Manowar – The Lord of Steel

O Manoware bolo popísaného toľko papiera a internetového priestoru, že napísať niečo viac k The Lord of Steel ako strohú recenziu je úplne zbytočné.

Po návrate pôvodného bubeníka Donnie Hamzika nahrávajú prvý radový album a mám taký pocit, že od dob Triumph of steel nenahrali tak úprimnú nahrávku.

Zmeny?

Je to klasický Manowar obdobia Kings of metal, Triumph of steel a Louder then hell. S jednou radikálnou zmenou. Poriadne industriálnym zvukom gitary a basy. Čo mi pripadá ako skvelá zmena. Aj riffy sa tomu zvuku prispôsobili a znie to naozaj fantasticky.

Možno čo mi prekáža, že Eric Adams nevyužíva tie vysoké polohy ktoré na ňom tak milujem. Návrat Hamzika je to najlepšie čo kapela mohla spraviť pretože Donnie je ten najlepší bubeník v Manowar všetkých čias.

Skvelé piesne

Úvod bez intra a hneď tempo najvyššie v The Lord of Steel vás roztrhá a hneď potom to napália v Manowarriors. Následne vás poteší epická Born in a Grave s úžasným tvrdým až thrashovým riffom a slaďák Righteous Glory . Ten patrí medzi to najslabšie z CD.

Výborná štadiónová Touch the Sky ma naopak hrozne baví. Ak ste mali radi hit Warriors of the world, tak určite budete mať radi Black List. Expantable je ako návrat k albumu Into glory ride. El gringo je určite to najhoršie z albumu, ale hneď za ním sú totálne pecky  Annihilation a Hail, Kill and Die.

Verdikt

Manowar tentoraz nesklamali a konečne nám nachystali prvotriedny metal. Žiadne keci a nezmyselné veľkohubé sľuby. Manowar sú už dlho vďaka principálovi DeMaiovi len paródiou zašlej legendy, ale toto im skutočne vyšlo.

Lineup: