No Raza – Transcending Material Sins

Hneď na začiatok sa musím jemne vyviniť z neobjektivity. Milujem Južnú Ameriku so všetkým, čo k nej patrí. A budem sa do nej vracať až kým neprejdem všetky jej krajiny. Chýba mi ešte veľa, ale nikdy to nevzdám. Ale novinku No Raza sa budem snažiť recenzovať bez ovplyvnenia týmto kusom našej planéty. Možno aj preto, že Kolumbia – ich rodná zem, mi do zbierky chýba. 🙂

Na albume Transcending Material Sins sa stretávame s klasickým death metalom, odkazujúcim napríklad na tvorbu Obituary. V zásade vás nemá na ňom čo prekvapiť. Poteší však precíznosť nahrávky, presnosť aj v extrémne rýchlych pasážach a citlivé striedanie tempa v rámci jednotlivých skladieb. Chalanom nejde o to, aby to do vás čo najrýchlejšie napálili a mali to za sebou. Je cítiť, že pri tvorbe uvažujú nad tým, čo chcú povedať, hoci v intenciách klasických postupov, bez nejakých pokusov o experimenty. A to je pre mňa možno trochu škoda.

Teraz to, čo by som zmenil, keby som bol na ich mieste. V prvom rade skutočne prehnaná monotónnosť growlingu kombinovaného občas s poloscreamingom. Na tak dlhej ploche, akou ich novinka je, je to od štvrtej-piatej skladby naozaj nuda a je to veľká škoda, že sa Juan Guillermo Cano nepokúša o iné polohy aspoň občas, na spestrenie.

Spomínal som ako pozitívum presnosť a precíznosť nahrávky. V death metale je to skutočná devíza. Možno by som ale trošku pošpekuloval nad celkovým soundom nahrávky. Gitarový zvuk v podaní vokalistu a Camila Sancheza je výrazne thrashový a v kombinácii s ortodoxne deathovým growlingom mi to až tak neladí. Chýba mi trošku šťava, ktorú by možno dosiahli podladením, alebo jemne špinavejším zvukom gitár. Možné však je aj to, že to skúšali a vyšiel z toho zvukový bordel, neviem, za pokus by to stálo, počuť to v takej verzii.

Nuž a tretí „nedostatok“ – je čisto osobný. Aj keď sa kapela rozhodne pre death metal v jeho najrýdzejšej podobe a chce sa s ním presadiť, je škoda nevyužiť svoj pôvod a temperament. Je veľká škoda nesnažiť sa do svojej tvorby aspoň jemne prepašovať tú úžasnú melodiku, inakosť , farebnosť a výnimočnosť juhoamerického folklóru. Paradoxne som sa toho nedočkal ani v španielsky spievaných skladbách Atrición a En Carne y Hueso na konci albumu. Ale už len vďaka tej španielčine sa mi tieto dva kúsky páčia najviac z celého albumu. Keby bol však celý album koncipovaný povedzme ako druhá menovaná, kde aspoň v strede nachádzam akú takú juhoamerickú stopu, bolo by hodnotenie určite oveľa lepšie. Albumu by to dodalo naozaj punc originality, hoci by sa to objavilo len v náznakoch. V tomto prípade cover CD-cka nestačí.

Možno je to tým, že chalani momentálne žijú na Floride a chcú byť americkí. Škoda. Keby sa nebáli bohatstva vlastnej hrudy, mohli by byť iní, zapamätateľnejší a originálnejší, ako napríklad svojho času Sepultura.

P.S.: Páči sa mi vtip, že album nazvú podľa záverečnej skladby, ktorá je akýmsi filmovým outrom a hudobne nemá s albumom nič spoločné. Ale, je to ich rozhodnutie a je to netypicky sympatické.

Lineup:

  • Juan Guillermo Cano – spev, gitary
  • Juan Camilo Sanchez – gitary
  • Mike Spillane – basa
  • Jairo Gómez – bicie

Tracklist:

  1. On the Verge of Dying Out
  2. Ancient Wars
  3. Reborn
  4. Fratricide
  5. Sail in Rot
  6. Alteración mental
  7. Decontamination
  8. Scorn
  9. Atrición
  10. En carne y hueso
  11. Transcending Material Sins

Rok vydania: 2020

Vydavateľstvo: Noble Demon

Youtube ukážka:

Linky:
https://www.noraza.net/
https://www.facebook.com/NORAZAMETAL/
https://norazametal.bandcamp.com/

Hodnotenie: 4/6

Páčil sa ti tento článok?
  •  
  •  
  •  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.