Vynikajúce!!! Povedal som si hneď na začiatku, keď sa na mňa v podobe prvého songu Nocturnal vyhrnula ideálne namiešaná receptúra technického deathu. Najlepší výber na začiatok albumu, lebo vás to priláka hneď od prvého momentu. Nemáte ani jednu sekundu chuť pretočiť, či preskočiť na ďalšiu.
Neurotic Machinery na predchádzajúcich albumoch plávali v progresívnych či post metalových vodách, ale musím povedať, že táto poloha im sedí ideálne. A veľmi dobre poznám ten proces postupného „pritvrdzovania“, keďže som ho v priebehu rokov zažil vo vlastnej kapele. Ak sa to deje prirodzene a nenútene, podobný je aj výsledok a nik vás nemôže obviňovať z kalkulu alebo snahy byť komerčnejší v rámci tvrdých žánrov. Ale skúsenosti, ktoré nabrali pri progresívnej etape vývoja, je jednoznačne cítiť aj na novinke Nocturnal Misery. Krásne to spolu ladí, keď vie niekto skĺbiť tvrdosť, energiu a agresivitu s hráčskou vyzretosťou, s citom pre melodiku a najmä so schopnosťou nespájať otrepané postupy. Práve naopak, experimentálne vložky nájdete takmer v každej skladbe a to im dodáva veľmi zaujímavý „smrad“.
Hádam najväčším prekvapením pre každého, kto by mal „naslepo“ hodnotiť najnovší počin chalanov z Tachova, by bolo zistenie, že ide o českú kapelu. Nielen hudobne, ale aj technicky je nahrávka na, nebojím sa povedať, svetovej úrovni. Kiežby nemuseli novinku vydávať pod hlavičkou svojej kapely, ale ujalo by sa ich nejaké väčšie európske vydavateľstvo, aby mal väčšiu šancu dostať sa do sveta k fanúšikom. Naozaj si to zaslúžia za to, čo predvádzajú .
Ku tretej v poradí, skladbe Slave, spravili aj celkom pôsobivý klip, ktorý sa taktiež vymyká zo šedého priemeru videoprodukcie československých kapiel. Aj na tomto príklade je vidno, že presne vedia, čo robia, sú ochotní investovať do toho nielen svoj čas, talent ale v neposlednom rade určite aj nemalé peniaze. Preto ešte raz, určite by si zaslúžili väčšiu pozornosť doma, ale najmä za hranicami.
Mimoriadne zaujímavé sú aj detailné čriepky v skladbách, ktoré vám povedzme v najtvrdších pasážach trošku evokujú Kataklysm, v experimentoch občas zacítite Cynic a v melodických pasážach (najmä vyhrávky a sóla) sa dostávam niekde až k človeku menom Dan Swanö, ktorý je guru švédskeho melodického deathu. Aj preto občas započujete niečo podobné Edge of Sanity, Opeth alebo Bloodbath. Sú to však len drobnosti. V žiadnom prípade nechcem tvrdiť nič o kopírovaní. V metale toho bolo už vymysleného nenormálne veľa, takže inšpirácie v správnom pomere sú len a len vítané. Za seba môžem povedať, že okrem už spomínanej Slave ma najviac upútala Beneth the Sun, ale v kvalite jednotlivých trackov na ich novinke nenájdete žiadne výkyvy či skladby, ktoré by mali pôsobiť ako „vata“ na vyplnenie času.
Jedinú osobnú výhradu mám naozaj detailnú a nie vôbec podstatnú. Ale aj napriek tomu by ma na novom CD niekde k záveru potešila skladba s dlhšou stopážou, kde by v duchu ostatných trošku viac popustili uzdu fantázii a na širšej ploche okolo 6-7 minút by sa pohrali ešte viac s interlude pasážami a vytvorili tak jednu epickejšiu vec. Siedma v poradí s názvom Universe má ten potenciál, ale tak ako ostatné hrá len v dĺžke niečo málo cez 4 minúty. Ale je to naozaj len úplný detail.
Dobrá práca, chalani, len tak ďalej!!!
P.S.: V záverečnej piesni Deceit som počul zatiať najideálnejšie spojenie metalu so saxofónom ever.
Lineup:
- Jan Pilík – spev
- Ondřej Uhlíř – spev
- Aleš Haník – gitary
- Michal Šedivý – gitary, basa
- Martin Bárta – bicie
Tracklist:
- Nocturnal
- Oblivion
- Slave
- Uprising
- Beneath the Sun
- What Remains
- Universe
- Empty
- Deceit
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Samovydanie
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/neuroticmachinery/
https://neuroticmachinery.bandcamp.com/
https://bandzone.cz/neuroticmachinery
https://www.youtube.com/channel/UCtBe4eJch2iqZOa5I-inilw
Hodnotenie: 5/6
