Kapela Lunatic Gods nepochybne patrí medzi topku. Existuje už od roku 1994. Nepoložil ju ani odchod jedného zo zakladajúcich členov, ani smutná udalosť – smrť speváka Horára. Koncom min roka vydali už ôsmy album Vresovanie, ktorý podporili masívnym turné. Navyše, od 27. februára si ho môžete vypočuť aj online. Ako vznikalo spomínané dielo? Bude turné pokračovať aj tento rok? Aj na tieto otázky odpovedal gitarista Ľubo.
Zdravím Ľubo. Koncom minulého roka ste vypustili do sveta nový album Vresovrenie. Od kedy ste ho začali pripravovať. Kedy vznikli prvé songy?
Ľubo: Tomáš, pozdravujem Ťa z Turca a samozrejme všetkých čitateľov tvojho magazínu. Nový album sme pripravovali cca tri roky. V roku 2021 sme začali pomaly triediť nápady a dávať to celé dohromady. Ako už o mne asi každý vie, všetky podnety, vnemy, melódie a riffy si rád nahrávam do mobilu.
A z týchto „nanákaní“, ako im s obľubou hovorievam, sa potom zjavujú prvé obrazy nových piesní. Ani tentokrát tomu nebolo inak. A keďže nápadov našťastie s vekom vôbec neubúda, ba práve naopak 🙂 , a nosím ich v hlave stále plný kôš, bolo aj tentokrát veru z čoho vyberať.
Niektoré melódie pochádzajú ešte z obdobia dokončovania predošlého albumu „Turiec“. Iné sú úplne čerstvé, zachytené tesne pred dokončením novej nahrávky. Ideálnym príkladom je titulná pieseň „Vresovrenie“.
Napríklad jej úplne prvý riff som zložil tesne po tom, čo sme domixovali album „Turiec“. Paradoxne posledné riffy z tej istej piesne boli napísané v noci pred naším prvým nástupom do štúdia 🙂 …
Našu muziku proste píše sám život a veľkú zásluhu na tom má môj prastarý tlačidlový zázrak menom Nokia Asha 302…hehe veru tak 🙂 Tam sú všetky nápady k novým piesňam v originál znení a sú chvíle, keď si ich len tak pre radosť popúšťam a hneď mám úsmev na perách.
Nájdu sa tam dokonca ešte perly z čias spred 14 rokov. Ako napríklad prvotný nápad k piesni Ibronka či prvé riffy k našej pevnej koncertnej stálici – songu „Právo prvej pomsty“. S obľubou hovorievam, že raz to celé vydáme presne tak, ako nám to bolo zoslané 😀 …
Lunatic Gods tvorí až 9 ľudí a samozrejme veľké zastúpenie majú aj folkové nástroje. Ako vlastne vyzerá príprava songov u vás. Kto väčšinou prichádza s prvotným nápadom a podobne?
Ľubo: Veľkú časť otázky som ti vlastne zodpovedal už aj v predošlej odpovedi. Tentokrát bola situácia iná ako pri predošlých albumoch, nakoľko práve v období, keď sme začali na novinke pracovať, vypuklo celé to koronašialenstvo, ktoré sa vo vlnách počas celých dvoch rokov neustále vracalo.
Všetkým sa naraz zmenili životy a nám navyše ostala zavretá skúšobňa. Tým pádom sme na muzike nemohli pracovať úplne spoločne a stretávali sme sa vo dvojiciach -trojiciach samostatne.
Najviac počiatočnej práce sme urobili spoločne s naším gitaristom Ičkom, ktorý sa za tých deväť rokov stál pevnou súčasťou našej squadry a priniesol aj viacero perfektných gitarových motívov.
Piesne sme aranžovali a posielali Martinovi (Martin “Marthus” Škaroupka, COF), ktorý počas turné s Cradle Of Filth dotváral svoje party bicích a posielal nám pre zmenu jeho nápady.
V júni 2022 sme v štúdiu bicie nahrali, zahrali krásny koncert s našimi obľúbenými Batushka. S Ičkom strávili leto v malebnom mestečku Bzenec a nahrali sme všetky gitary.
