Rock and roll’s not dead. To je veta, ktorá napadla každého, kto zažil naživo košickú kapelu Blackbeat. Vidieť a počuť ste ich mohli napr. v košickom Collosseu, ale aj v Rožňave… Nedávno vydali rovnomenný debutový live album, ktorým uzavreli jednu etapu histórie. O jeho mastering sa postaral známy Jimi Cimbala. Viac už povie gitarista a doprovodný vokalista Ľuboš Duračka.
Zdravím Ľuboš. Tvoja kapela Blackbeat nedávno vydala svoj rovnomenný debutový album. Prvá vec, ktorá mňa a určite aj čitateľov bude zaujímať je, kedy vznikli tieto skladby?
Ľuboš Duračka: Ahoj Tomáš! Drvivá väčšina repertoáru vznikla v lete 2016. Na jar tohto roku sme dali kapelu dokopy, na jeseň 2016 sme už s repertoárom hrávali prvé koncerty. Ale pravdou je, že finálna verzia skladieb, najmä ich celkový zvuk a formu, dostali hlavne viacročným koncertovaním.
Kto z kapely sa podieľal na ich skladaní?
Ľuboš Duračka: Všetky skladby, čo sa týka autorstva hudby aj textu máme rozdelené na albume rovnocenne. Tak by som definoval v podstate aj skladanie skladieb. Okrem výnimky – skladby Vrana, ktorú Milan kompozične priniesol takmer hotovú na skúšku, piesne vznikali spoločným skladaním/jamovaním/hraním priamo na skúške.
Vždy to nejako vzniká nejakým základným riffom či nápadom na text, ktorý sa ďalej rozvíja, až je z toho hotová skladba so všetkými detailami. Musím však vydvihnúť Milana, ten má takmer prednostnú úlohu pri písaní textov pre skladby, my s Janym prichádzame skôr s námetmi a nápadmi na texty.
Je to vlastne živák, nahraný na koncerte, ktorý sa konal 31. augusta 2021, v známom košickom klube Collosseum. Prečo ste sa tak rozhodli? Neuvažovali ste aj o klasickom štúdiu?
Ľuboš Duračka: Naša kapela je charakteristická od nášho vzniku predovšetkým živým vystupovaním. S myšlienkou nahrať živý album sme sa už viackrát pohrávali.
Ja osobne mám veľmi rád živé albumy, spomeniem trebárs : Rory Gallagher – Live in Europe, Deep Purple – Made in Japan, Collegium Musicum – Live, Lynyrd Skynyrd – One more from the road či Guns n´Roses – Live Era.
Tie všetky nesú v sebe špecifickú energiu a atmosféru, a neraz sa pristihnem, že živá verzia sa mi oveľa viac páči ako tá štúdiová. Bolo logickým vyústením, že živý koncert bude pre nás tou správnou voľbou a za seba môžem povedať, že sa mi to s výsledkom potvrdilo. V prípade albumu číslo dva už uvažujeme, ako by sme ho nahrávali, ale sami ešte úplne nie sme rozhodnutí, tak sa nechajme prekvapiť.
O jeho nahratie sa postaral Tommy Falat. Mohol by si o ňom povedať pár slov?
Ľuboš Duračka: S Tommym už môžem povedať, že máme viacročnú spoluprácu, zvučí nás na koncertoch, keď hráme v košickom Collosseu. Vždy sme s ním boli maximálne spokojní a vedeli sme, že sa naňho môžeme stopercentne spoľahnúť.
Tommy bol v podstate hlavný človek mimo kapely, s ktorým sme konzultovali koncept nahratia živého albumu. Boli sme veľmi radi, že spomínaný koncert nazvučil a nahrával.
A mix a mastering mal na starosti známy Jimi Cimbala. Ako ste sa s ním dali dokopy?
Ľuboš Duračka: Jimiho sme kontaktovali v období, keď sme vyberali zvukára, ktorý by nám pripravil mix/master albumu. Keďže sme mali prvú skúsenosť s vydávaním albumu, museli sme sa toho viac naučiť a zistili sme, že každý zvukár má vlastný „pohľad“ na to, ako by mal zvuk kapely vyzerať.
Jimiho sme kontakovali posledného a výsledok zvukovej ukážky bol presne taký ako sme si predstavovali. Musím povedať, že počas celej spolupráce bol mimoriadne priateľský, ústretový, profesionálny a som veľmi rád, že práve s ním sme dokončili album do zdarného konca. Naše očakávania splnil na 110%.
Album je zatiaľ len v digitálnej podobe. Môže sa stať, že bude vydaný aj fyzicky? Ak áno, v akých formátoch?
Ľuboš Duračka: Áno, aktuálne sme album vydali do digitálneho priestoru, môžete si ho nájsť na všetkých veľkých aj menších streamovacích službách. Vydanie vo fyzickej forme plánujeme po novom roku, predbežne však v obmedzenom náklade.
Uvažovali sme o limitovanej edícii LP platní, CD sme uvažovali v menšom počte, hlavne to bude závisieť od dopytu, zaujímavou alternatívou sú MC kazety, ktoré začínajú byť opäť populárne. O výsledku budeme rozhodne informovať na našich sociálnych sieťach.
Bude aj nejaký ten videoklip alebo lyric video na Youtube?
Ľuboš Duračka: Áno, plánujeme, rozhodne v tomto smere nechceme zaostávať, aj keď v najbližšej dobe ešte nebude zverejnené. Máme už základný nápad pre videoklip, uvažovali sme o realizácii, avšak potrebujeme samotný nápad detailne rozpracovať a natočiť do zdarného konca.
O lyrics videách ešte nie sme rozhodnutí, ale je to príjemnou alternatívou ku videoklipom, o tejto variante ešte stále diskutujeme.
Chystané koncerty
Môžeš už prezradiť nejaké podrobnosti o chystaných koncertoch?
Ľuboš Duračka: Veľmi rád, ale nemáme predbežne fixnuté dátumy ani miesta. Naše plány sú však zahrať koncerty počas jarnej a jesennej klubovej sezóny, veľmi radi by sme sa po dlhšej dobe zúčastnili letnej festivalovej sezóny.
Koncerty by mali mať podobný charakter ako naše doterajšie, novinkou bude zmena playlistu, ktorá bude doplnená o nové skladby. Budeme sa snažiť doplniť koncertný program hlavne o zaujímavé kapely podobného žánru, ako hráme my. Miesta a skupiny sme už predbežne vyberali. O aktualitách, ako som spomínal, budeme informovať na našich sociálnych sieťach.
Sú plány aj v Českej republike alebo niekde ďalej?
Ľuboš Duračka: Plány sú, ale českú časť koncertov mi nie úplne prináleží komentovať, keďže máme organizačné úlohy v kapele rozdelené a tieto koncerty má na starosti Milan.
Nové piesne
Momentálne skladáte nové piesne a ako si uviedol na koncerte 19.11.2022, bude aj nové logo a nové kostýmy. Prečo až tak radikálne? 😀
Ľuboš Duračka: Áno, máš pravdu, pracujeme na novom repertoári, niektoré skladby sú hotové, niektoré sú v štádiu rozrobených nápadov. Nepovedal by som, že radikálne.
Máme prichystaný nový koncertný outfit, nové logo, ku ktorým sme koncom leta uskutočnili aj menšie fotenie. Všetky tieto zmeny možno budú pôsobiť radikálne alebo revolučne, avšak keď sa na ne pozrieš s nadhľadom, vyšli skôr, ako prirodzený evolučný nástupca prvej verzie.
Chceli sme symbolicky oddeliť obdobie po vydanie prvého albumu, a keďže v Blackbeate nedôjde k veľkým zmenám, čo sa týka prístupu k tvorbe našej novej hudby, chceli sme „nové“ obdobie oddeliť aspoň vizuálnou formou. Zároveň sme ako kapela, ako aj jednotlivci prešli za posledných 6 rokov kapely veľkými životnými zmenami, prišlo nám veľmi príhodné to spraviť práve teraz.
Budú mať niektoré skladby z debutu priestor aj v novom setliste?
Ľuboš Duračka: Samozrejme, skladby, ktoré sme hrali doteraz v aktuálnom playliste budú mať miesto aj v tom novom. Navyše, tak ako doposiaľ, budeme aj v ďalších koncertoch prispôsobovať repertoár charakteru akcií, na akých hráme. Máme s týmto spôsobom veľmi dobrú skúsenosť.
Nehudobný život
A čo civilný život Blackbeťákov? Stretávate sa aj mimo skúšok? Aké sú vaše zamestnania?
Ľuboš Duračka: Musím priznať, že v poslednej dobe zameškávame nejaké spoločné, ako ich my nazývame „teambuildingy“. Prostým dôvodom sú dospelácke a pracovné povinnosti. Ale aj počas študentských čias našej kapely sme sa stretávali primárne v skúšobni a na koncertoch.
Posledne sme si vyhodili z kopýtka po našom fotení koncom leta, odvtedy sme mali skôr povinnosti okolo kapely. Dúfam, že čoskoro si nájdeme čas posedieť a porozprávať aj o niečom inom ako je kapela.
Ja som strojný konštruktér vo firme na výrobu automobilových sedačiek tu v Prešove, kde aj aktuálne žijem, Janko je administrátorom logistiky, taktiež vo veľkej firme na výrobu elektrotechnických komponentov v Košiciach.
No a Milan ako pravý Hippie žije z pravej čistej lásky, a ak mu treba niečo kúpiť, zdroje čerpá zo svojej pirátskej truhlice plnej zlata, ktorú objavil na dlhých plavbách svetovými oceánmi. 😀
Minulosť-prítomnosť
Porozprávaj svoj hudobný príbeh. Ako si začal s muzikou, ako a kedy bola založená kapela Blackbeat?
Ľuboš Duračka: Pokúsim sa veľmi v skratke: Na gitaru som začal hrať ako 10 – ročný, po zopár rokoch gitarového krúžku na ZŠ som začal skôr samoštúdium formou akordov a tabov doma. Moja prvá kapela bola ešte na základnej škole, skúšali sme v našej pivnici a nemali sme ani poriadnu aparatúru, ani repertoár.
Mojou prvou serióznou kapelou bola na strednej škole skupina Dreamhold z Herľán, kde som mal post doprovodného gitaristu. Hrali sme hard rock/heavy metal a postupom času sa k tomu pridali nejaké tie jednoduché sóličká, doprovodné vokály, a klavír.
V roku 2013 som založil tento krát vlastnú skupinu Provizórne Riešenie, ktorá hrala trošku iný žáner, sústredili sme sa na punk/hard/indie rock, kde vo vlastnej tvorbe angličtinu vystriedala Slovenčina. Toto veľmi pekné obdobie s kapelou sme, bohužiaľ, z viacerých dôvodov museli ukončiť na pomedzí rokov 2015/2016.
Čo ma privádza teda ku podotázke o založení Blackbeat-u:
Ľuboš Duračka: S Milanom sme sa poznali už z predošlej spolupráce na mojom hudobnom festivale Čakan fest, kde so svojou predošlou kapelou vystupoval. Veľmi sme si sadli po ľudskej aj hudobnej stránke, ostali sme kamarátmi, aj po ďalšie roky a sporadicky sme sa stretávali na nejakých spoločných akciách.
Ako som spomínal, Milan mal taktiež kapelu, ktorá však ukončila činnosť, ak sa nemýlim, na jeseň roku 2015. Onoho času sme sa stretli náhodou v Collosseu a spomenul mi, že si plánuje dať na chvíľu oddych od kapelového hrania.
Prešla zima a ako som spomínal, rozhodol som sa skončiť s aktuálnou kapelou. Keďže som nechcel prestať s aktívnym hraním, skúsil som kontaktovať Milana. Ten mi odpovedal, že práve začal uvažovať nad ďalším hudobným projektom.
A tak sme dali legendárne stretko ktoré zahŕňalo: utorkový večer, dvojité vody, karaoke, smelé plány, a nie práve ľahkú opicu na druhý deň. Na koncepte kapely a väčšine aspektov sme sa takmer okamžite zhodli, jediným otáznikom ostal post bubeníka. Po niekoľkých internetových inzerciách a skúškach s uchádzačmi sa nakoniec ozval Jany.
On bol naozaj posledným dielikom skladačky, na ktorý sme čakali. A tak v lete 2016 vznikol vlastný repertoár, jeseň 2016 sme zahrali prvé koncerty, a zvyšok je už história skupiny Blackbeat.
Venuješ aj nejakú špeciálnu starostlivosť svojmu hlasu?
Ľuboš Duračka: Správna rock and rollová odpoveď by mala byť: pivo, pálenka a cigarety! 😀
Ja v pozícii doprovodného vokalistu toho spievam ozaj pomenej, otázka by možno viac padla na úrodnú pôdu Milanovi, ako hlavnému spevákovi kapely. Ale nemyslím, že by dodržiaval nejakú špecifickú kúru pre svoje hlasivky.
