým sme sa dostávali často horko-ťažko, ešte za socializmu (tí skôr narodení smajlík), budú pre nás vždy na najvyššom piedestáli. Práve tie počiny formovali metal, vytvárali jeho ksicht, podmanivú atmosféru a emóciu, jeho surovosť a zároveň úprimnosť, pretože vtedy vznikali od srdca. Nik ani nepomyslel na to, že by išiel robiť muziku pre prachy, alebo niečo podobné. Pre slávu možno, ale to je úplne v poriadku. A aj keď sa po tých viac ako 40 rokoch formovania metalovej kultúry vytvorilo x žánrov a odnoží, klasické delenie na heavy, thrash, death a black môžeme považovať za najzákladnejší princíp. Preto je veľkou výzvou v dnešnej dobe hrať muziku podľa ortodoxných pravidiel z minulosti a zároveň byť aktuálny v roku 2020, dúfajúc, že to vydrží aj do ďalších rokov.

Pokúšajú sa o to svojim šiestym albumom Weapons of Tomorrow aj kalifornskí thrasheri Warbringer. Počas viacnásobného počúvania 10 trackov tohto diela som zažil krásne výlety do spomienok v minulosti. Lebo keď započujete postupy, ktoré si pamätáte ešte od Pestilence, vyhrávky ako v podaní Heathen, sem tam atmosféru albumu The New Order od Testament alebo nasratú nástojčivosť vokálu ako od Toma Arayu zo Slayeru (hoci tu trochu v blackovejšom podaní), ste tam hneď. Ste hneď oblečení v roztrhanej rifľovej veste s milión nášivkami, pár pyramídkami na pleciach a ostatné lesklé prvky boli ukradnuté spinky zo sedadiel v MHD, lebo na originály nebolo peňazí, ani ich vlastne nebolo kde zohnať. Vidíte tie tváre „bežných“ ľudí, ako vami opovrhujú, krivo na vás hľadia a vy sa z toho tešíte, lebo veríte životnému štýlu s názvom METAL.

Otázkou však je, či takýto počin stačí na to, aby upútal vašu pozornosť dnes. Ak ste vsadili na kartu ortodoxného thrash metalu so všetkým, čo k tomu patrí, musíte byť pripravení na porovnávanie práve s ikonami a tvorcami tohto žánru. Hoci v popiske od vydavateľstva má byť aktuálna novinka Warbringer klasikou s modernými prvkami, tie sa mi tam hľadajú veľmi ťažko.

Zhrniem teda pozitíva tohto diela. Ide o profesionálne zvládnutý poctivý thrash metal. S veľmi kvalitným zvukom. Nájdete v ňom úplne všetko, po čom thrashu zasľúbená duša piští, v tej najklasickejšej podobe. Naozaj do detailu. Štekavými sekanými gitarami počnúc, pokračujúc rýchlymi sólami, melodickými vyhrávkami zdvojených gitár, pár vybrnkávacích pasáží ako z učebnice aj s adekvátnou atmosférou. Dokonca sem tam aj nejaké tie atmosférické klávesy v úvodoch a medzipasážach skladieb. A to najpodstatnejšie, vráti vás to do tých hudobne krásnych časov konca osemdesiatych rokov.

Ale je tu jedno veľké „ALE“. Ak má tento album väčšie ambície, musím konštatovať, že nevyšli. Najväčší problém je práve to, že toto tu už raz bolo. V kľúčovej dobe, keď to vznikalo a práve vtedy to bolo ono, vtedy to bolo úprimné a už nikdy to nik neprekoná, ak sa rozhodne robiť úplne to isté. Nik dnes nezíska slávu ako Metallica, Slayer, Anthrax, Megadeath alebo Kreator, ak začne hrať to, čo oni, keď vydávali albumy tvoriace úplne prvé učebnice thrash metalu. Žiaľ, je to tak. Alebo ak chcete, našťastie je to tak.

Lineup:

  • John Kevill – spev
  • Chase Becker – gitary
  • Adam Carroll – gitary
  • Chase Bryant – basa
  • Carlos Cruz – bicie

Tracklist:

  1. Firepower Kills
  2. The Black Hand Reaches Out
  3. Crushed Beneath the Tracks
  4. Defiance of Fate
  5. Unraveling
  6. Heart of Darkness
  7. Power Unsurpassed
  8. Outer Reaches
  9. Notre Dame (King of Fools)
  10. Glorious End

Rok vydania: 2020

Vydavateľstvo: Napalm Records

Youtube ukážka:

Linky:
http://www.warbringermusic.com/
https://www.facebook.com/Warbringermusic

Hodnotenie: 3/6

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.