Riško nato napražil basové linky a potom sme postupne s celou kapelkou chodievali na predĺžené víkendy, občas voľné dni a dopracovávali spoločne po celý ďalší rok a pol nový album priamo v štúdiu Shaark.
Vďaka Pavlovi a Peťovi, chalanom z nahrávacieho štúdia, sa Bzenec stal naším druhým domovom, našou skúšobňou, jednoducho našou druhou alma mater. Zrazu sme akýkoľvek nápad mohli priamo na mieste vyskúšať. Otvorili sa nám nové možnosti a aj preto je nahrávka taká prepracovaná a dotiahnutá do posledného detailu.
Takže síce vďaka tej nešťastnej korone bol model tvorby trošku iný, ale za mňa priniesol úžasný výsledok.
Predtým sme muziku dotvárali v skúšobni, tentokrát sme život piesňam vdýchli spoločne priamo v štúdiu, čo na intenzite muziky ešte pridalo. Veľká vďaka patrí majiteľovi štúdia Pavlovi a tiež firmičke Black Hornet Production, že nám spoločne takéto niečo umožnili.
Suma sumárum: tvorba nového albumu bola jedná veľká spoločná dovolenka, z ktorej sme si okrem kopy spoločných zážitkov priniesli aj naše nové hudobné dieťatko. Ale nemysli si, že bolo všetko stále ideálne. Ako správna rodina sme samozrejme zažívali aj krušné chvíle talianskeho manželstva 🙂 …
Páčil sa mi Ročo (Roman Čief – hosť na albume, vokály) na krste albumu, ktorý s úsmevom na perách zvestoval „hádali sa jak psi“…hehe. Emócie často sršali štúdiom a myslím že aj vďaka tomu je album oveľa agresívnejší a emotívnejší ako jeho predchodca. Dnes sa na tom už smejeme a sme šťastní, že sme to presne takto celé absolvovali…
BTW: Bzenec a Morava sú dnes de facto už naším druhým domovom. Aktuálne už traja členovia našej kapely žijú priamo tam, čím sa stávame ešte viac československou kapelou a to mňa osobne (dušou kovaného Čechoslováka) strašne teší….
Povedz niečo o textoch. Mnohé z nich majú zaujímavé príbehy – napr. hneď prvá skladba Tú zlatú niť spáľte.
Ľubo: Tak konkrétne „Zlatá niť“ je taká naša mini revolta voči aktuálnym politickým pomerom. A aj keď my sa v textoch do politiky nepletieme, tentokrát nám nedalo trošku poriskom nezarýpnuť 🙂 a oživili sme zbojníka Emila ako našu odpoveď na marast chamtiva, čo nám tu a nielen v politike prekvitá.
Pritom život je úplne o niečom inom ako o naháňaní peňazí, a práve o tom sú texty na novom albume. Novinka síce textovo nie je tematickým albumom ako „Turiec“, ale voľne nadväzuje na predošlú nahrávku „Slnovraty“, kde sme ospievali zimný a letný Slnovrat. „Vresovrenie“ je o jari a jeseni a uzatvára pomyselný kruh načatý práve na Slnovratoch.
A tak ako býva jar obdobím nových začiatkov, u nás otvára pomyselne celý nový album. Preto sa v prvej piesni rodí nový život, do brázdy padajú prvé zrná, moc preberá Živa a všetky bolesti sú – spolu so symbolom zimy a smrti „Morenou“ – symbolicky upálené a hodené do jarných vôd.
V piesni poslednej „Jesennej“ sa život minul a končí. A kruh sa neskôr opäť roztáča, avšak už bez nás. Hlavná téma albumu „Zrod a zmar“ sa tiahne ako nitka celou doskou. Niektoré z ôsmich piesní sú tematicky voľnejšie, ale v každej nájdeš minimálne odkaz alebo jemný náznak smerujúci k ústrednej línii príbehu.
Zároveň sú piesne poskladané tak, aby postupne svojou farbou a náladou nadväzovali na životné cykly, čo krásne vyjadruje aj nádherný cover albumu z pera maliarky Dominiky Kmeťovej a booklet s farebnou symbolikou štyroch ročných období, za ktorým stojí mág grafiky Tom F. Hanzl a.k.a. CHYMUS (Isacaarum, Inner Fear, Antigod).
