Značka: Industrial Metal

Industriálny metal je stret dvoch svetov – surového metalu a chladnej, mechanickej estetiky  so zvukmi pripomínajúcimi stroje – opakujúce sa rytmy, elektronika a chladná, „továrenská“ atmosféra.

Vznikol koncom 80. rokov, keď sa začali miešať tvrdé gitarové riffy s cyklickými rytmami a elektronikou. Výsledkom je sound, ktorý pôsobí zároveň agresívne aj strojovo presne.

Korene 

Základy tohto hnutia položili britskí post-punkoví vizionári Killing Joke, ktorí ako prví začali experimentovať s prepojením rôznych estetík.

Skutočný prelom však nastal až v anglickom Birminghame, kde Justin Broadrick (bývalý člen grindcoreovej legendy Napalm Death) založil projekt Godflesh.

Ich debutové EP prinieslo výrazne ťažší a temnejší zvuk, ktorý čerpal z noise rocku, power electronics aj atmosféry Black Sabbath, pričom namiesto bubeníka použili automat.

V tom istom období, na opačnej strane oceánu, prechádzal zásadnou transformáciou Al Jourgensen so svojím zoskupením Ministry.

Pôvodne synth-popová formácia objavila čaro spätnej väzby a thrashmetalovej rýchlosti na albume The Land of Rape and Honey.

Ovládnutie mainstreemu

Zatiaľ čo prví priekopníci operovali v undergrounde, Trent Reznor a jeho jednočlenný ansámbel Nine Inch Nails katapultovali tento žáner do rebríčkov popularity.

Diela ako Broken alebo multiplatinový opus The Downward Spiral definovali deväťdesiate roky.

Reznor dokázal premeniť vnútornú úzkosť a nihilismus na masovú záležitosť, čo vyvrcholilo ikonickým vystúpením v bahne na festivale Woodstock ’94.

S nárastom popularity sa začali objavovať rôzne odnože:

• Coldwave: Subžáner s kyberpunkovou príchuťou (interpretácie ako Chemlab či 16 Volt).
• Cyber Metal: Využíva prvky aggrotechu a symfonické textúry, ktorú preslávili Fear Factory a neskôr švédski Deathstars.
• Neue Deutsche Härte: Nemecká vlna, ktorej neohrozeným kráľom sa stali Rammstein, využívajúci pochodový rytmus a materinský jazyk.

Kontroverzia a kultúrny odkaz

Industriálna scéna bola vždy magnetom pre provokáciu. Marilyn Manson, Reznorov chránenec, sa stal tvárou morálnej paniky v USA.

Jeho transgresívne umenie a vizuálna šokovosť dráždili konzervatívnu spoločnosť, čo vyvrcholilo neoprávneným obviňovaním hudobníkov po tragédii na Columbine.

Napriek tlaku kritiky si tento smer zachoval svoju integritu.

Technologický pokrok umožnil kapelám ako KMFDM tvoriť skladby postavené na opakujúcich sa samploch, čím ustúpili klasické gitarové sóla do úzadia a viac vynikol rytmus.

Vplyv tejto éry dodnes cítime vo filmových soundtrackoch (Matrix, Lost Highway) aj v tvorbe súčasných progresívnych umelcov typu Devina Townsenda.

---