Značka: Symfonický black metal

Zoberte blast beat a nechajte ho naraziť do sláčikovej sekcie. Presne v tomto bode vznikol jeden z najteatrálnejších — a zároveň najviac spochybňovaných — prúdov extrémnej hudby.

Symfonický black metal je štýl, ktorý si metalová obec buď zamiluje, alebo ním opovrhuje. Neutrálny postoj k nemu má málokto. Práve preto stojí za to rozobrať si ho poriadne: odkiaľ prišiel, z čoho je poskladaný a prečo dodnes rozdeľuje poslucháčov na dva nezmieriteľné tábory.

---

Definícia bez okolkov

Ide o subžáner black metalu, ktorý k jeho klasickej výbave pridáva symfonickú a orchestrálnu vrstvu. Môže mať podobu klávesových plôch imitujúcich orchester — sláčiky, zbory, klavír, organ — alebo skutočných aranžmánov nahraných živým telesom. Niektoré partie stavajú aj na sólových nástrojoch, napríklad husliach.

Podstatné je slovko pridáva. Kostra ostáva blackmetalová: skreslené gitary hrané technikou tremolo picking, vysoký vokálny škrekot, rýchle tempá, ostrý zvuk s dôrazom na výšky. Orchestrálna zložka tento základ neprekrýva, ale zväčšuje — dodáva mu rozmer, ktorý si surový black metal zámerne odopieral.

Vokály sa tu navyše netýkajú len škrekotu. Bežne sa objavuje čistý či operný prejav a skladby mávajú pevnejšiu architektúru, občas priamo inšpirovanú symfonickou formou.

Kde sa to začalo

Prvé pokusy prepojiť extrémny metal s vážnou hudbou sú staršie než samotné pomenovanie žánru. Za jedného z predchodcov sa označuje album Celtic Frost – Into the Pandemonium (1987). V ďalších rokoch sa k orchestrálnym a operným prvkom prepracovali Mekong Delta, talianski Bulldozer na doske Neurodeliri (1988) či americkí Believer na nahrávkach Sanity Obscure (1990) a Dimensions (1993).

Osobitnú kapitolu píšu Master’s Hammer. Českí velikáni priniesli Ritual (1991) a Jilemnický okultista (demo 1992, album 1993) — teda materiál, ktorý sa v zahraničných prehľadoch bežne uvádza medzi zakladateľskými kúskami tohto smerovania. Podobne priekopnícky pôsobí debut japonských Sigh Scorn Defeat (1993).

1994: nórsky zlom

Rok, ktorý všetko zmenil, patrí kapele Emperor a jej debutu In the Nightside Eclipse. Nešlo o prvý pokus zapojiť klávesy do blackmetalovej skladby, ale o prvý, ktorý z toho urobil ucelený hudobný jazyk. Nasledujúca generácia klávesových blackmetalových formácií sa odvolávala predovšetkým naň.

Krátko po ňom prišli ďalšie zásadné kúsky severskej školy: Troll – Drep de kristne (1995) a Arcturus – Aspera Hiems Symfonia (1996). Štýl mal v tom momente hotovú gramatiku a čakal už len na to, kto ju predá svetu.

Od undergroundu k arénam

Komercializácia dorazila v druhej polovici deväťdesiatych rokov a mala dve mená.

Dimmu Borgir postupne vybrúsili produkciu do lesku, ktorý black metal dovtedy nepoznal. Prelomom sa stala Puritanical Euphoric Misanthropia (2001), no skutočný medzník priniesol až Death Cult Armageddon (2003), nahratý s 52-členným českým orchestrom. Podľa magazínu Decibel ide o platňu, ktorá zmenila black metal takmer po každej stránke — Nóri sa vďaka nej dostali na Ozzfest a ich hudba skončila aj vo filme.

Cradle of Filth medzitým razili vlastnú cestu. Debut The Principle of Evil Made Flesh (1994) predstavil vtedy nezvyklý hybrid blacku a gotiky, Dusk and Her Embrace (1996) potom definoval ich zmes zúrivosti a divadelnej teatrálnosti. Zaujímavosť: sami sa proti nálepke symfonického black metalu ohradzujú.

Tretím dôležitým menom sú Bal-Sagoth, ktorí si na šiestich koncepčných dielach vybudovali celý fiktívny svet a zneli ako soundtrack k vesmírnej bitke.

Ako to vlastne znie

Gitary. Tremolo picking, husté skreslenie, dôraz na melodickú linku. Oproti primitívnejším odnožiam blacku bývajú o niečo čistejšie a čitateľnejšie, aby sa neutopili v orchestrálnej vrstve.

Bicie. Blast beats a dva kopáky držia tempo, ktoré sa miestami blíži k trojstovke úderov za minútu. V symfonickej polohe sa však častejšie stretnete aj s pomalšími, pochodovými pasážami, ktoré nechávajú priestor aranžmánu.

Vokál. Základom ostáva vysoký škrekot. Bežne ho dopĺňa čistý spev, operný soprán, recitácia či zborová linka — a práve tu vzniká najväčší kontrast s tradičným blackom.

Klávesy a orchester. Rozpočet rozhoduje. Menšie zoskupenia siahajú po továrenských presetoch a softvérových nástrojoch, tie s väčším rozpočtom si najmú živé teleso alebo aspoň zbor. Rozdiel počuť okamžite.

Produkcia. Zatiaľ čo ortodoxný black metal si zakladá na surovom, takmer nahrubo zaznamenanom zvuku, tu platí opak. Vrstvenie si vyžaduje priestor a čistotu, inak sa všetko zlepí do kaše.

O čom sa spieva

Tematický záber je širší než u ostatných blackmetalových vetiev. Nájdete tu satanizmus a protikresťanské postoje, okultizmus, mizantropiu i majestát prírody — teda klasiku. Pribúda však aj vampirizmus (Theatres des Vampires, Cradle of Filth) a paranormálne motívy s hrôzostrašnými príbehmi, ktorých majstrami sú Carach Angren.

Politika naopak ostáva stranou. V porovnaní s inými odnožami blacku sa jej tento prúd venuje minimálne.

Kde končí a začína niečo iné

Hranice sú tenké a hudobníci ich prekračujú s obľubou, no orientačné body existujú:

• Melodický black metal stavia na gitarových melódiách a sólach. Symfonická poloha presúva ťažisko na orchestrálne nástroje a používa ich vo väčšej miere.
• Gotický metal má menej rozostrené gitary a jeho symfonické prvky vychádzajú viac z vážnej hudby ako z filmovej dramatiky. Tu naopak orchester slúži na budovanie temného, strašidelného pozadia.
• Symfonický metal ako taký je skôr zastrešujúci pojem než konkrétny štýl. Kapely typu Nightwish či Epica pracujú s ženským operným spevom a prístupnejšími melódiami — s blackom ich spája len orchestrálna ambícia.

Večný spor s puristami

Časť blackmetalovej obce tento smer odmieta ako niečo, čo s black metalom nemá spoločné takmer nič. Argument znie: klávesy, ženské vokály a leštená produkcia sú výbavou gotického metalu, nie hudby, ktorá mala byť surová a nekompromisná.

Protistrana namieta, že orchestrálna monumentalita len dotiahla do dôsledkov to, čo Emperor naznačili už v roku 1994 — a že medzi ambíciou a temnotou neexistuje rozpor.

Spor sa nikdy neuzavrie. Aj vďaka nemu ostáva žáner živý.