Kde všade ste už stihli hrať? Bolo to aj ďalej ako na ,,východze“?
Ľuboš Duračka: Naše koncerty sme hrali len na východe Slovenska, ak som nič nezabudol, tak na týchto miestach: Košice, Prešov, Vranov nad Topľou, Rožňava, Snina, Strážske a Bardejov. Veľmi radi si zahráme aj na nových miestach a určite budeme posúvať lokality, aj viac „západnejšie“.
Slovenská scéna
Čo je z tvojho pohľadu najväčším problémom domácej slovenskej hudobnej scény?
Ľuboš Duračka: Veľmi zložitá a komplexná otázka. Keďže sa muzikou „neživím“, neprináleží mi veľmi komentovať úplne profesionálnu scénu, ako muzikant, ale skôr divák. Tu mi poslednú dobu chýbajú nejaké rockové skupiny v mainstreamovom priestore, obdobie 90tych rokov a prelomu milénií je už fakt naozaj preč.
Rockový žáner v mainstreame bol vystriedaný inými žánrami, ako rap, hip-hop, ale bol by som naozaj veľmi rád, ak by nastala nejaká nová éra rockových či pop – rockových skupín. Oceňujem dvojicu veľkých hudobných festivalov, ktoré sa u nás robia, no bol by som rád, keby aj Slovensko, podobne ako má Česká republika, malo aspoň jeden ozaj veľký rockový festival. V tom našom skôr undergroundovom prostredí máme teraz ozaj výborné metalové a rockové skupiny, v tomto si myslím, že nezaostávame.
Čo sa týka tej amatérskej/poloamatérskej scény a klubového vystupovania je situácia trošku menej ideálna. Celosvetový trend cover bandov dorazil aj do našich končín a akokoľvek ich mám rád, a v podstate, aj ja navštevujem ich koncerty, neviem sa zbaviť dojmu, že takéto zoskúpenia nás, a aj samých seba oberajú o novú kvalitnú slovenskú hudbu.
Necháp ma zle, ja nemám absolútne nič proti hraniu cover songov, ale vždy som mal dojem, že by mali byť skôr odrazovým mostíkom pre vytvorenie vlastného repertoáru. Ďalším problémom je situácia na Slovensku po tom nepeknom pandemickom období dvoch rokov.
Veľa hudobných podnikov/podnikov s hudobným zameraním ukončilo činnosť resp. zmenilo charakter podnikania. Len z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že aj veľa našich kontaktov a hudobných skupín ukončilo činnosť.
Ak by som to porovnával s obdobím rokov 2017-2018, je problém nájsť vyslovene podnik na hranie a kapely, s ktorými by sme vedeli zahrať spoločný koncert. Ja dúfam, že na tomto pandemickom spálenisku tento rok vyrastú ako huby po daždi nové podniky a hlavne nové mladé rockové skupiny, ktoré nám ukážu kus poctivej kvalitnej slovenskej muziky. Prvé náznaky vo forme kapiel a podnikov sa už ukázali, ja pevne verím, že o rok či dva bude u nás situácia oveľa lepšia.
Všetci vieme, ako nepriaznivo to funguje na Slovensku, čo sa týka kultúry a športu dlhodobo, no zároveň som rád aj za to málo projektov, ktoré sa u nás ukážu, a pomôžu miestnym hudobníkom, a umelcom všeobecne. Posledné by som sa chcel poďakovať projektu Hudba do regiónov a Collosseum club Košice za pozvanie do ich projektu.
Ok, veľmi pekne ďakujem za rozhovor a poprosím ťa o nejaký ten odkaz pre čitateľov.
Ľuboš Duračka: Ďakujem veľmi pekne za otázky a zároveň prajem redakcii Metalmania-Magazínu veľa zaujímavých reportáží, a rozhovorov. Pokiaľ budú Vaši čitatelia čítať tento rozhovor pred Vianocami, všetkým by som chcel popriať krásne a pokojné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny, a najbližších, veľa úspechov, a výborných koncertov v roku 2023!
Youtube ukážka:
Full album:
Linky:
https://www.facebook.com/BLACKBEAT.RockandRoll
https://www.instagram.com/blackbeat.rnr/
https://www.youtube.com/channel/UCJnGVttV51XoVgh1qcQ_j_Q
https://bandzone.cz/_100700
Foto: Alexandra Lee Michalíkova