Hlavný odkaz textov je teda v prežití života naplno, prijatí celého nemenného cyklu a zmierenie sa s faktom, že každý z nás raz „navždy“ odíde…
Album zatiaľ vyšiel ako digipack. Sú v pláne aj iné formáty? Čo ja viem LP alebo v súčasnosti opäť populárne MC kazety?
Ľuboslav: Človeče, práve finišujeme s MC kazetou. A v štúdiu domixovávame ešte jednu song – pieseň „Kde je hrom, tam býval blesk“, ktorá sa ako bonus objaví práve na nej.
Do konca roka by mala byť na trhu aj LP-čka. S Chymusom sa plánujeme opäť pohrať s jej grafikou – na to sa brutálne teším. Vieš, mňa samotného tento veľký návrat vinylov fakt rozradostil.
Milujem tú vôňu a celú tú atmosféru okolo. Ten samotný rituál, od vybratia platne z obalu, jej očistenia, spustenie prenosky, držanie obalu v rukách, otočenie druhej strany, atď.
Celý moderný konzum je zrazu preč a ostáva len pocit zo skutočnej muziky, k tomu kalištek dobrého rumíka a krásny večer je pred Tebou 🙂
Je jasné, že keď si na cestách a chceš byť s muzikou, tak Spotify je úžasná vec, ale staré vinyly nikdy nič nenahradí. Som naozaj rád, že sa to vrátilo. A s potešením sledujem aj návrat MC a celkovo aj zdvihnutý záujem o CD-čka – ich predaj ako keby znovu vzrástol.
Mám taký pocit, že ľudia už majú aj dosť anonymného počúvania a chcú opäť dostať originál, opäť vlastniť niečo viac s umelcovým vkladom, čo ma ako fanúšika a zároveň aj ako muzikanta veľmi teší…
Mimochodom, práve čakám narodeninový balík s LP-čkami Cradle Of Filth…no neviem sa dočkať, poviem tiiiii 🙂
Koncerty
Ako sa sluší a patrí, po vydaní albumu ste išli na turné. Splnilo vaše očakávania?
Ľubo: Určite áno, poprvýkrát sme naživo hrali až tri piesne z nového albumu, a poviem ti taká „Sekera“, či „Šialení Bohovia“ naživo sú masaker! Tie piesne majú naozajstnú silu.
Pri tvorbe albumu sme si niekedy hovorili obavy, ako to bude znieť naživo a či to už s tou zložitosťou a komplexnosťou materiálu nepreháňame, ale práve turné potvrdilo, že sa niet čoho obávať.
Songy majú aj naživo šťavu a už teraz sa teším na ďalšie dve nové skladby – „Otcovská“ a „Tú zlatú niť spáľte“, ktoré chceme do playlistu tiež zaradiť. A pevne verím, že dôjde aj na opus „Vresovrenie“ s hosťujúcim Samkom a Pinťom z kapely Besna a Kubkom z kapelky Plastery. Ej veru – raz to dáme „Live“…
Bude pokračovať aj tento rok?
Ľubo: Čakáme, s čím prídu chalani na firme Black Hornet. Mali by v tomto období plánovať promo a koncerty. Sami sme zvedaví. Leto zahráme festivaly a na jeseň, prípadne na Kračúňa, chystáme pár spoločných koncertov s milovanými moravskými bratmi SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY.
Tento rok máme výročie 30 rokov od založenia našej kapely, a o chvíľu majú rovnaké výročie oni sami, chceme to spojiť v jednu spoločnú veľkú oslavu muziky. Plánov je veľa, uvidíme, čo život prinesie.
Dokonca si už v kapele vymieňame aj prvé nápady na nové piesne. Kým je čas a kým žijeme, treba žiť a tvoriť…
Neplánujete hrať aj v nejakom vzdialenejšom zahraničí (ak nepočítame Českú republiku).
Ľubo: Zrovna nedávno som dostal podobnú otázku z českého metalového magazínu Spark, tak odpoviem asi rovnako. Nejaké mini EU Tour s niektorou z kapiel, ktoré máme spoločne radi, by sme určite privítali.
