Kapely v podobe v akej ich už (najskôr) nikdy neuvidíme II.

V prvom diely článku sme si pripomenuli 8 kapiel v podobe, v akej ich už najskôr nikdy neuvidíme.

HammerFall 2005

Poďme si zaspomínať na ďalšie zaujímavé zostavy

1. HammerFall

Hádam neexistuje človek, ktorý sa zaujíma o metalovú muziku a nepozná týchto Švédov. Ich domovom je Gothenburg a na scéne fungujú od roku 1993. Pochopiteľne, za ten čas sa u nich vystriedalo množstvo ľudí. Tí sa potom uplatnili v ďalších kapelách (medzi nich patril aj bubeník Jesper Strömblad, neskôr dlhoročný člen In Flames).

Akýmsi základným kameňom prvých albumov boli gitaristi Oscar Dronjak a Stefan Elmgren, spolu so spevákom Joacimom Cansom. Albumy, ktoré spolu nahrali patria do pomyselného ,,zlatého fondu HammerFall“. Skladby ako Heeding the Call, Glory to the Brave sú dodnes súčasťou ich vystúpení.

Spomínané trio vydržalo až do roku 2008, keď Stefana Elmgrena nahradil Pontus Norgren. Stefan sa síce objavil na špeciálnom koncerte Gates Of Dalhalla, z ktorého vyšlo aj DVD, ale na jeho trvalý návrat to však nevyzerá. Preto si zaspomínajme na časy, keď ešte hrávali spolu. Video z koncertu v Lisebergshallen z roku 2003.

Aj tento koncert vyšiel na albume – One Crimson Night.

2. Helloween

Nemci Helloween (v súčasnosti hrajúci v megazostave Kiske, Hansen, Deris) sa taktiež vyznačovali častými odchodmi členov. Ako všetci vieme, tak v roku 1988 odišiel zakladajúci člen Kai Hansen, jeho nástupcom sa stal Roland Grapow. A 1993-om ich opustil aj spevák Michael Kiske a kvôli drogovej závislosti prišli, aj o bicmana Inga Schwitemberga.

Šírili sa reči o konci Helloweenu, no prišla záchrana v podobe speváka Andiho Derisa a bubeníka Uliho Kuscha. V tejto zostave vydali veľmi silné albumy Master of the Rings (1994), Time of the Oath (1996), Better thann Raw (1998) a po The Dark Ride v roku 2000 šokovali všetkých fanúšikov oznámením rozchodu s Rolandom, a Ulim. Veľa ľudí volalo po tom, aby do stále aktuálneho reunionu okrem Kaia a Michaela zapojili aj Rolanda a Uliho.

Vypočujme si ich hit Power a to v špeciálnej podobe. Súčasťou koncertov Helloweenu bol dlhý čas špeciálny kúsok – počas skladby Power diváci boli rozdelení na dve polovice a súťažili, kto hlasnejšie zaspieva jej melódiu.

3. Masterplan

Po odchode Uliho a Rolanda z Helloweenu vzniklo zoskupenie Masterplan. To na scénu vytiahlo ďalšiu osobnosť – nórskeho speváka Jørna Landeho. Z neho sa postupom času stála megaslávna osobnosť – vďaka tomu sa skvele rozbehla jeho sólo kariéra a neskôr vo veľkom začal vystupovať v rôznych projektoch (Avantasia, Allen – Lande).

V zostave Jørn, Roland, Uli však vznikli iba dve EPčka – Enlighten Me (2002), Back for My Life (2004) a dva full albumy Masterplan (2003), Aeronautics (2005). Prvý, kto opustil Masterplan boli Uli (2006) a neskôr ho nasledoval Jørn, ktorého nahradil ho Američan Mike DiMeo Jørn sa síce na istý čas vrátil v roku 2009, v 2012-tom však druhýkrát odišiel natrvalo.

V súčasnosti tam spieva Rick Altzi. Medzi nástupcov Uliho patrili Mike Terrana (2007-2012), Martin “Marthus” Skaroupka (2012-2016) a momentálne tam ,,búcha“ Kevin Kott.

Zaspomínajme si na éru, keď hrali ešte všetci traja spolu prostredníctvom video z tokijského koncertu z roku 2003.

4. Judas Priest

Roky 1992-1993 boli pre metalovú scénu, akoby zakliate. Iron Maiden, Helloween a aj Judas Priest stratili svojich spevákov. Fanúšici všetkých spomenutých bánd sa rozdelili na dva tábory, niektorí sa stožnili s ich nástupcami, niektorí túžili po návrate pôvodných frontmanov.

,,Metalového Boha“ Roba Halforda nahradil Amík Tim Owens zvaný ,,Ripper“. Ten mal pred Judas viacero kapiel, no jedna z nich bola aj Judas Priest revival. S ,,Ripperom“ boli vydané dve platne Judas Priest – Jugulator (1997) a Demolition (2001). Podobne ako samotný Tim boli fanúšikmi prijaté pomerne rozpačito. Svoju kvalitu však určite mali.

Tim vydržal v Judase do roku 2003, keď sa k nim opäť vrátil Rob Halford. Po odchode dlhý čas hral v Iced Earth a potom začal striedať rôzne kapely, a projekty. Neskôr sa bohužiaľ rozpadlo aj pôvodné gitarové duo. J. P. K. K. Downing odišiel pre osobné dôvody v roku 2011 a Glenn Tipton opustil ,,Judášov“ minulý rok pre ťažké zdravotné problémy.