Tour s DORDEDUH alebo ENSLAVED by sme brali všetkými desiatimi. Nejaké pozvania máme už na budúci rok, mali by sme sa objaviť na metalovom festivale v poľskom Gdansku. Uvidíme, čo sa podarí vybaviť.
Vieš, my muziku robíme len pre radosť a život nás už naučil, že keď je niečoho veľa, väčšinou „se to pak zopsuje“ 🙂 Takže platí heslo – radšej menej, ale s chuťou si každý koncert užiť do morku kostí.
A navyše my naše koncerty hrávame len vtedy, keď má Martin u COF náhodou voľno. Tak nám to pasuje a plne vyhovuje. Marthusov vklad do Lunatic Gods je za posledných 8 rokov čo je našou súčasťou obrovský a najviac si cením, že okrem spoločnej tvorby muziky sa z nás stali skutoční priatelia.
Okrem muzicírovania chodíme na výlety, pravidelne si voláme a aj pomáhame. Mám ho rád chalaniska, má prácu snov v top kapele sveta a my sme šťastní, že si popri tom full koncertnom kalendári vždy nájde čas aj na nás.
Minulosť
Poďme trochu do minulosti. Aké boli tvoje hudobné začiatky a ako si sa nakoniec pridal k Lunatic Gods.
Ľubo: Pamätám sa na to, ako by to bolo včera. Mal som vtedy 13 či 14 rokov. Môj spolužiak Števko Kubačka (RIP) raz ku mne domov namiesto angličákov dotrepal požičanú elektrickú gitaru značky Jolana a magnetofónový pás, kde bol debut kapely Vampyr „Cry out for metal“ a album “Number of the beast” od Ironu.
Hľadel som naňho a on hovorí – kašli na autíčka, ideme hrať metal 🙂 …a pustil tú muziku a mne sa v tom momente zmenil celý život. Hneď nato som uprosil svoju starkú, aby mi kúpila prvý gramofón Tesla, a stal som sa pevným návštevníkom predajní Opusu.
A šlo to veľmirýchlo. Platne CITRON, TUBLATANKA, TITANIC, do toho sme si s chalanmi nahrávali na magnetofónové pásy albumy, ktoré sa za komančov nedali zohnať – staré RUNNING WILD, HELLOWEEN, SLAYERY či prvé dosky METALLICY.
A práve riffy z ich piesne „Jump In TheFire“ boli prvé, ktoré som sa učil hraťna gitare. Samoukmi sme boli vtedy všetci. Rád na to spomínam. Dnes je všetko oveľa jednoduchšie. Ráno zapneš YouTube, nájdeš tabulatúry, videá zahratých riffov sprava zľava zozadu aj zboku, a poobede drtíš „Reign in Blood“ jedna radosť…hehe…
Som rád, že som si to celé zažil úplne ináč. S Pištom sme potom aj založili našu prvú kapelu MOTOR 🙂 … V tom období sa vo veľkom stavali paneláky. Vždy sme si potajme zaliezli niekam do hotového paneláku, nazvláčali „aparáty = rozumej magnetofóny“ 🙂 do pivníc, kde boli už nachystané práčovne a mangľovne pred kolaudáciou, a drtili ten náš metal až kým nás nejaký stavbár nevyhodil. Neskutočné časy. Vydržalo nám to až do strednej školy.
Počas povinnej vojenskej služby som sa zoznámil s ďalším dôležitým človekom v mojom hudobnom živote – Majkom „Cicom“ Cígerom z Turian. S ním sme založili kapelku, z ktorej neskôr vznikli Digitus in Recto, s ktorými sme sa už dostali v roku 1997 do skutočného nahrávacieho štúdia, nahrali dva riadne demáče a neskôr aj dva plnohodnotné albumy a obehali krížom-krážom kluby a festivaly v celom Československu. Možno si to niekto pamätá.
Na náš debut „Switch!!!“ doteraz nedám dopustiť. Na začiatku roku 2001 som dostal povestné lano od Lunatic Gods. Stál za ním Jarko „Horár“ Vavro, s ktorým sme sa priatelili cez jeho firmičku Metal Age, kde som bol pravidelným nákupcom nových metalových albumov.
V tom čase Lunatic zažívali prvú krízu, kedy odišiel prvý spevák Mortis a klávesák King. Do kapely nastúpil práve Jarko a chalani chceli namiesto klávesov muziku pritvrdiť druhou gitarou.
Keďže Lunatic som žral a počúval, bral som to a dodnes beriem ako splnený sen. A takto sme spoločne odštartovali novú kapitolu Lunaticu. Rád na tie časy spomínam, chalani mali roztočenú a už skoro dokončenú dosku The Wilderness už s Jarkovými spevmi.
Pamätám si, že keď som to prvýkrát počul, mal som zimomriavky. Obrovský posun oproti Sittingu a viac blackmetalový feeling z Horárovho vokálu a iná, povedal by som „slovanská“, melodika spevu u Emka ako na prvých dvoch doskách.
Bol som šťastný, že môžem byť toho všetkého zrazu súčasťou. Rád na to obdobie spomínam. Všetci sme držali za jeden povraz. Pravidelne trikrát týždenne sa skúšalo, po skúške sme pivkovali, radosť očividná.
Kapela šlapala a s dvomi gitarami to naživo dostalo nové grády. Moja „live“ premiéra s Lunatic Gods bola ako support pred King Diamond 31.3.2001 v Športovej hale v Martine. Proste v ten rok sa sny naozaj začali plniť.
Nasledovala párty v legendárnom Rock Clube Mlyn, kde vtedy zavítali aj samotní členovia King Diamond. Od Jarka aj Palina som sa v tom období strašne veľa naučil. Nové štýly riffovania, pre mňa nové spôsoby rozvíjania nápadov, celková práca okolo kapely atď., za čo som im obom do dneška vďačný.
Doteraz spomínam na večer, keď mi spoločne s Paľom volali, že by chceli nahradiť klávesy druhou gitarou a či by som do toho nešiel. Ten večer zmenil celý môj život, čo trvá až do dnešných dní…žiaľ už bez Jaríka…:(
Lunatic Gods v minulosti bola „štandardná kapela“. Gitary, neskôr aj klávesy, basa, bicie. Ako ste sa nakoniec stali mohutným hudobným telesom s deviatimi členmi?
Ľubo: Podľa mňa to všetko začalo už pri albume „Mythus“. Ten bol pre nás naozaj výnimočný. Po prvýkrát sme v našej muzike použili folklórne motívy v piesni „Evil Breeds More Evil Still“, a práve vtedy naša uzda fantázie bola naplno povolená 🙂
Pamätám sa, ako raz pri ceste vlakom zo štúdia po nahratí gitár, sa mi tá myšlienka zakomponovania cimbálu a husličiek zrodila v hlave. „Tenkrát“ nám do piesní folklórne nástroje nahral turčiansky majster Duško Tuma – známy folklorista z Martina (RIP), neskôr na albume Vlnobytie nám pomáhal turčiansky virtuóz Maňo Kramár.
A pri albume „Slnovraty“ sa v štúdiu objavila naša Evička, zahrala od srdca pamätné husličky do piesne „Kupalo“ a ja som si vtedy uvedomil, že toto musia ľudia počuť aj naživo.
Evália už rovno ostala s nami v kapele. Je srdcom našej kapelovej rodiny už 10 rokov a tvorí neodmysliteľnú súčasť našich koncertov a nahrávok. Podobné to bolo aj s naším čerstvým členom Davidom pri tvorbe novej dosky.
Objavil sa pred pár rokmi v štúdiu zahrať ako hosť jeden tón na kontrabas 🙂 …a nakoniec je spoluautorom našej novej muziky, priniesol opäť čerstvý vietor a úžasné symfonické prvky.
A presne takto nenápadne pocitovo sme sa postupne stali mohutným hudobným telesom s deviatimi členmi – ako píšeš 🙂 . Ďalšie rozširovanie telesa už ale neplánujeme.
Aktuálne sme totiž na hrane logistických možností…hehe 🙂 Samozrejme na albume nám opäť pomohlo kopec skvelých hostí a ľudí ktorých mám naozaj rád, a ktorých by som si naživo u nás vedel predstaviť.
Tak možno aspoň raz príležitostne si to s nami Majko Petranín (Castaway, Niakara) alebo Kubko Mrážik (Plastery, Laburnum Diver) pri nejakej špeci koncertnej oslave dajú…uvidíme čo prinesie život…
Prítomnosť
A čo sa týka folklóru. Zvykneš počúvať a vyhľadávať aj takúto muziku, okrem metalu?
Ľubo: Samostatne folklór nevyhľadávam, skôr rôzne fúzie rocku a metalu s folklórom. Napríklad naposledy ma veľmi oslovil nórsky projekt Hardingrock. Jedna z ďalších Ihsahnových ciest, ako vždy famózna – vrelo všetkým odporúčam! Inak som okovaný metalista, aktuálne mi hrá nový Borknagar 🙂 …
Ale je pravda, že keď sme robili nový album, púšťal mi náš violista a cimbalista David nahrávky ktoré robí s folklórnymi súbormi, a strašne veľa dobrej muziky som tam objavil. Určite je to nový ďalší rozmer a nebránim sa mu.
Čo ma však naozaj baví sú „live“ vystúpenia folklórnych súborov a cimbáloviek. Človeče, tam ti z toho srší tak brutálna živočíšna energia, tam skutočne cítiš tú našu históriu, naše hory, lesy, polia, lúky, zvery, zemiaky, fazuľu, tvrdú prácu, pálenku, našu malosť, závisť, bič aj cukor🙂 A niekedy si tam pripadám ako na správnom metalovom koncerte.
Proste za mňa metal a folklór k sebe patria a vždy patriť budú!!!
V L.G. si od roku 2004. Keď si porovnáš rok 2004 a terajšiu dobu, kedy boli lepšie podmienky pre takúto muziku?
Ľubo: Ako som písal o otázku vyššie, v Lunaticu som od roku 2001 a poviem ti, odvtedy sa doba pre extrémnu metalovú muziku naozaj kurevsky zmenila. Boli časy okolo albumu „Mythus“ a „Ante Portas“, kedy moc možností na propagáciu nebolo.
Fungovala pevná istota metalu, český magazín Spark, pár malých zinov, ale ohľadom proma klipov nebolo skoro nič. Ak si mal k novému albumu „klip“, tak ti ho pustili nanajvýš párkrát vMusic Box TV (pamätníci pamätajú:), a nebodaj pri troche šťastia raz aj na STV.
Ale našťastie potom behom 2-3 rokov sa situácia vďaka internetu výrazne zmenila. Zrazu tu bol YouTube, pribudol český Bandzone, tiež Instagram a Facebook naberali na sile. A ponúkali nové možnosti. A nesmieme zabúdať na Rudiho Rusa, ktorý v tom čase rozbehol dnes už kultový „Headbanger_FM“…
Proste dnes kapely, ktoré naozaj chcú, majú možnosť osloviť svojou novou muzikou v priebehu pár dní tisíce fans z celého sveta. Naozaj obrovské možnosti, ktoré ale samozrejme tiež vyžadujú prácu, zápal a zanietenie ako za našich starých časov.
Ale ako vždy hovorievam „Nikdy nič nie je zadarmo“ a to sa našťastie nezmenilo. Kto dáva do muziky srdce, odhodlanie a energiu, tak sa mu to vždy nejakým spôsobom vráti.
To platilo pred 20 rokmi a platí aj dnes. A aj keď ja som užívateľ netu a sietí povedzme skôr že „striedmy“ 🙂 Len vďaka nim som objavil kopec nových skvelých slovenských kapiel ako napríklad Besna či najnovšie prešovských Etterna.
A aj vďaka netu máme na našom albume práve s chalanmi z Besny nádhernú spoločnú pieseň. Takže za mňa palec hore za dnešné možnosti…
Ok, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.
Ľubo: Metal Forever!!! A myslite na to, že nič nie je vzdialenejšie, ako dnešné nádherne prežité ráno 🙂 …a preto nerochnite sa v minulosti, ale žite súčasnosťou. Vybehnite do kopcov, venujte sa svojim blízkym a žite život naplnený vecami čo Vás skutočne bavia…držte sa.
Youtube ukážka:
Linky:
https://www.facebook.com/lunaticgods/
https://www.instagram.com/lunaticgodsband/
http://bandzone.cz/lunaticgods
https://www.youtube.com/channel/UCbALqytWHgYXr9AiLdVU2hg