Jeden z posledných koncertov, kde bolo možné vidieť a počuť Tima, K. K. Downinga, a Glena Tiptona – Londýn 2002.

5. Iced Earth

Pri zmienke o Timovi ,,Ripperovi“ Owensovi nesmieme zabudnúť ani na Iced Earth. Korene tejto formácie je možno vystopovať do roku 1984. Gitarista Jon Schaffer v tej dobe založil kapelu The Rose. Tá neskôr zmenila meno na Purgatory a v r. 1988 sa z Purgatory stali Iced Earth. Pôvodne to bola thrash metalová formácia, neskôr sa začali orientovať ,,power metalovejším“ smerom.

Tim Owens bol ich členom v rokoch 2003-2007. Spieval na dvoch veľmi oceňovaných full albumoch The Glorious Burden (2004) a Framing Armageddon (Something Wicked, Part 1) (2007). The Glorious Burden bol zaujímavý aj tým, že za bicími sedel Richard Christy (s Timom potom spolupracoval v projekte Charred Walls of the Damned), bývalý člen legendárnych Death.

Tim že odišiel kvôli reunionu s Mattom Barlowom. Matt sa však v zostave Iced Earth opäť dlho neohrial. Kapelu opustil v r. 2011 a teraz tam spieva Stu Block.

Najlepšou ukážkou sily a formy Iced Earth s Timom za mikrofónom je videoklip k songu The Reckoning (Don’t Tread on Me) zo spomínaného albumu The Glorious Burden.

6. Fight

Rob Halford po svojom odchode od Judasov sformoval zoskupenie Fight. K nemu sa pridal aj bubeník Judas Priest – Scott Travis, gitaristi Brian Tilse a Mark Chaussee, basák Jay Jay. To sa hudobne dosť líšilo oproti klasickému ,,heavíku“, ktorý produkoval na svojom predošlom pôsobisku.

Fight hrali akúsi zmodernizovanú podobu thrash metalu – akoby sa Judasi zmiešali s Panterou. Vydali však iba dva albumy War of Words (1993), A Small Deadly Space (1995). Pripravoval sa síce aj nasledovník A Small Deadly Space, ale keďže podľa Roba skladby neboli dostatočne kvalitné, celá kapela skončila.

7. Children of Boodom

Kto má rád fínsky metal plný melódií, ale v trochu extrémnejšej podobe, určite má rad aj Children of Boodom. Členovia tohto zoskupenia pochádzali z miest Espoo a Uusimaa. Začali hrať v roku 1993 a demonahrávky vydali pod názvom Inearthed. V roku 1997 sa premenovali na Children of Bodom.

Koncom 90. rokov spolu so Stratovarius a Sonatou Arcticou patrili medzi najúspešnejšie fínske zoskupenia. Ich poznávacím znamením bola originálna gitarová hra a spev Alexiho Laiha spolu s klávesmi Janneho Wirmana (ktorý neskôr spolupracoval aj so spevákom Stratovarius Timom Kotipeltom). S

polu vydali 10 full albumov, posledný Hexed im vyšiel minulý rok. No, bol tak trochu labuťou piesňou.

Začiatkom novembra minulého roku oznámili svetu, že po koncerte, ktorý sa uskutoční 15. decembra v Helsinkách, z kapely odíde väčšina členov. Samotný Alexi Laiho chystá novú zostavu, s ktorou začne fungovať pod novou značkou.

8. Singergy

A o Alexim ešte bude reč. Kto sledoval bližšie jeho kariéru, resp. kto sa zaujímal o metalovú scénu koncom 90tych rokov, tak určite natrafil na kapelu Singergy. Tá produkovala o niečo melodickejšiu (aj keď dosť depresívnu) muziku. Jej základnými kameňmi bola Kimberly Goss, pôvodne klávesáčka black metalových Dimu Borgir, ktorá sa chopila spevu a gitarista Jesper Strömblad, dlhoročný člen In Flames (v súčasnosti Cyhra). K nim sa neskôr pridal spomínaný Alexi.

Jespera potom nahradil Roope Latvala, Alexiho spoločník v Children of Boodom.… Okrem toho sa v Sinergy mihlo množstvo známych persón z fínskej scény – basáci Lauri Porra (Stratovarius) a Marco Hietala (Tarot, Nightwish), klávesáčka Erna Siikavirta (ex Lordi), bubeník Janne Parviainen (Waltari), a ďalší….

Dokopy im vyšli tri albumy – Beware the Heavens (1999), To Hell and Black (2000), Suicide by My Side (2002). V roku 2004 začali chystať aj 4. album – Sins of the Past. Neskôr sa práce na ňom prerušili kvôli Alexiho vyťaženosti v Children of Boodom a už nikdy nebol dokončený.

Veľmi optimisticky to nevyzerá – Alexi v rozhovoroch povedal, že kapela Sinergy sa rozpadla a už nie je aktívna. Perlička: Kimberly a Alexi boli istý čas aj manželmi.

Koncert v Moskve, kde za basou bol Marco Hietala.

Foto: Kaja Konarska, CC BY-SA 2.5, Wikimedia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *